Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoP/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209399 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4315209399.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka U. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpená JUDr. Ing. Ivanom Katonom, LL.M., advokátom so sídlom Nové Zámky, G, Czuczora 4 a otec N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený JUDr. Ing. Karolom Kocsisom, advokátom so sídlom Štúrovo, Sobieského 1739/56, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. apríla 2016 č.k. 12P/140/2015-151, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa vyživovacej povinnosti otca, vo výroku o zročnom výživnom, ako aj o trovách konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej U., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa kal. mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 20.5.2015. Zaostalé výživné za obdobie od 20.5.2015 do 26.4.2016 vo výške 778,06 eura otcovi uložil uhradiť k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O úprave styku otca s maloletou rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s maloletou U. stretávať každý nepárny mesiac, tretiu sobotu v tomto mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod., za prítomnosti matky. Napokon o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Za preukázané považoval, že maloletá Katarína pochádza z mimomanželského vzťahu, rodičia maloletej spolu žili v spoločnej domácnosti do februára 2015, kedy sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala a v súčasnosti býva u svojich rodičov. Rovnako mal za preukázané, že otec maloletej na výživu od podania návrhu prispieval sumou 100 eur mesačne a od augusta 2015 sumou 70 eur mesačne. Okrem uvedených platieb otec sa žiadnym spôsobom nepodieľal na zabezpečení nákladov maloletej. Matka maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, náklady uvedené s užívaním nehnuteľnosti platia jej rodičia. Matka spláca úver , pričom celková výška úveru predstavuje 17.481,80 eura a splátky úveru činia 209 eur mesačne. Okrem toho je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva aj s jej rodičmi, nadobudnutého na základe darovacej zmluvy a jej rodičia majú právo doživotného bývania. Ďalej je vlastníčkou osobného motorového vozidla, ktoré si zakúpila ešte pred nadviazaním vzťahu s otcom dieťaťa. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka je poberateľkou materských dávok z Maďarska vo výške 441,71 eura (129 082 forintov) a rodinné prídavky vo výške 44,61 eura. Pokiaľ išlo o pomery na strane otca súd zistil, že otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej U., pracuje v Nemecku a jeho príjem predstavuje 1581 eur v priemere mesačne. Otec býva v Nemecku v nájme a náklady spojené s bývaním predstavujú 300 eur mesačne. Túto skutočnosť otec nijakým spôsobom súdu nepreukázal pretože nájomnú zmluvu písomnú s prenajímateľom bytu nemá. Navyše otec uviedol, že hradí náklady spojené s bývaním v D., v ktorom dome je podielovým spoluvlastníkom. Pred rokom si otec zakúpil ojazdené motorové vozidlo za 3000 eur, ktoré si zapožičal od brata a ktoré už vrátil. Toto tvrdenie otca považoval súd za účelové, nakoľko túto skutočnosť otec nepreukázal. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým , že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia. V tomto smere zo strany otca ani kolízneho opatrovníka neboli súdu signalizované žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú U. zo strany matky. Otec súhlasil aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky . Pri určovaní výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa zodpovedajúcich jeho veku ako aj možností a schopností na strane oboch rodičov. Pokiaľ išlo o matku, táto sa o dieťa celodenne stará, takže vyživovacia povinnosť zo strany matky je kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou o dieťa bez akejkoľvek účasti otca. Matka je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Matka žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým na chod domácnosti neprispieva avšak zo svojho príjmu hradí úver vo výške 209 eur. Otec dieťaťa je v riadnom pracovnom pomere s príjmom 1581 eur a pracuje v zahraničí - v Nemecku ale svoje náklady spojené s bývaním a to vo výške 300 eur mesačne ako tvrdil, nepreukázal. Podľa názoru súdu otec je schopný platiť výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá veku dieťaťa, odôvodneným potrebám dieťaťa a uvedená výška výživného v žiadnom prípade nie je pre otca dieťaťa likvidačná. Súd vyživovaciu povinnosť určil od podania predmetného návrhu, pretože nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného od narodenia dieťaťa ako žiadala určiť matka. Otcom požadovanú výšku výživného 70 eur mesačne, súd nepovažoval za primeranú. Zároveň súd určil zameškané výživné odo dňa podania návrhu, t.j. od 20.5.2015 do 26.4.2016 v celkovej výške vej výške 778,06 eura s tým , že pri vyčíslení zameškaného výživného započítal otcom uhradené výživné za uvedené obdobie v celkovej sume 930 eur. Zameškané výživné tak predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú otec mal za toto obdobie uhradiť 1708,06 eura a otcom uhradené výživné 930 eur, t.j. celkovo zameškané výživné predstavuje 778,06 eura, ktoré je otec povinný k rukám matky uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods. 1 OSP. Zároveň upravil styk otca s maloletou tak ako žiadal otec t.j. každý nepárny mesiac, tretiu sobotu v mesiaci od 9.00 hod do 12.00 hod, s ktorým rozsahom styku súhlasila aj matka. Pri úprave styku bolo zohľadnené , že otec pracuje v Nemecku, na územie Slovenskej republiky dochádza len sporadicky a zároveň skutočnosť, že otec sa dlhšiu dobu s dieťaťom nestretol, takže je v záujme maloletej aby sa tento styk realizoval, zatiaľ aj vzhľadom na vek dieťaťa a jeho denný režim, za prítomnosti matky. