Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Co/375/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221604 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412221604.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-51 zo dňa 05.12.2014, uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-48 zo dňa 05.12.2014 a uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-81 zo dňa 23.04.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-51 zo dňa 05.12.2014 p o t v r d z u j e . Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-48 zo dňa 05.12.2014 p o t v r d z u j e . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6C/731/2012-81 zo dňa 23.04.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 7.320,- eur titulom škody (1.220,08 eura nemajetková ujma + 6.100,39 eura majetková škoda), a to podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., proti povinnej Y. V.. V žalobe uviedol, že súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím žiadosti došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom stanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z. z. bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však o tejto žiadosti rozhodol až 15.02.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 134 dní). Žalobca považuje takýto postup súdu za nesprávny jednak preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho mu vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd tým, že preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží, prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, čím porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Okresný súd Nové Zámky opätovným posúdením práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným, odvíjajúcim svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej v § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvoláva právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vznikla žalobcovi majetková škoda v sume 6.109,39 eura, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže nastať ani akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny s príslušenstvom zo strany exekučného súdu. Nemajetková ujma v sume 1.220,08 eura zodpovedá 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnota majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na zmätočnosť žaloby, keďže žalobca neuviedol spisovú značku exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, neuviedol, kedy sa dozvedel o vzniku škody, ale len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, hoci dôkazné bremeno znáša sám. Zo žaloby nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, nakoľko žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. V tejto súvislosti neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využil prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázal na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu, prípadne Ústavnému súdu SR. Namietal, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznil, že žalobca napriek výzve neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie, preto jeho nárok nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. Okrem toho nie sú dané ani zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu (sp. zn. I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia, poukázal na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že povinnosť žalobcu riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti ho nezbavuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ako aj ďalšie skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobca nepreukázal vznik škody, jej výšku a ani to, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku čoho neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si aj náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu OS Nové Zámky pod sp. zn. 13Er/1345/2010, z ktorého zistil, že exekučnému súdu bola dňa 08.12.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, proti povinnej: Y. V., o vymoženie sumy 1.562,41 eura s príslušenstvom. Dňa 03.01.2011 exekučný súd vydal uznesenie č. k. 13Er/1345/2010-8, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Proti vydanému uzneseniu oprávnený nepodal odvolanie, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť. Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný. Súd mal podľa žalobcu posúdiť, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží. Žalobca mal možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok a tým zabrániť nadobudnutiu právoplatnosti tohto uznesenia. Z pohľadu zákona č. 514/2003 Z. z. postup vykonaný konajúcim súdom a vyjadrený v jeho rozhodnutí nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. V exekučnej veci, v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci pod sp. zn. 13Er/1345/2010 postupoval v súlade so zákonom, keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva a či predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul. Takýto postup exekučného súdu bol považovaný za správny a v súlade so zákonom aj vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaných v iných exekučných veciach. K námietke žalovaného ohľadne premlčania uplatneného nároku prvostupňový súd uviedol, že je nedôvodná, nakoľko trojročná premlčacia doba, od kedy sa poškodený o škode dozvedel (15.12.2010), ešte neuplynula. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že žaloba bola podané predčasne, keďže žalovaný uplatnenému nároku v rámci predbežného prejednania nevyhovel a nestotožnil sa ani s tvrdením o zmätočnosti žaloby pre neuvedenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, vzniku škody a konkrétneho titulu na náhradu škody, pretože žalobca v žalobe uviedol podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 79 ods. 1 OSP a uviedol aj právny dôvod uplatneného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol na mieste postup súdu podľa § 43 OSP a nepredloženie dôkazov mohlo mať za následok len prípadné zamietnutie žaloby, nie jej odmietnutie. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne trovy nevyčíslil. Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 1 § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 6, § 17, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom k 27.09.2012, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase začatia prvostupňového konania a § 41 ods. 1, 2 písm. c/ a d/ a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2010. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 09.02.2016. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces nečinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnutím Okresného súdu Komárno vydaným 134. deň po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie úplne vyvrátené, a preto je vylúčené, aby žalobcovi vznikla v tejto súvislosti akákoľvek majetková škoda alebo nemajetková ujma. Keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda náhrady škody nesprávnym úradným postupom. Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky pred Okresným súdom Prešov nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože dôvodnosť uplatneného nároku sa bude posudzovať z pohľadu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu v konkrétnej veci. Na Okresnom súde Prešov sa v konaní pod sp. zn. 7C/6/2010 riešia iné právne otázky na základe iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré žalobca navrhuje prerušiť, je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Keďže v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 budú Súdnemu dvoru predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ OSP je daný dôvod na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 28.11.2014 žalobca doručil prvostupňovému súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP s odôvodnením, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 súd na návrh žalovanej v 1. rade, Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, rozhodol o prerušení tohto konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, nakoľko sa rozhodol požiadať Súdny dvor Európskej únie o zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktorých posúdenie má dôležitý význam pre jeho rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Konkrétne išlo o otázky: 1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? 3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? 4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou škody? Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov, ktorého účastníkmi sú žalobca a žalovaný v tomto konaní, má podľa názoru žalobcu zásadný význam pre ďalší priebeh a rozhodnutie i v tomto konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že pre odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci a skutkové okolnosti v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, nie je vyriešenie vyššie špecifikovaných prejudiciálnych otázok pre rozhodnutie súdu v tejto veci právne významné, v dôsledku čoho nie je splnená podmienka na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie podané zaručeným elektronickým podpisom vo veci samej v sume 20,- eur a 6,- eur za vyhotovenie jeho rovnopisu, ako aj rovnopisu odvolania voči zamietnutiu návrhu na prerušenie konania. Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a a v sume 6 eur (2 x 3 eurá) podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za odvolania podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa 05.02.2015, z ktorých súd vyhotovil rovnopisy a doručil ich žalovanému na vyjadrenie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie proti rozhodnutiu vydanému vo veci samej sa začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 04.02.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, t. j. 05.02.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a - výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak to bolo aj v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca nemienil spoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu. Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.