Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Co/396/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222307 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412222307.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/693/2012-113 zo dňa 09.03.2015 a uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8C/693/2012-131 zo dňa 04.06.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 8C/693/2012-113 zo dňa 09.03.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8C/693/2012-131 zo dňa 04.06.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody vo výške 175,- eur ako náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom a nemajetkovej ujmy v sume 663,84 eura, t. j. za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pretože Okresný súd Nové Zámky vo veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom EX 368/05 proti povinnej M. P. nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, ale po dlhej dobe a súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 377 dní. Exekučným titulom mala byť notárska zápisnica N 536/2005 zo dňa 06.02.2005, ktorej podkladom mala byť zmluva o úvere zo dňa 29.03.2004, ktorou bol povinnej poskytnutý úver vo výške 19.680,- Sk. Na preukázanie výšky majetkovej škody žalobca predložil znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom prvostupňovému súdu dňa 27.01.2015 žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na nejasný titul nároku na náhradu škody, ako aj na predčasné podanie žaloby, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu ho žalovaný nepovažuje za predbežne prerokovaný. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietal, že žalobca nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Namietal tiež vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo však žalobca neurobil. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. K znaleckému posudku č. 1/2014 predloženého žalobcom uviedol, že tento je nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody. Predmetom posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp. nedošlo k pochybeniu exekučného súdu, táto otázka je predmetom konania. K vypracovaniu znaleckého posudku mal žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j. pre každé exekučné konanie. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom z fotokópie exekučného spisu OS Nové Zámky pod sp. zn. 10Er/529/2005 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti Eve Járokovej o vymoženie 7.380,- Sk s príslušenstvom podala súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová na súd dňa 20.05.2005. Dňa 25.05.2009 podal oprávnený (žalobca) návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 27.01.2010 súd vyzval pôvodnú exekútorku o zaslanie exekučného spisu a vyjadrenie k návrhu, ktoré boli súdu doručené 15.02.2010. Dňa 14.09.2011 Okresný súd Nové Zámky vyhovel žiadosti o zmenu súdneho exekútora. Podľa názoru prvostupňového súdu bolo potrebné nárok na náhradu škody posudzovať podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 01.01.2013. Napriek tomu, že žaloba bola podaná 27.09.2012, súčasné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. treba brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., platného v čase podania návrhu na zmenu exekútora a začatia tohto konania. Takáto zmena znenia tohto zákonného ustanovenia bola zrejme vykonaná zákonodarcom práve preto, aby sa pri posudzovaní takéhoto nároku zjednotil jeho výklad a aplikácia. Takýto záver podporuje aj to, že či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný skúmať Ústavný súd, ktorý to skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konania nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v predmetnej exekučnej veci nedošlo. V dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti s ním žalobcovi žiadna škoda nemohla vzniknúť. Súd preto neprihliadol ani na predložený znalecký posudok, ktorý je všeobecný a nešpecifikuje predmetné exekučné konanie. Absenciou rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, preto sa súd v konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t. j. protiprávnym konaním, vznikom škody, príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli. Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 6, § 9 ods. 1, 2, § 17 a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 02.02.2016. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o namietané nerozhodnutie exekučného súdu v zákonnej lehote 30 dní, v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Nakoľko § 238 ods. 2 Exekučného poriadku žiadnu zmenu týkajúcu sa § 44 ods. 6 neupravuje, súd bol viazaný jeho znením platným do 31.08.2005, ktoré lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora neurčuje. Bez ohľadu na túto skutočnosť nemožno z postupu exekučného súdu vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť a z produkovaných dôkazov nevyplýva, že by časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu boli príslušným orgánom kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal, že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú. S prihliadnutím na okolnosti prípadu dospel odvolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade bolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté v primeranej lehote, a preto nemohlo dôjsť k vzniku škody a ani nemajetkovej ujmy tvrdenej žalobcom. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné, aby sa prvostupňový súd bližšie zaoberal výškou škody vyčíslenou v znaleckom posudku č. 1/2014, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú mal žalobca nerozhodnutím exekučného súdu v lehote 30 dní údajne utrpieť. Nakoľko zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie podané zaručeným elektronickým podpisom v sume 20 eur a 3 eurá za vyhotovenie jeho rovnopisu. Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a a v sume 3 eurá podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za odvolanie podané elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa 31.03.2015, z ktorého súd vyhotovil rovnopis a doručil ho žalovanému na vyjadrenie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 31.03.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, t. j. 31.03.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a - výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak to bolo aj v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca nemienil spoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu. Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie odvolania odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.