Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/632/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314203528 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314203528.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, proti žalovanému: Q. K., bytom S. B. XXX, o zaplatenie sumy 34,52 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 7Ro/170/2014-11 zo dňa 18.09.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktoré vydal poverený vyšší súdny úradník, zastavil konanie a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Výrok o zastavení konania odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 1,3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). V odôvodnení súd uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 34,52 eura s príslušenstvom, a preto ho súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh za začatie konania v sume 16,50 eura v lehote 10 dní pod hrozbou zastavenia konania; žalobca výzvu prevzal dňa 29.05.2014, no súdny poplatok nezaplatil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou dňa 31.03.2006 sa domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom a podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom urobil v zmysle osobitného zákona elektronickými prostriedkami, pričom toto podanie urobené na DVD nosiči súd prvého stupňa odmietol prijať a vrátil ho späť. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že vo veci rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v Náleze sp. zn. II. ÚS 138/07 vyslovil záver, že Okresný súd Levice porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím podania z 31.03.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, zároveň okresnému súdu prikázal konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie základného práva žalobcu, bolo v záujme účinnej ochrany jeho práv, aby sa obnovil stav pred porušením týchto práv, a zároveň vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci podania žalobcu z 31. marca 2006 opätovne konal; právne účinky podania majú zostať zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Preto žalobca súdu prvého stupňa opätovne doručil v r. 2013 (správne v r. 2014) tie isté podania, aké doručil súdu v roku 2006, no súd nesprávne vychádzal z predpokladu, že ide o nové návrhy (aj keď skutkovo totožné návrhy, aké boli podávané v roku 2006), doručené prvýkrát až teraz, a preto im pripísal účinky doručenia rokom 2013. Takýto postup súdu nebol podľa žalobcu správny, a teda nebol správny ani postup súvisiaci s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Trval na tom, že žalobe doručenej v roku 2013 sa musia pripísať účinky podania ku dňu 31.03.2006, a to nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno v súčasnosti už vyrubiť, ale aj z dôvodu premlčania jeho pohľadávky. V podanom odvolaní žalobca uviedol aj to, že súd prvého stupňa konal s právnym zástupcom splnomocneným na základe plnomocenstva z roku 2010, vzťahujúceho sa na žaloby, ktoré boli podávané na súd v roku 2006. Na DVD nosičoch s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sa nachádza plnomocenstvo pre JUDr. Miroslava Pavelku. Ak teda v roku 2013 boli podané nové žaloby, potom nebolo možné doručovať poštu na adresu Advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o., ale na adresu právneho zástupcu označeného v týchto „nových“ žalobách. Čo sa týka preukázania toho, že žaloba podaná v r. 2013 je totožná so žalobou podanou v r. 2006, nie je možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby preukázal totožnosť týchto dvoch podaní. Je povinnosťou súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení podania pochýb. Keď mu súd v roku 2006 DVD nosič s podaniami vrátil, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol. Ako dôkaz nesprávnosti zistenia uvádzal program Q SIGN, v ktorom je možný súbor otvoriť a prekontrolovať a ktorým je možné preukázať skutočnosť, kedy bol súbor vytvorený, kedy bol elektronicky podpísaný a kedy bol opatrený aj časovou pečiatkou; ani jednu z uvedených skutočností nemožno následne meniť. Na preukázanie svojich tvrdení zaslal súdu prvého stupňa do spisov správy súdu rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.06.2009, DVD nosiče z r. 2006 (30.03.2006 - 0S082_LEVICE_001; OS082_LEVICE_001) a notársku zápisnicu osvedčujúcu právnu skutočnosť, ktoré podľa neho uvedené tvrdenia preukazujú. Poukázal na ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, najmä na ustanovenie § 13, podľa ktorého poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Lehota na vyrubenie poplatku tri roky od konca kalendárneho roka, kedy sa stal splatným, uplynula dňom 31.12.2009, a preto v čase zaslania výzvy už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Vzhľadom na to nebol daný zákonný dôvod na zastavenie konania. Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že odvolaniu nemieni vyhovieť, lebo rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom je vecne správne, a spis predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca doručil dňa 17.02.2014 žalobu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1.040,- Sk, t. j. 34,52 eura, a trov konania z dôvodu, že žalovaný nezaplatil svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi, Slovenskému rozhlasu so sídlom Mýtna 1, 817 55 Bratislava, z titulu koncesionárskych poplatkov podľa zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom tento dlh pôvodný veriteľ rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil žalobcovi BSP Lawyer Partners, a.s., Benediktiho 5, 811 05 Bratislava - v súčasnosti podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava. Žaloba bola datovaná dňom 23.03.2006 s označeným zástupcom - JUDr. Miroslavom Pavelkom, advokátom