Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Co/467/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221371 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412221371.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/739/2012-57 zo dňa 09.03.2015, uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8C/739/2012-55 zo dňa 09.03.2015 a uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8C/739/2012-94 zo dňa 12.06.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 8C/739/2012-57 zo dňa 09.03.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8C/739/2012-55 zo dňa 09.03.2015 p o t v r d z u j e . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8C/739/2012-94 zo dňa 12.06.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody vo výške 965,66 eura ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemajetkovej ujmy v sume 193,13 eura, t. j. za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože Okresný súd Nové Zámky vo veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom EX 17583/2010 proti povinnému: E. A., zamietol žiadosť o vydanie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pričom bol bezdôvodne nečinný viac ako 84 dní. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. v Bratislave, o vymoženie sumy 579,06 eura s príslušenstvom. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.01.2015 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na nejasný titul nároku na náhradu škody, ako aj na predčasné podanie žaloby, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu ho žalovaný nepovažuje za predbežne prerokovaný. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietal, že žalobca nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Namietal tiež vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo však žalobca neurobil. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom z originálu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/41/2011 zistil, že dňa 14.01.2011 bola Okresnému súdu Nové Zámky doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému E. A., o vymoženie 579,06 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. pod č. SR 09173/10 zo dňa 07.10.2010. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 14Er/41/2011-8 zo dňa 01.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2011. Ďalším uznesením zo dňa 13.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2011, súd exekučné konanie zastavil. Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný. Žalobca namietal, že sa exekučný súd dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že preskúmaval exekučný titul, čo v rámci exekučného konania nebolo v jeho právomoci. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, upravovalo povinnosť súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, pričom táto lehota sa netýkala prípadov, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku). Samotné znenie tohto zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať exekučný titul z formálneho, ale aj z vecného hľadiska. Exekučný súd rozhodol o podanej žiadosti do 17 dní, pričom preskúmal exekučný titul a po zistení, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade so zákonom a je v rozpore s platnými právnymi predpismi, rozhodcovský rozsudok neuznal a rozhodnutie riadnym a správnym spôsobom odôvodnil. Za tejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a nevznikol žiadny stav právnej neistoty. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy o existencii majetkovej škody, nezdôvodnil, z akých položiek táto škoda pozostáva, čím sa dostal do dôkaznej núdze. Ak keď v prípade nesprávneho úradného postupu ide o objektívnu zodpovednosť, je nevyhnutné preukázať konkrétnu skutočnosť zakladajúcu zodpovednosť štátu za vznik škody. Takáto skutočnosť žalobcom preukázaná nebola. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a ničím neodôvodneným a nepreukázaným uplatňovaním majetkovej a nemajetkovej ujmy. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli. Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 01.01.2013 a § 41 ods. 1, 2 písm. c/, d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 01.03.2016. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. K procesnej lehote 15 dní upravenej v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku odvolací súd poznamenáva, že táto je v predmetnom ustanovení upravená len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2013 pod sp. zn. II. ÚS 248/2013). V posudzovanej exekučnej veci súd konal bez zbytočných prieťahov, ktoré by v predmetnej veci konštatoval iný príslušný orgán a rozhodol v primeranej lehote. Keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda náhrady škody nesprávnym úradným postupom na konkrétnom skutkovom základe postupu exekučného súdu. Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky pred Okresným súdom Prešov nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože dôvodnosť uplatneného nároku sa bude posudzovať z pohľadu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu v konkrétnej veci. Na Okresnom súde Prešov sa v konaní pod sp. zn. 7C/6/2010 riešia iné právne otázky na základe iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré žalobca navrhuje prerušiť, je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Keďže v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 budú Súdnemu dvoru predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ OSP je daný dôvod na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 05.03.2015 žalobca doručil prvostupňovému súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP s odôvodnením, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 súd na návrh žalovanej v 1. rade, Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, rozhodol o prerušení tohto konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, nakoľko sa rozhodol požiadať Súdny dvor Európskej únie o zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktorých posúdenie má dôležitý význam pre jeho rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Konkrétne išlo o otázky: 1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? 3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? 4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou škody? Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov, ktorého účastníkmi sú žalobca a žalovaný v tomto konaní, má podľa názoru žalobcu zásadný význam pre ďalší priebeh a rozhodnutie i v tomto konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že pre odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci a skutkové okolnosti v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, nie je vyriešenie vyššie špecifikovaných prejudiciálnych otázok pre rozhodnutie súdu v tejto veci právne významné, v dôsledku čoho nie je splnená podmienka na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie podané zaručeným elektronickým podpisom vo veci samej v sume 20 eur a 6 eur za vyhotovenie jeho rovnopisu, ako aj rovnopisu odvolania voči zamietnutiu návrhu na prerušenie konania. Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20 eur podľa položky 7a a v sume 6 eur (2 x 3 eurá) podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za odvolania podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa 31.03.2015 a 01.04.2015, z ktorých súd vyhotovil rovnopisy a doručil ich žalovanému na vyjadrenie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie proti rozhodnutiu vydanému vo veci samej sa začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 31.03.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, t. j. 31.03.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a - výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak to bolo aj v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca nemienil spoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu. Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.