Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoPr/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203752 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313203752.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu : D. L. H. spol. s r. o., so sídlom Hlavné nám. 19 Šahy, zast. JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Hontianska cesta 4 Šahy, proti žalovanej: R. C., nar. XX.XX.XXXX, predajca, bytom O. X S., zast. JUDr. Romanom Foltínom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Školská 3 Nitra, o zaplatenie 1. 136,86 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23. októbra 2013 č. k. 9Cpr/4/2013-63, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu zo dňa 05.03.2013, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.136,86 eur, ktorá suma predstavuje žalobcom vynaložené náklady na školenie žalovanej. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania trovy právneho zastúpenia 364,86 eura na účet právneho zástupcu žalovanej číslo XXXXXXXXXX/XXXX S.. do troch dní od právoplatnosti. Poukázal na obsah žalobného návrhu a výpovede právneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že žalovaná pracovala ako predavač Orange na základe pracovnej zmluvy uzavretej 07.04.2010. Keďže žalovaná pracovný pomer ukončila dohodou dňa 27.03.2011 žalobca uplatňuje žalovaný nárok v zmysle článku 13 pracovnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu záväzok žalovanej nie je záväzkom z pracovnoprávnych vzťahov ale vyplýva zo zmluvných vzťahov, keďže došlo k zmluvnej dohode, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala vrátiť vynaložené prostriedky na jej vzdelávanie za posledné dva roky. Žalovaná absolvovala školenie za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, získala know how, čo je pre ňu výhodné a s poukazom na ust. § 157 Zákonníka práce v tomto prípade nie je potrebné uzatvárať zvlášť dohodu ohľadom náhrady nákladov. Žalobca za žalovanú zaplatil náklady na cestové, ubytovanie a stravné a spoločnosť Orange žalobcovi vyfakturovala čiastku, ktorá je predmetom tohto konania. Z hľadiska takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie považoval za preukázané, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 07.04.2010 na dobu neurčitú, podľa ktorej žalovaná u žalobcu vykonávala prácu predavač Orange. V bode 13. pracovnej zmluvy bolo dohodnuté, že zamestnanec je povinný pri rozviazaní pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady na školenie, ktorých sa zúčastnil za posledné dva roky. Žalovaná sa podľa evidencie žalobcu zúčastnila školení v dňoch 26.05.-28.05.2010, 31.05.-2.6.2010, 8.6.-11.6.2010, 14.6.-15.6.2010, 22.6.-23.6.2010 a 24.6.-28.6.2010 a celkové náklady činili 1.136,86 eur. Uviedol, že Zmluvou o prevode práv a záväzkov zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko a. s. vo veci jej obchodného zastúpenia uzatvorenej dňa 25.03.2011 previedol žalobca práva a záväzky na preberajúcu obchodnú spoločnosť FRANCO spol. s r. o. Šamorín v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje ( § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka ). V článku 1 odsek 4. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v samostatnej obchodnej zmluve, ktorú sú povinní uzavrieť, je preberajúci povinný prevziať od prevádzajúceho do pracovného pomeru aj všetkých jeho zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy uzavretej s prevádzajúcim majú v nej dohodnuté miesto výkonu práce jeho značkovú predajňu, a to dňom 28.03.2011 . Na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.03.2011 podľa § 60 Zákonníka práce skončil žalovanej pracovný pomer so žalobcom dňom 27.03.2011. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru v dohode uvedený je predaj časti spoločnosti a prechod všetkých práv a povinností zamestnanca na novú spoločnosť Franco spol. s. r. o. Šamorín, prevádzkovateľa Orange Šahy, bez nároku na odstupné. Všetky práva a povinnosti zamestnávateľa prechádzajú na spoločnosť Franco s. r. o. Šamorín. Na základe vyššie uvedených zistení súd prvej inštancie prijal záver, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo síce dohodou medzi žalobcom a žalovanou podľa § 60 Zákonníka práce, ale tak ako je v dohode uvedené, dôvodom bol predaj časti spoločnosti a prechod všetkých práv a povinností na novú spoločnosť Franco. Zrejmé je, že náklady na školenie žalovanej hradila spoločnosť D. L. H. spol. s r. o., t. j. žalobca, z peňažných prostriedkov