Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/268/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312203477 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312203477.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: J. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., P.O. Y. XXX/X, za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 105,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 20. 05. 2016 č. k. 14C/513/2012-223 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, p o t v r d z u j e . II. Spotrebiteľskému združeniu OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9 (ďalej len ZDRUŽENIE), na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 88,03 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to jeho právnemu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o ust. § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Poukázal na to, že v predmetnom konaní žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 105,16 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 13,28 eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia z titulu zmluvy zo dňa 29. 06. 2007, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Následne vo veci vydal platobný rozkaz dňa 18. 04. 2012 č. k. 10Ro/69/2012-22, ktorý uznesením zo dňa 05. 10. 2012 č. k. 10RO/69/2012-101 zrušil a žalovanej bol na ochranu jej záujmov ustanovený opatrovník. Dňa 27. 04. 2012 do konania vstúpilo ZDRUŽENIE ako vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý vzniesol všeobecne formulovanú námietku premlčania. Túto podaním zo dňa 23. 07. 2012 doplnilo a uviedlo, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a splatnosť uvedená v žalobe na deň 25. 03. 2011 je novou splatnosťou, určenou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi žalobcom a postupcom, a teda nie je podstatná pre počítanie času pre určenie premlčania pohľadávky podľa § 101, v dôsledku čoho je nárok premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06. 06. 2013 č. k. 14C/513/2012-131 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. 03. 2014 č. k. 14C/513/2012-162 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 105,16 eura s 9% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 13,28 eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia. Proti tomuto rozsudku podalo v zákonnej lehote odvolanie ZDRUŽENIE a Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 25Co/6/2015-174 napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby sa vysporiadal s aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj existenciou neprijateľných zmluvných podmienok a otázkou premlčania uplatneného nároku, s ohľadom na vznesenú námietku premlčania. Dňa 06. 05. 2016 žalobca zaslal súdu späťvzatie návrhu na začatie konania a žiadal konanie zastaviť, s čím opatrovníčka žalovanej vyjadrila súhlas. S ohľadom na tieto skutočnosti preto konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách konania žalovanej a ZDRUŽENIA odôvodnil poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto mu vznikla povinnosť uhradiť trovy konania žalovanej. Žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal. ZDRUŽENIU, ktoré riadne hájilo práva žalovanej, priznal náhradu trov konania, ktoré mu účelne vznikli pri bránení jej práva, vychádzajúc z toho, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporuje a to v rozsahu hlavného účastníka. Za účelne vzniknuté trovy konania považoval trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej a odvolanie, každý po 16,60 eura podľa § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení ku dňu vykonania právnej služby spolu s režijným paušálom 2x 7,63 eura a 1x 8,30 eura a 20% DPH. V závere poukázal na ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku. 3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca len v časti, týkajúcej sa priznanej náhrady trov konania ZDRUŽENIU a žiadal v tejto časti napadnuté uznesenie zmeniť a náhradu trov konania mu nepriznať. Dôvodil, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v danom prípade nemožno v prípade ZDRUŽENIA ako vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, ktorú otázku mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať. Zastal názor, že jeho podania sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Svoj názor oprel o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 7MCdo 15/2014 zo dňa 24. 03. 2015 a 6MCdo 5/2013 do dňa 19. 04. 2014. Tvrdil, že združenie musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, preto musí reálne disponovať materiálnou ako aj personálnou základňou. Okrem toho združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup do konaní, v ktorých pre takýto postup nebol žiaden dôvod, sa iba zbytočne navyšujú trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru nepriznaním náhrady trov konania vedľajším účastníkom sa neporušuje ani základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. V neposlednom rade mal za to, že v danom prípade je namieste i aplikácia ust. § 150 OSP, pretože žalovanej bol ustanovený opatrovník podľa § 29 OSP, ktorý mohol zabezpečiť účinnú ochranu práv žalovanej. Záverom vyzdvihol, že navyše predmetom konania bolo zaplatenie sumy 105,16 eura s príslušenstvom a teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške 88,03 eura sú značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. 