Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 1Co/259/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222397 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412222397.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 7C/205/2012-58 zo dňa 19. januára 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 7C/205/2012-58 zo dňa 19. januára 2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č.k. 7C/205/2012-58 zo dňa 19. januára 2015 súd prvého stupňa návrh navrhovateľa (ďalej len žalobcu) na prerušenie konania zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Konštatoval, že žalobca doručil dňa 18.11.2014 súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, s odôvodnením, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 rozhodol súd na návrh žalovanej v 1. rade, t.j. Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, o prerušení predmetného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko sa rozhodol požiadať Súdny dvor Európskej únie o zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktorých posúdenie má dôležitý význam pre jeho rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Konkrétne ide o otázky: 1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? 3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? 4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody? Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca i odporca (ďalej len žalovaný) v tomto konaní má podľa žalobcu pre ďalší priebeh a rozhodnutie i v tomto konaní (7C/205/2012) zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Žalovaný sa k navrhovanému prerušeniu konania nevyjadril. Súd prvého stupňa konštatoval, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje procesnú situáciu, keď sa na inom orgáne (ako súde, ktorý koná a rozhoduje v konkrétnej veci) vedie konanie o predbežnej otázke, ktorú na rozdiel od otázky uvedenej v § 109 ods. 1 písm. b) OSP si súd pre svoje rozhodnutie posúdiť môže (§ 135 ods. 2 OSP). Súd je v tomto prípade oprávnený takúto otázku si pre účely sporu vyriešiť, môže však tiež konanie prerušiť a počkať na jej vyriešenie v rámci relevantného konania na inom orgáne. Ak súd konanie preruší, je následne rozhodnutím tohto (iného) orgánu o predmetnej otázke viazaný. Prvotným predpokladom pre prerušenie súdneho konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP je skutočnosť, že v súbežne prebiehajúcom konaní pred iným orgánom sa rozhoduje o otázke, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v jeho veci. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 žaluje žalobca Slovenskú republiku a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. o náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť v rámci Okresným súdom Prešov povolenej a následne aj vykonanej exekúcie. V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 7C/205/2012 sa súčasne koná o obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatňovaných nárokoch na náhradu škody, ktorá jej mala naopak vzniknúť v dôsledku oneskoreného rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech navrhovateľa. Pre úplnosť možno poznamenať, že Okresný súd Nové Zámky žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie napokon zamietol, teda k vykonávaniu exekúcie v danom prípade nedošlo. Dôvodom navrhovaného prerušenia tohto konania má byť podľa žalobcu skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa riešia prejudiciálne otázky, ktorých následné zodpovedanie bude dôležité i pre toto konanie, a to z hľadiska posúdenia správnosti vydania alebo nevydania poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. V súvislosti s tým je však potrebné zdôrazniť, že položenými prejudiciálnymi otázkami Okresný súd Prešov nesleduje zistiť, či jeho rozhodnutie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi bolo samo o sebe správne, ako sa domnieva žalobca, ale v skutočnosti v nich prešovský súd žiada Súdny dvor Európskej únie jednak o výklad predpokladov pre založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú už nesprávne vydaným poverením na vykonanie exekúcie (t.j. aký vplyv má na vznik zodpovednosti štátu v danej veci napr. pasivita povinného, resp. jej nevyužitie zákonom ponúkaných prostriedkov obrany v predmetnom exekučnom konaní) a taktiež žiada o vysvetlenie vzťahu inštitútu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody v danej veci. V poukazovanom prípade Okresný súd Prešov posudzuje nároky žalobcu (povinného) na náhradu škody vzniknutej z údajného nezákonného zexekvovania jeho majetku a nie nároky na náhradu potenciálnej škody spôsobenej v exekučnom konaní oprávnenému oneskoreným súdnym rozhodnutím, ako je tomu v tomto konaní. Navyše, ako už bolo uvedené, v tunajším súdom posudzovanom exekučnom prípade poverenie na vykonanie exekúcie ani nebolo vydané (exekúcia proti povinnému neprebehla), i preto bol súd názoru, že vyššie citované otázky Okresného súdu Prešov s predmetom tohto konania nijako nesúvisia, a teda i odpovede na ne sú pre rozhodnutie Okresného súdu Komárno v tejto veci nepodstatné. Vzhľadom na to, že v žalobcom poukazovanom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv pre rozhodnutie súdu v tejto veci, bolo potrebné predkladaný návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP zamietnuť. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania o zodpovedaní prejudiciálnych otázok žalobca videl v tom, že v danom konaní bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré žalobca navrhuje prerušiť je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom EU bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Žalobca mal za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 budú Súdnemu dvoru predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu, je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo vyššie uvedenej veci prebieha na súde konanie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Predmetom odvolacieho konania bolo odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, keď tento uviedol, že v danom prípade nevidel dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Ďalej je potrebné poznamenať, že citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, avšak nemusí tak urobiť. Možnosť prerušenia konania zostáva na úvahe súdu a je len procesnou možnosťou, nie jeho povinnosťou, preto neprerušením konania nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania. Je tiež potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa z toho hľadiska, že v danom prípade nebol dôvod počkať na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa navyše týkali iného súdu a iného skutkového a právneho stavu, keďže išlo o konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Navyše otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Prešov, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože v tejto veci súd prvého stupňa dôvodnosť uplatneného nároku posudzoval z pohľadu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu v konkrétnej exekučnej veci. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.