spoločnosti. Prevodom práv a záväzkov prešiel majetok spoločnosti, všetky jej práva a záväzky na nový subjekt, a to v stave v akom boli v čase prevodu s účinnosťou ku dňu 28.03.2011 ( článok 2 bod 4 Zmluvy ). Po prevode práv a záväzkov sa spoločnosť D.L. H. už nemôže domáhať žiadnych pohľadávok vzniknutých spoločnosti D. L. H. pred prevodom práv a záväzkov. Ani v prípade, že by žalovaná bola povinná z akéhokoľvek dôvodu vrátiť nejaké finančné prostriedky, nemohol by si ich už nárokovať žalobca. Ak by prijal takéto plnenie, získal by bezdôvodné obohatenie. Prípadné nároky si môže voči zamestnancom uplatňovať už len nový subjekt, a to spoločnosť Franco s. r. o., keďže na tento subjekt prešli práva a aj záväzky zo spoločnosti D. L. H. s.r.o.. Poukázal aj na neurčitosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť dohody obsiahnutej v článku 13 pracovnej zmluvy s tým, že písomná dohoda nemá všetky tie náležitosti, ktoré v zmysle § 155 ods. 2 Zákonníka práce musí obsahovať. Keďže bola dojednaná písomne, malo byť z nej zrejmé, tak ako to vyžaduje ust. § 155 ods. 2 Zákonníka práce o aký druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia ide , aký študijný odbor a označenie školy, dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a druh nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Podľa názoru súdu je takéto dojednanie neplatné. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1OSP a žalovanej , ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania . Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže na náhradu trov odvolacieho, ako aj prvostupňového konania. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním súdu, že dohoda, ktorá bola obsiahnutá v čl. 13 pracovnej zmluvy je neurčitá, nejasná a nezrozumiteľná. Toto osobitné dojednanie je osobitnou náležitosťou pracovnej zmluvy, s ktorým žalovaná súhlasila a mala vedomosť o tom, že v prípade akéhokoľvek skončenia pracovného pomeru bude povinná uhradiť vzniknuté náklady na školenie, ktorých sa zúčastnila za posledné dva roky. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vysporiadaniu sa všetkých pracovnoprávnych nárokov a mzdových náležitostí, ako aj k uspokojeniu ich pohľadávok, pričom túto povinnosť za obdobie do 27.3.2011 bude mať voči nim prevádzajúci, t. j. žalobca. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec nebral na zreteľ dojednanie čl. 1 ods. 6 Zmluvy o prevode práv a záväzkov zo dňa 25.3.2011. Žalobca poukázal na dohodu medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou FRANCO s.r.o. došlo k ústnej dohode o prevzatí nevyčerpaných dovoleniek všetkých troch zamestnankýň k 27.3.2011, čo potvrdila aj samotná žalovaná na súdnom pojednávaní, si bol nútený vo vzťahu k žalovanej žalobca uplatniť pohľadávku z titulu nákladov na školenie, keď žalovaná v rozpore s dohodou si začala voči spoločnosti žalobcu uplatňovať náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 a prvý štvrťrok 2011. Uviedol, že na základe tejto ústnej dohody došlo k vypracovaniu písomnej dohody - kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2011, v ktorej v čl. 2 ods. 3 a 4 nie je najlepšie formulovaná časť tejto dohody, týkajúca sa prevzatia všetkých zamestnancov vrátane nevyčerpaných dovoleniek. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu skutočnosti alebo dôkazy, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že v zmluve o prevode práv a záväzkov zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko, a. s. vo veci jej obchodného zastúpenia, je v čl. 1 ods. 5 a 6 jasne uvedené, že žalovaná, teda prevádzajúci je povinný vo vzťahu k svojim zamestnancom do 27.3.2011 vrátane, sa vysporiadať zákonným spôsobom a v súlade s touto Zmluvou, aj na úplnom uspokojení všetkých ich oprávnených pracovnoprávnych a mzdových náležitostí a v súvislosti s nimi, tiež uspokojiť prípadné ich oprávnené pohľadávky na nich. Ako bolo v pôvodnom návrhu na zaplatenie peňažnej sumy aj uvedené, pracovný vzťah sa končil dohodou. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala aj na skutočnosť, že čl. 13 pracovnej zmluvy nepostačuje na vymáhanie úhrady nákladov, spojených so školením odporkyne. Pracovná zmluva neobsahuje dohodu, ktorá by slúžila ako právna forma zabezpečenia stabilizácie zamestnanca. Čl. 13 pracovnej zmluvy neplní ani kvalifikačnú funkciu, ktorá spočíva v záväzku zamestnávateľa umožniť zamestnancovi získanie resp. zvýšenie kvalifikácie, ani funkciu úhradovú, ktorá spočíva v povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré vynaložil na jeho kvalifikačný proces za predpokladu, že nesplní svoj zmluvný záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere dohodnúť čas, nakoľko práve tieto náležitosti dohody chýbajú. Takisto nie je presne uvedené, akým spôsobom sa mal pracovný pomer skončiť. Žalobca uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovanou, čo predstavuje vôľu z obidvoch strán pracovný pomer ukončiť. Dokonca žalovaná inú možnosť ani nemala, nakoľko žalobca predal časť podniku a previedol všetky práva a povinnosti svojich zamestnancov na novú spoločnosť. Aj keby chcela, žalovaná nemala možnosť zotrvať v pracovnom pomere so žalobcom, keď on ako zamestnávateľ prestal fungovať. V prípade, ak by pracovná zmluva obsahovala dohodu o úhradovej povinnosti žalovanej, žalobca by si ani v tom prípade nemohol uplatniť hradu celkových svojich nákladov vynaložených na školenie, nakoľko ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Najvyššiu sumu, ktorú možno od zamestnanca požadovať ako náhradu nákladov, vynaložených na získanie alebo zvýšenie kvalifikácie možno v dohode uviesť aj iným spôsobom, než číselným vyjadrením určitej sumy, avšak musí byť uvedená tak určito, že nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, čo chceli účastníci dosiahnuť. Uznesením Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2014 č.k. 7CoPr/1/2014-82 odvolací súd odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal písomne dovolanie žalobca, ktorý navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoPr/1/2014-82 zo dňa 28.02.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na procesnú chybu prvostupňového súdu, žiadal žalobca o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie. Vpodanom dovolaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom odvolacieho súdu s tým, že žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal dňa 27.12.2013 o 17,48 hod. faxom na Okresný súd Levice, t. j. včas a nasledujúceho dňa 28.12.2013 žalobca podal odvolanie písomne prostredníctvom pošty v Šahách. Toho istého dňa 27.12.2013 o 17.48 hod. faxom na Okresný súd Levice podal žalobca aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 9Cpr 5/2013 v právnej veci žalobcu: D.L.H., spol. s r.o., Hlavné nám. 19, 936 01 Šahy, IČO: 00 596 183 zast. JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, so sídlom Hontianska cesta 4, Šahy, proti žalovanej: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 3, S., zastúpená JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, so sídlom Školská 3, Nitra, o zaplatenie 690,62 eura s príslušenstvom. Nasledujúceho dňa 28.12.2013 podali odvolanie písomne prostredníctvom pošty v Šahách. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zrejme chybou zamestnancov súdu prvej inštancie sa stalo, že odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23.10.2013 č. k. 9Cpr/4/2013 podané faxom dňa 27.12.2013 o 17,48 hod. bolo omylom založené do súdneho spisu č. k. 9Cpr 5/2013, v ktorom sa aj momentálne nachádza. V ten istý deň, t. j. 27.12.2013 žalobca faxom podával dve odvolania, t. j. odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23.10.2013 č. k. 9Cpr/4/2013 a odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23.10.2013 č. k. 9Cpr/5/2013. Týmto že chybným postupom súdu prvej inštancie sa žalobcovi ako účastníkovi konania odňal odvolací súd tým, že odvolanie domietol možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo 263/2014-115 zo dňa 22. marca 2016 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2014 sp. zn. 7CoPr/1/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že z obsahu spisu nepochybne vyplynulo, že odvolanie podané prostredníctvom telefaxu sa v čase rozhodovania odvolacieho súdu nenachádzalo v súdnom spise, alebo bolo zrejme nedopatrením založené spolu s ďalším odvolaním podaným v rovnaký čas prostredníctvom telefaxu do spisu 9Cpr 5/2013, kde ako účastník konania vystupoval dovolateľ tiež v pozícii žalobcu. Ako je uvedené aj v úradnom zázname (č.l. 107 spisu), po podaní dovolania a následných urgenciách súdu prvej inštancie bola faxová kópia predmetného odvolania zaslaná späť prvostupňovému súdu (č.l. 103 až 106 spisu). Z telefaxového podania vyplynulo, že bolo podané dňa 27. decembra 2013 o 17.48 hod., vychádzajúc z toho, že žalobca podal odvolanie telefaxom v posledný deň odvolacej lehoty. Žalobca svoje telefaxové podanie doplnil do troch dní zaslaním jeho originálu (č.l. 69 