4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná a združenie písomne nevyjadrili. 5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP. 6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 105,16 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,28 eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie preskúmaným uznesením konanie zastavil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Pre absenciu odvolania strán sporu v týchto častiach rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len žalobcom napadnutá časť uznesenia, týkajúca sa trov konania ZDRUŽENIA (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vedľajšieho účastníka), ktorú mu súd prvej inštancie prisúdil vo výške 88,03 eura a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. 8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Vo všeobecnosti platí pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Táto v predchádzajúcej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku bola premietnutá v ust. § 146 ods. 2 a transformovaná i do nového procesného kódexu Civilného sporového poriadku v § 256 CSP. Znamená to, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a to vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. 10. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 22. 02. 2012, ktorý dňa 18. 04. 2012 vydal platobný rozkaz č. k. 10Ro/69/2012-22 priznávajúci žalobcovi žalobou uplatnenú pohľadávku. Uznesením zo dňa 05. 10. 2012 č. k. 10RO/69/2012-101 bol platobný rozkaz zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanej. Dňa 27. 04. 2012 do konania vstúpilo ZDRUŽENIE ako vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý v konaní vzniesol námietku premlčania z dôvodov formulovaných v podaní zo dňa 23. 07. 2012. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 06. 06. 2013 č. k. 14C/513/2012-131 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 14. 03. 2014 č. k. 14C/513/2012-162, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 105,16 eura s 9% úrokom z omeškania zo sumy 13,28 eura od 25. 03. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Proti tomuto rozsudku podalo ZDRUŽENIE odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 25Co/6/2015-174 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie aj z dôvodu nutnosti vysporiadať sa s otázkou premlčania uplatneného nároku, s ohľadom na vznesenú námietku premlčania. Následne dňa 06. 05. 2016 žalobca svojim podaním oznámil späťvzatie žaloby, ktorého dôsledkom bolo zastavenie konania. 11. S ohľadom na zhora popísané zistenia niet tak pochýb, že v súdenej veci sa ZDRUŽENIE stalo v zmysle vtedy platnej úpravy § 93 ods. 2 OSP vedľajším účastníkom na strane žalovanej v konaní, ktoré využilo i svoje právo dať sa zastúpiť advokátom. Za situácie, keď žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania preto platí, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, že v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej, a rovnako právo na náhradu všetkých trov účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka (žalovanej) vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Znamená to, že pokiaľ vedľajší účastník vynaložil účelné trovy na bránenie práva žalovanej, bol v predmetnom konaní v čase rozhodovania súdu prvej inštancie daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania (§ 142 ods. 2 veta prvá OSP) od žalobcu, ktorý zavinil zastavenie konania (späťvzatie žaloby), za súčasného splnenia zákonného predpokladu účelnosti vynaložených trov konania. Boli to totiž právne úkony právnej služby vykonané advokátom ZDRUŽENIA realizované v konaní a to vyjadrenie spochybňujúce dôvodnosť žaloby a obsahujúce i námietku premlčania, ako i odvolanie, v dôsledku ktorého bol rozsudok vyznievajúci v neprospech žalovanej zrušený, vedúci k následnej reakcii žalobcu k späťvzatiu žaloby, čoho dôsledkom bolo zastavenie konania. Naviac tieto úkony nie je možné označiť za všeobecné pre ich konkretizáciu na okolnosti danej veci. Trovy ZDRUŽENIA v tomto konaní je tak potrebné považovať za účelné a v tomto smere neobstoja ani námietky žalobcu uvádzané v jeho odvolaní, že vstupom do konania združenie len napĺňa cieľ a základné poslanie svojho vzniku. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že ZDRUŽENIU vzniklo právo na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s bránením práva žalovanej, na strane ktorej vystupoval v rozhodnej dobe ako vedľajší účastník, a preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalobcu na ich zaplatenie. Samotná výška trov konania ZDRUŽENIA bola súdom prvej inštancie určená v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to aj v správnej výške, z ktorého dôvodu odvolací súd vyčíslenie výšky trov vo svojom rozhodnutí opakovať nebude a v tomto smere len poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia v tejto časti, ktoré si v plnom rozsahu osvojil. Pre úplnosť len dodáva, že porovnajúc výšku uplatneného nároku vrátane príslušenstva a výšky priznaných trov tieto nespĺňajú charakteristiku značnej neprimeranosti. 12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ZDRUŽENIU náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie mu náhrady trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že ZDRUŽENIU v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).