Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoP/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411218045 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4411218045.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č.d. XXX, zastúpená: Advokátska spoločnosť, s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, Nové Zámky, Podzámska 32, proti odporcovi: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č.d. XXX, zastúpený JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, v Nových Zámkoch, Turecká 49, o určenie výživného na manželku, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 7P/243/2011-205 zo dňa 18. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol už len o náhrade trov konania potom, čo konanie vo veci samej už bolo právoplatne skončené uznesením Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 7P/243/2011-181 zo dňa 31.10.2014 zastavením konania podľa § 96 ods. 1,2 OSP pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou. Súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 254,72 eura titulom náhrady trov konania, k rukám právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch uviedol, že v predmetnom konaní sa navrhovateľka voči odporcovi návrhom zo dňa 21.09.2011 domáhala určenia výživného na manželku. Okresný súd Nové Zámky uznesením č.k. 7P/243/2011-181 zo dňa 31.10.2014 na návrh navrhovateľky konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že ich žiadnemu z účastníkov nepriznal. Odporca podal odvolanie proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7CoP/4/2015-191 zo dňa 30.04.2015 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne rozhodol o trovách konania napadnutým uznesením s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP vychádzajúc zo zistenia, že navrhovateľka späťvzatím návrhu zavinila zastavenie konania a preto je povinná uhradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 254,72 eura, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením advokátom v tomto konaní podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy pozostávajú z odmeny za 6 úkonov právnej služby - prevzatie veci a príprava (21.02.2012), zastupovanie na pojednávaní (24.10.2013, 10.12.2013, 22.09.2014), podanie odvolania vo veci samej (14.04.2013), každý úkon po 34, 58 eura a podanie odvolania do trov (27.11.2014) po 16,60 eura, spolu odmena v sume 190,85 eura a za každý úkon súd priznal advokátovi aj režijný paušál, ktorý v roku 2012 bol vo výške 7,63 eura, v roku 2013 vo výške 7,81 eura, v roku 2014 vo výške 8,04 eura, spolu 47,37 eura. Ďalej súd priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 16,50 eura. Spolu tak priznal odporcovi náhradu trov konania len do výšky akú si vyúčtoval a to celkovo 254,72 eura, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť advokátovi zastupujúceho odporcu (§ 149 ods. 1 OSP). Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd odporcovi náhradu trov konania neprizná. V dôvodoch uviedla, že návrh zobrala späť vzhľadom na dĺžku konania a na tú skutočnosť, že odišla žiť do zahraničia a v prípade, ak by konanie pokračovalo, vznikali by jej trovy v súvislosti s účasťou na pojednávaní. Ďalej namietala, že napadnutým uznesením súd rozhodol inak ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach v časti o náhrade trov konania, avšak túto zmenu nijako nezdôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že odporcovi náhrada trov konania nemala byť priznaná z dôvodu prístupu odporcu k celému konaniu a s poukazom na ust. § 150 ods. 2 OSP aj z dôvodu, že ide o drobný spor. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne rozhodol, keď na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, pretože navrhovateľka nepochybne z procesného hľadiska zapríčinili zastavenie konania. Navrhovateľka sa voči odporcovi návrhom zo dňa 21.09.2011 domáhala určenia výživného na manželku v sume 180 eur mesačne od 1.9.2011. V priebehu konania rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 5C/242/2010-47 zo dňa 3.11.2011 bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené a mal. dieťa pochádzajúce z manželstva bolo zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcovi bolo určené prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným 130 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Tento rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.12.2011. Vzhľadom k tejto skutočnosti, navrhovateľka zmenila návrh na určenie výživného na manželku v tom, že požadovala určiť výživné 180 eur od 1.9.2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t.j. do 21.12.2011. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.2.2013 č.k.7P/243/2011-125 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17.9.2013 č.k.7P/243/2011-150 tak, že uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne počnúc od 01. 09. 2011 do 21. 12. 2011. Vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 21. 12. 