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku, vo výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti otca a súvisiacom výroku o zročnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a určiť výživné na maloletú v sume 300 eur a to počnúc od narodenia dieťaťa, t.j. od 13.11.2014. Namietala, že pri určení výšky výživného bolo potrebné na jej strane pripočítať aj výdavky, ktoré súvisia s poskytnutím vecného plnenia, hlavne výdavky spojené so zabezpečením bývania a na zdravotnú starostlivosť, čo je minimálne 400-500 eur mesačne, pričom má aj ona sama nevyhnutné výdavky na seba. Navyše pri skúmaní možností otca bolo potrebné zohľadniť aj to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V danom prípade majetkové pomery otca sú dostatočné na to, aby prispieval výživným vyšším ako určil súd prvej inštancie. Ďalej nesúhlasila s tým, že súd určil výživné od doby podania návrhu a nie je od narodenia maloletej ako žiadala v návrhu. Pokiaľ išlo peniaze, ktoré otec poskytol na jej účet, tieto neboli určené na mesačné výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú, ale boli určené na úhradu platieb spojených s užívaním nehnuteľnosti v obci D.. Skutočnosti, za čo boli a prečo boli tieto peniaze posielané na jej účet, sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky a nie sú predmetom konania o výživnom. 3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Bol toho názoru, že súdom určené výživné je primerané potrebám maloletého dieťaťa v jeho veku. Súhlasil aj so začiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca počnúc dňom 20.05.2015 , t.j. od podania návrhu. 4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že výdavky v konaní boli z jeho strany vydokladované a to potvrdením svedka D. X. zo dňa 08.01.2016, ktorý s ním pracuje v Nemecku. Poukázal na to, že matka bola ochotná uzatvoriť rodičovskú dohodu až potom, čo sa zaviaže, že prevezme za matku povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy a zaplatí dlžnú sumu v Poštovej banke, a.s. v sume 13.668, 70 eura . Podľa názoru otca súd pri určení výživného prihliadol na potreby maloletej, ktorá v dobe rozhodovania dosiahla vek 17 mesiacov. V danom prípade, ak by sa výživné určilo vyššou sumou, tak v budúcnosti priznaným výživným by sa výživné mohlo vyšplhať do astronomických súm. Záverom dodal, že aj keď výšku výživného v sume 150 eur nepovažoval za primeranú, neodvolal sa, aby rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. 5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že majetkové pomery otca sú dostatočné na to, aby prispieval výživným vyšším ako bolo určené napadnutým rozsudkom. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti otca, vo výroku o zročnom výživnom , ako aj o trovách konania je vecne správne a odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je opodstatnené, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 26.04.2016 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 21.09.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a v súlade s ustanovením § 395 ods. 1 CMP ( zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti otca, vo výroku o zročnom výživnom , ako aj o trovách konania je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o zročnom výživnom za dané obdobie a výroku o trovách konania. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané matkou v podanom odvolaní odvolací súd len dodáva, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného; na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd prvej inštancie v súlade s týmto ustanovením správne zhodnotil odôvodnené potreby maloletej a aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. V tomto smere bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Obaja rodičia majú k svojím deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby detí. Súd prvej inštancie preto výšku výživného stanovil správne. Určenie výživného v takej výške ako požadovala matka, bolo nedôvodné s prihliadnutím na odôvodnené výdavky dvojročného dieťaťa ako aj na príjem otca. Je nesporné, že otec zo svojho príjmu musí hradiť výdavky na bývanie v zahraničí a jeho tvrdenie o výške týchto výdavkov potvrdil svedok, ktorý s ním býva v prenájme, okrem toho má otec zvýšené výdavky aj na cestovnom a preto ich musel súd zohľadniť pri určení výživného. Rovnako tak súd prvej inštancie správne určil vyživovaciu povinnosť od podania predmetného návrhu, pretože neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného od narodenia dieťaťa ako žiadala určiť matka. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že otec po opustení spoločnej domácnosti vo februári 2015 prispieval na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, a to až do júla 2015, pričom od augusta 2015 prispieval sumou 70 eur, čo potvrdila matka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.09.2015 (č.l. 53 spisu). V rozpore s tým matka v odvolaní tvrdila, že peniaze , ktoré otec poslal na jej účet neboli určené na mesačné výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú, ale boli určené na úhradu platieb spojených s užívaním nehnuteľnosti v obci D.. Otec poprel matkou dieťaťa tvrdený účel finančných prostriedkov, ktoré jej poukázal, podľa neho išlo o výživné na maloletú a matka v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázala jej tvrdenie. Preto súd správne započítal tieto finančné prostriedky na výživné. Z týchto dôvodov stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti otca, vo výroku o zročnom výživnom , ako aj o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).