Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/972/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312201717 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312201717.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. - Q., I. XX/XX, občan SR, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou JUDr. K. J., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, občianske združenie so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1.585,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní JUDr. Pavla Torňoša, advokáta so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12RO/28/2012-176 zo dňa 3. júla 2014 - v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, takto jednohlasne r o z h o d o l : Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e . Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 52,47 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcovi nepriznal náhradu trov konania a ďalším výrokom vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 137, § 151 ods. 1 - 3, § 142 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 písm. c), 2, § 93 ods. 2, 3 zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Súd dôvodil tým, že Okresný súd Levice uznesením zo dňa 25.09.2012 č. k. 12RO/28/2012-107 rozhodol o zastavení konania, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok z návrhu v sume 88,37 eur a zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 189,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Predmetné uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/149/2013-172 zo dňa 30.09.2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v časti výroku o trovách konania účastníkov a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd ďalej uviedol, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom bez uvedenia dôvodu, doručeného súdu dňa 03.07.2012. Tento dispozitívny úkon navrhovateľa nasledoval po vstúpení vedľajšieho účastníka do konania oznámením doručeným súdu dňa 15.05.2012. Vedľajší účastník na strane odporcu vstup do konania odôvodnil tým, že je subjektom oprávneným podať návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania tým, že podal návrh na začatie konania a nešlo o späťvzatie návrhu pre správanie sa odporcu, a preto podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP mu vyplývala povinnosť uhradiť odporcovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jeho stranu do konania vstúpil, trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Odporca i vedľajší účastník boli v konaní úspešní, a preto im vzniklo právo na náhradu trov súdneho konania. Odporcovi vznikol nárok na náhradu trov súdneho konania v zmysle § 146 ods. 2 OSP, súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy súdneho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Zo súdneho spisu vyplývalo, že vedľajší účastník pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť, okrem spisovej značky konania a identifikačných údajov (meno a priezvisko) účastníka a vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu odporcu (spotrebiteľa), ktorého záujmy mal v danom spore riadne hájiť. Súd takéto konanie vedľajšieho účastníka nepovažoval za dôkaz o vôli občianskeho združenia naplniť cieľ stanovený v § 2 stanov. Paušálny vstup združenia do konania skôr navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepovažoval finančné prostriedky vyúčtované právnym zástupcom vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva odporcu (spotrebiteľa) a preto o trovách konania rozhodol tak, že ich vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v mene vedľajšieho účastníka JUDr. Pavol Torňoš, advokát so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, v časti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 189,60 eur alebo aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd mal v danom prípade rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 OSP. Tým, že navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu, zavinil že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom a ich priznanie vedľajší účastník žiadal. Vyjadril názor, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh odporcu bol v čase podania návrhu premlčaný. To znamená, že odporca bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka. Dodal, že SZ OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Prejednávaná vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom. V kontexte uvedeného považoval stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť odporuje zákonu a predpisom EÚ. Tiež argumentoval, že početnosť spotrebiteľských vecí navrhovateľa s obdobným skutkovým a právnym základom prejednávaných na všeobecných súdoch, a tým aj možnosti právnej ochrany determinoval svojím postupom výlučne navrhovateľ. Súd prvého stupňa svojím postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka a znemožnil mu reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Mal za to, že je dôvodné vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy konania, keďže nie je vylúčené, aby si vedľajší účastník, ak zostane až do právoplatného skončenia veci, nemohol uplatniť aj vzniknuté trovy. Vedľajšiemu účastníkovi nie je možné uprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Poukázal pritom na niektoré rozhodnutia krajských súdov. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 52,48 eur za jeden úkon právnej služby (podanie odvolania) vrátane režijného paušálu. Záverom navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke týkajúcej sa práva spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu odvolateľa uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Zároveň poukázal na to, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.03.2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Vyjadril názor, že podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Dodal, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Argumentoval tiež tým, že Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného bolo podľa neho zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Záverom si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 52,47 eur s DPH za jeden úkon právnej služby a režijný paušál. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko podanému odvolaniu nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP). Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP okrem iného najskôr posudzoval, či boli splnené podmienky konania podľa § 103 OSP. Odvolanie je procesným úkonom, ktorý môže s právnymi dôsledkami vykonať len procesne spôsobilý účastník. Účastník konania sa môže dať v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní zastúpiť ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony (§ 27 OSP). Podľa § 25 ods. 1 OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta, pričom plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. V prípade, ak v odvolacom konaní odvolanie podáva za účastníka advokát, ktorý nepredloží plnomocenstvo, ide o odstrániteľný nedostatok v zmysle § 103 OSP. Zistenie odstrániteľného nedostatku má za následok, že súd je povinný vyzvať na jeho odstránenie, v danom prípade na predloženie plnomocenstva. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny zástupca vedľajšieho účastníka splnomocnil advokáta JUDr. Pavla Torňoša, na všetky právne úkony spoločnosti, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie činnosti spoločnosti (advokátskej kancelárie) dňa 21.07.2014 a 25.07.2014. Menovaný advokát podal odvolanie v mene zastúpeného dňa 23.07.2014, t.j. v deň, v ktorý nedisponoval platným plnomocenstvom na zastupovanie vedľajšieho účastníka v konaní. Na základe toho odvolací súd výzvou zo dňa 29.10.2015 vyzval advokáta JUDr. Pavla Torňoša, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zdokladoval svoje oprávnenie zastupovať HKP Legal, s.r.o. (právneho zástupcu vedľajšieho účastníka). Výzva odvolacieho súdu bola menovanému advokátovi doručená dňa 11.11.2015. Totožnú výzvu zaslal odvolací súd opätovne advokátovi JUDr. Pavlovi Torňošovi, ako aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka HKP Legal, s.r.o. Právny zástupca vedľajšieho účastníka prevzal výzvu súdu dňa 01.02.2016, JUDr. Pavol Torňoš dňa 11.02.2016. Vyzvané subjekty na výzvy odvolacieho súdu nereagovali, a teda neodstránili nedostatok podmienok konania. Podľa § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 2 OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa môže podať predovšetkým účastník konania (§ 201 veta prvá OSP), pričom účastníkom konania je navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) (§ 90 OSP). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si môže účastník zvoliť vždy advokáta (§ 25 ods. 1 OSP), pričom zástupcovi, ktorého si zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo (§ 28 ods. 1 OSP). Skutočnosť, že zástupca je oprávnený konať za účastníka pred súdom, musí byť preukázaná a to spravidla predložením písomného plnomocenstva. V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie k zastupovaniu spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 OSP, ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto procesnej podmienky v každom štádiu konania, t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená vyzvať účastníka na jej odstránenie. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§ 104 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2010 sp. zn. 4 Cdo 16/2009) K rovnakému právnemu záveru dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení z 31. októbra 2011, sp. zn. 1 Cdo 152/2010, podľa ktorého, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 OSP, nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou, lebo v takom prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného. Nedostatok preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§ 104 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 OSP). Posudzujúc danú vec v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v prípade absencie plnej moci odvolateľa na zastupovanie vedľajšieho účastníka (resp. jeho právneho zástupcu) v konaní, išlo o odstrániteľnú podmienku konania, ktorá však v dôsledku nečinnosti tak odvolateľa, ako aj právneho zástupcu vedľajšieho účastníka odstránená nebola. Preto odvolací súd nemohol ďalej konať a zaoberať sa preskúmavaním vecnej správnosti napadnutého uznesenia a správnosti postupu súdu prvého stupňa v konaní, ale v zmysle § 104 ods. 2 OSP v spojitosti s § 211 ods. 2 OSP musel odvolacie konanie zastaviť. Vo vzťahu k návrhu odvolateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd dodáva, že naň neprihliadal, vzhľadom na to, že išlo o procesný návrh podaný neoprávnenou osobou. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 52,47 eura z dôvodu, že k zastaveniu odvolacieho konania došlo zavinením vedľajšieho účastníka, keď napriek výzve odvolacieho súdu právny zástupca vedľajšieho účastníka neodstránil nedostatok v podmienkach konania a nezdokladoval oprávnenie JUDr. Pavla Torňoša podať voči napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie. Navrhovateľ si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 52,47 eura pozostávajúcu z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 42,82 eura s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,65 eura s DPH. Odvolací súd zistil, že trovy odvolacieho konania sú vyčíslené v súlade s § 10 ods. 1, § 13 a ods. 2 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby činila sumu 35,69 eura a režijný paušál za rok 2014 sumu 8,04 eura. Keďže navrhovateľ (jeho právny zástupca) preukázal, že je platiteľom DPH (č.l. 3 spisu), odvolací súd mu priznal odmenu a režijný paušál zvýšené o 20 % DPH. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.