Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/386/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312200767 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312200767.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: A. S., nar. XX.XX.XXXX, t.č. U. N., za časti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 381,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.k. 11Ro/13/2012-97 zo dňa 14. novembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením prvým výrokom zrušil platobný rozkaz č.k. 11Ro/13/2012-38 vydaný Okresným súdom Levice dňa 06.03.2012, druhým výrokom konanie zastavil, tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, štvrtým výrokom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal a piatym výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 15,87 eura, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, do 8 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal voči odporcovi zaplatiť sumy 381,48 eura s príslušenstvom. Súd vo veci vydal dňa 06.03.2012 platobný rozkaz č.k. 11Ro/13/2012-38, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 381,48 eura s príslušenstvom. Vydaný platobný rozkaz bol doručený navrhovateľovi dňa 26.03.2012 a odporcovi dňa 22.05.2012. V priebehu konania dňa 27.04.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu, ktorému dňa 21.06.2012 bol dourčený návrh spolu s listinnými dôkazmi. Dňa 06.07.2012 navrhovateľ doručil súdu späťvzatie návrhu a žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa platobný rozkaz č.k. 11Ro/13/2012-38 vydaný Okresným súdom Levice dňa 06.03.2012 zrušil, keďže navrhovateľ vzal návrh späť v lehote uvedenej v ust. § 172 ods. 1 OSP a konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, hoci podľa § 146 ods. 2 OSP mu vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 150 ods. 1 OSP z dôvodu neúčelnosti trov právneho zastúpenia, pretože vedľajší účastník vzhľadom na cieľ jeho činnosti, ktorým je ochrana spotrebiteľov, by mal disponovať potrebnými znalosťami a vedomosti v danej problematike. Navyše v prípade podaní vedľajšieho účastníka ide o hromadné podania, obsahom ktorých je vznesenie námietky. Zároveň súd podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, krátený o 6,63 eura, v sume 15,87 eura. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Podľa názoru vedľajšieho účastníka v danom prípade mal súd prvého stupňa o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojím nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Poukázal na to, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP. V nadväznosti na uvedené považoval stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Navyše výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, treba podľa vedľajšieho účastníka považovať za odporujúci zákonom Slovenskej republiky a tiež predpisom Európskej únie, pretože pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia. Poukázal na to, že námietka premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Zastal názor, že súd prvého stupňa svojím postupom a nepriznaním mu náhrady trov priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných okrem iného ust. § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Ohľadne priznávania trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu poukázal na iné rozhodnutia odvolacích súdov SR. Na základe uvedeného žiadal uznesenie zmeniť v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, vrátane odvolacieho konania, v celkovej výške 86,04 eura, resp. zrušiť uznesenie súdu v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že vedľajší účastník na strane odporcu musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Navyše v zmysle ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. združenia na ochranu spotrebiteľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Podľa názoru navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Bránil sa tým, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 OSP. Poukázal na to, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania vedľajší účastník nemal žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, pričom viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Bol toho názoru, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je treba podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušiť. Podľa § 172 ods. 1 OSP, súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. Podľa § 174 ods. 1 OSP, platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Podľa § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Podľa § 174 ods. 5 OSP ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka. Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní (v tzv. rozkaznom konaní), z čoho vyplýva, že skutkový stav veci pred jeho vydaním sa nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej, teda ako pred vydaním rozsudku, resp. uznesenia, čím sa platobný rozkaz odlišuje od týchto druhov súdnych rozhodnutí. V platobnom rozkaze súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu je odporca, a na základe udeleného splnomocnenia aj jeho splnomocnený zástupca. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.01.2012, domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 381,48 eura s príslušenstvom. Platobným rozkazom zo dňa 06. 03.2012, č. k. 11Ro/13/2012-38 súd prvého stupňa uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 381,48 eura s príslušenstvom, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Zároveň poučil odporcu o tom, že uznesením odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 OSP). Odporca platobný rozkaz prevzal dňa 22.05.2012 do vlastných rúk, z čoho vyplýva, že lehota na podanie odporu mu začala plynúť dňa 23.05.2012 a uplynula dňom 06.06.2012, pričom odporca proti platobnému rozkazu odpor nepodal. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.04.2012 (č.l. 47 spisu) oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, v zastúpení HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6. Platobný rozkaz bol doručený vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu dňa 21.06.2012 (č.l. 73 spisu). Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.07.2012 (č.l. 75 spisu), navrhovateľ oznámil súdu, že berie návrh na začatie konania späť a žiada konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci odporca proti platobnému rozkazu odpor nepodal. K zrušeniu platobného rozkazu ako je už vyššie uvedené v zmysle ust. § 174 ods. 2 OSP dôjde len vtedy, ak odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej. Rovnako k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle ust. § 174 ods. 5 OSP a k zastaveniu konania pre späťvzatie návrhu dôjde len v prípade, ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a to v lehote podľa § 172 ods. 1 OSP( 15 dní od doručenia platobného rozkazu). V danom prípade navrhovateľ zobral návrh späť po uplynutí lehoty uvedenej v ust. § 172 ods. 1 OSP. Odvolací súd poukazuje na to, že o uplatnenej pohľadávke navrhovateľa bolo právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom č.k. 11Ro/13/2012-38 zo dňa 06.03.2012, právoplatným dňa 07.06.2012, pretože odporca proti platobnému rozkazu odpor nepodal. Súd prvého stupňa napriek tomu akceptoval späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa, ktoré bolo dourčené súdu dňa 06.07.2012 (č.l. 75 spisu) s tým, že dané na poštovú prepravu bolo dňa 03.07.2012. Za danej situácie, keď platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2012 a navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť podaním, doručeným súdu dňa 07.06.2012, t.j. po uplynutí lehoty uvedenej v ust. § 172 ods. 1 OSP, nemohol súd prvého stupňa napadnutým uznesením zrušiť platobný rozkaz a konanie zastaviť. Za danej situácie odvolací súd majúc za to, že platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu zrušiť, keďže dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia neexistovali (§ 221 ods. 1 písm. i/ OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.