spisu), uvedená trojdňová procesná lehota bola zachovaná, lebo podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu 28. decembra 2013 (viď aj R 18/2008). Vzhľadom na uvedené bolo potrebné urobené telefaxové podanie v zmysle § 42 ods. 1 OSP považovať za odvolanie, podané proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podľa § 204 ods. 1 OSP. Občiansky súdny poriadok, ktorý aplikoval súd prvej inštancie, bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie vydal rozsudok a žalobca podal proti nemu odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd rozhodujúc už za účinnosti nového právneho predpisu postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní dospel k záveru, záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie napadnutého rozsudku. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné: Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v podstate z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom pre zamietnutie žaloby podľa názoru súdu prvej inštancie bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže zmluvou o predaji spoločnosti došlo k prevodu práv a záväzkov zo žalobcu na spoločnosť Franco s.r.o., ktorý si môže prípadné nároky z pracovnoprávneho vzťahu voči žalovanej uplatňovať. Druhým dôvodom bola neplatnosť dohody obsiahnutej v bode 13. pracovnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že zamestnanec je povinný pri rozviazaní pracovného pomeru uhradiť vzniknuté náklady zaškolenie, ktorých sa zúčastnil za posledné dva roky. V konaní bolo nesporné, že žalovaná sa počas trvania pracovného pomeru sa zúčastnila školení, pričom náklady na tieto školenia, ktoré zaplatil žalobca sú predmetom tohto súdneho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je v tomto konaní účelné a ani hospodárne zaoberať sa otázkou platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 25. marca 2011 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou FRANCO spol. s.r.o. Šamorín o predaji podniku a ani platnosťou Zmluvy o prevode práv a záväzkov zo zmlúv vo veci obchodného zastúpenia zo dňa 25. marca 2011 uzavretých medzi Orange Slovenskom , žalobcom a spoločnosťou FRANCO spol. s.r.o. Šamorín. Aj v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že v dôsledku neplatnosti zmluvy nedošlo k predaju podniku, a preto je daná jeho aktívna legitimácia, nie je možné žalobe vyhovieť. Je totiž nepochybné, že strany sporu neuzatvorili v zmysle ust. § 155 Zákonníka práce žiadnu dohodu , ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Takúto dohodu môže v zmysle ust. § 155 ZP zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť v prípade zvýšenia kvalifikácie, ale aj pri jej prehlbovaní. Uvedená dohoda musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 155 ods. 2 ZP, a pokiaľ tieto náležitosti neobsahuje je treba ju považovať za neplatnú. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením ( § 154 ods. 1 ZP). Dohodu v zmysle ust. § 155 ZP však zamestnávateľ môže uzatvoriť so zamestnancom iba v prípade ak zamestnancovi umožní zvýšenie kvalifikácie alebo za podmienok ust. § 155 ods. 5 pri prehlbovaní kvalifikácie. Príslušné ustanovenie Zákonníka práce neumožňujú požadovať od zamestnanca náhradu nákladov spojených so zaškolením alebo zaučením zamestnanca ( §154 ods. 1 ZP). Z uvedeného dôvodu správne súd prvého stupňa konštatoval, že dojednanie v bode 13. pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu nie je možné považovať za platne uzatvorenú dohodu podľa § 155 ZP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na strane žalovanej nedošlo v dôsledku jej účasti na školeniach k bezdôvodnému obohateniu, pretože žiadne zákonné ustanovenie jej neukladalo povinnosť uhradiť zamestnávateľovi náhradu nákladov spojených s účasťou na školeniach. Navyše vo všeobecnosti je možné konštatovať, že právne následky neplatnosti dohody, ktorú uzatvára zamestnanec so zamestnávateľom znáša výlučne zamestnávateľ, pokiaľ neplatnosť právneho úkonu zamestnanec nespôsobil sám ( § 17 ods. 3 ZP). Záverom odvolací súd uvádza, že k skončeniu pracovného pomeru dohodou došlo na podnet a z dôvodov na strane žalobcu, pričom v Dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.03.2011, ktorú vyhotovil žalobca je výslovne uvedené, že pracovný pomer žalovanej končí bez nároku na odstupné z dôvodu prechodu všetkých práv a povinností zamestnávateľa t.j. žalobcu na spoločnosť FRANCO s.r.o. Šamorín. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).