so sídlom Vajnorská 48, 831 04 Bratislava. Súd prvého stupňa dňa 29.05.2014 doručil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura v lehote 10 dní s odkazom na položku č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov pod hrozbou zastavenia konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch Advokátskej kancelárii Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, ktorá však na ňu nijako nereagovala, a po márnom uplynutí 10-dňovej lehoty napadnutým uznesením súd konanie zastavil. Uvedená advokátska spoločnosť žalobcu zastupuje na základe plnomocenstva zo dňa 09.02.2010, evidovaného na Okresnom súde Levice pod Spr 225/2010, podľa obsahu ktorého ide o všeobecné plnomocenstvo udelené žalobcom na zastupovanie vo všetkých veciach, týkajúcich sa vymáhania pohľadávok patriacich spoločnosti Lawyer Partners, a.s., voči dlžníkom koncesionárskych poplatkov bez špecifikácie, že by malo ísť len o zastupovanie v konaniach na základe žalôb z r. 2006 (ako to namietala právna zástupkyňa v podanom odvolaní). Súd prvého stupňa urobil dňa 25.05.2015 v spise úradný záznam, podľa ktorého návrhy doručené žalobcom dňa 17.02.2014 sú novými návrhmi; žalobca síce k doručeným DVD nosičom s elektronickými podaniami pripojil sprievodný list s oznámením, že ide o rovnopisy podaní z r. 2006, avšak DVD nosiče doručené v r. 2006 súd vtedy žalobcovi vrátil s ohľadom na vtedajšie stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, keďže súdy nemali k dispozícii elektronickú podateľňu a takéto podania nemohli prijímať. Súd prvého stupňa návrhy na DVD nosičoch trikrát žalobcovi vrátil, neotvoril ich a ani si z nich nevytvoril kópie, pričom návrhy na troch DVD nosičoch doručené dňa 17.02.2015 (správne 17.02.2014) považuje za nové návrhy. V uvedený deň žalobca v sprievodnom liste oznámil len to, že ide o rovnopisy podaní z roku 2006, a toto podanie bolo zaevidované pod Spr 256/2014. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II.ÚS 138/07 rozhodol o porušení jeho základných práv, ku ktorému došlo postupom Okresného súdu Levice, keď v r. 2006 neprijal elektronické podania žalobcu, opakovane mu ich vrátil a o žalobách nekonal. Z obsahu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.06.2007 uvedenej spisovej značky však odvolací súd zistil iný obsah, než aký mylne uvádzal žalobca. Podľa jeho obsahu ide v skutočnosti o uznesenie, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť žalobcu ako oneskorene podanú a sťažnosťou sa meritórne nezaoberal; nešlo teda o žiadny nález, ktorým by konštatoval žalobcom uvádzané porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ktorým by súdu prvého stupňa prikázal vo veci konať. Žalobca v priebehu konania nijako nepreukázal, že žaloba doručená elektronicky dňa 17.02.2014 je totožná so žalobou, ktorú podľa jeho tvrdenia doručil elektronicky dňa 31.03.2006 a ktorú mu súd prvého stupňa vtedy vrátil. Po tom, čo súd prvého stupňa zástupkyni žalobcu doručil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu pod hrozbou zastavenia konania, žalobca na túto výzvu nijako nereagoval a svoju obranu proti poplatkovej povinnosti vzniesol až v odvolaní podanom proti uzneseniu o zastavení konania. Z materiálov zaslaných k odvolaniu do spisov správy súdu pod Spr 256/14 (v spise na č.l. 29) nevyplývajú údaje preukazujúce totožnosť návrhu predloženého na DVD nosičoch v r. 2006 a návrhu predloženého v r. 2014. Žalobca ničím nedoložil, že jeho podanie doručené na súd v r. 2014 je identické s podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. Odvolával sa síce na DVD nosiče z roku 2006 (30.03.2006-OS082 Levice 001, OS082 Levice 001) doložené správe súdu s listom zo dňa 13.02.2014 s tým, že totožnosť podaní z r. 2006 s podaniami z r. 2014 možno overiť otvorením súborov a ich prekontrolovaním programom Q SIGN, avšak odvolací súd po otvorení a prekontrolovaní DVD nosičov, vedených na správe Krajského súdu v Nitre pod Spr 811/15, zistil, že žaloba, ktorá by bola totožná so žalobou podanou v r. 2014, sa na žiadnom z doložených DVD nenachádza. Doručením novo podanej žaloby vznikla žalobcovi poplatková povinnosť zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. a) bodu I. Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca, ako je uvedené vyššie, si poplatkovú povinnosť nesplnil ani podaním žaloby a ani na následnú výzvu súdu. Preto súd prvého stupňa - po predchádzajúcom poučení o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku - konanie zastavil v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého: „Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.“ Pre rozhodovanie odvolacieho súdu nebola právne významná argumentácia žalobcu uvádzaná v podanom odvolaní, že žaloba doručená v r. 2013 (správne v r. 2014) je totožná so žalobou doručenou súdu prvého stupňa v r. 2006 formou elektronického podania na DVD nosiči, podpísanou zaručeným elektronickým podpisom, a že vzhľadom na uplynutie 3-ročnej lehoty v zmysle § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch mu už nemožno súdny poplatok za návrh na začatie konania vyrubiť, so súčasným odkazom na neexistujúci Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 138/07. Dôvody opisované žalobcom v odvolaní odvolací súd s ohľadom na skutočnosti zrejmé zo spisu nemohol akceptovať a považoval ich za právne bezvýznamné. Keďže sa nepreukázalo, že žaloba podaná v r. 2014 je totožná so žalobou podanou elektronicky v r. 2006, súd prvého stupňa ju dôvodne považoval za novú žalobu a žalobcu správne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Po márnom uplynutí 10-dňovej lehoty súd konanie zastavil v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože mu v tomto štádiu konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.