2011 v sume 367,62 eura povolil odporcovi splácať po 100 eur mesačne až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal podľa §142 ods. 2 OSP, pretože každý mal vo veci úspech len čiastočný. Tento rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním odporca, ktorý ho navrhol zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31.10.2013 č.k. 7CoP/54/2013-158 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa (okrem zamietajúceho výroku, ktorý nebol odvolaním napadnutý) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti rozsudku a ďalej preto, že súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových záverov, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní. V napadnutom rozsudku súd určil výživné na manželku v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine, pretože odporcovi určil výživné na manželku od 1.9.2011, hoci podľa citovaného ustanovenia toto výživné možno priznať len od začatia súdneho konania, t.j. od podania návrhu, čo v tomto prípade bolo 21.9.2011 do 21.12.2011 (do rozvodu manželstva). Ak súd určil výživné za skoršie obdobie ako od podania návrhu, je to v rozpore so zákonom a potom je nesprávne vypočítané aj zročné výživné, pričom v odôvodnení rozsudku absentuje akékoľvek zdôvodnenie zročného výživného. Odvolací súd poukázal aj na to, že súd prvého stupňa nemal zistený príjem odporcu v rozhodnom období (september až december 2011), pretože správa od zamestnávateľa obsahovala posledný údaj o príjme odporcu za mesiac august 2011 a nezaoberal sa ani námietkami odporcu o výške jeho príjmu, keď odporca poukazoval na to, že podstatnú časť jeho príjmu tvorili diéty a cestovné náhrady. Vytkol súdu prvého stupňa že nijako nevyhodnotil tvrdenie odporcu o správaní sa navrhovateľky v zmysle ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine, čo mal súd prvého stupňa zistiť jednak z obsahu rozvodového spisu ako aj výsluchom účastníkov k tejto skutočnosti, pretože je to podstatné pre posúdenie, či priznanie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi. Po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa navrhovateľka písomným podaním zo dňa 14. 10. 2014 zobrala návrh v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť a odporcovi náhradu trov konania nepriznať. Uviedla, že dôvodom späťvzatia návrhu je to, že konanie stratilo svoj účel, pretože predmetom konania zostal nárok na výživné za tri mesiace, o ktorom súd doteraz nerozhodol a má za to, že v čase podania návrhu jej nárok bol dôvodný, no v súčasnosti si hľadá prácu v zahraničí a nemôže sa zúčastňovať pojednávaní. Následne súd prvého stupňa uznesením č.k. 7P/243/2011-181 zo dňa 31.10.2014 na návrh navrhovateľky a so súhlasom odporcu konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že ich žiadnemu z účastníkovi konania nepriznal s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP (bez bližšieho odôvodnenia). Odporca podal proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania odvolanie a žiadal o trovách zastaveného konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a zaviazať navrhovateľku k náhrade trov konania, ktoré mu vznikli zastúpením advokátom. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7CoP/4/2015-191 zo dňa 30.04.2015 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo nie je nijako odôvodnené. Následne súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania napadnutým uznesením. Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia § 96 ods.1 OSP v prípade, že navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania možno uložiť niektorému z účastníkov podľa § 146 ods. 2 OSP a to na základe prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne. K zastaveniu konania teda môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia výživného medzi manželmi podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine za obdobie od 21.9.2011 do rozvodu manželstva 21.12.2011 (za 3 mesiace) a v priebehu konania po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa na doplnenie skutkových okolností rozhodných pre právne posúdenie veci , podaním zo dňa 14.10.2014 zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Z procesného hľadiska potom platí, že navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania a je povinná nahradiť trovy konania odporcovi podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP. S poukazom na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporcovi patrí náhrada trov konania, pretože navrhovateľka svojím správaním (späťvzatím návrhu bez toho, že by odporca splnil to, čo požadovala) z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie muselo zastaviť (navrhovateľkou uvádzaná dôvody nie sú právne významné pre iné posúdenie veci). K námietke navrhovateľky o nezdôvodnení zmeny rozhodovania súdu prvého stupňa o trovách konania v poslednom a v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu prvého stupňa, odvolací súd len dodáva, že každé z rozhodnutí súdu prvého stupňa v časti trov konania bolo zrušené a vrátené súdu prvého stupňa, ktorý bol právnym názorom odvolacieho súdu viazaný a následne rešpektujúc tento názor rozhodol napadnutým uznesením, preto nejde o zmenu rozhodovania prvostupňového súdu ale o nové rozhodnutie o trovách konania, ktoré je aj náležite odôvodnené. Navrhovateľka v odvolaní žiadala o trovách konania rozhodnúť podľa § 150 ods. 2 OSP tak, že odporcovi súd náhradu trov neprizná z dôvodu, že ide o drobný spor. Aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP neprichádza do úvahy, lebo konanie o určenie vyživovacej povinnosti sa nepovažuje za drobný spor podľa § 200ea ods. 2 písm. f/ OSP. V tejto veci nebolo možné rozhodnúť o nepriznaní trov odporcovi ani podľa § 150 ods. 1 OSP, pretože žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporcu súd nezistil a nevyplývajú ani zo spisu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich nevyčíslil ani zo spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by mu vznikli v tomto štádiu konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.