Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/782/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412229219 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412229219.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 40, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. Advokátskou kanceláriou MST Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. apríla 2015 č. k. 9C/623/2012-516 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1598/2012 z 19. 01. 2012 zrušený a v časti určenia článku XV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. za neprijateľnú zmluvnú podmienku p o t v r d z u j e . V napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, v časti o náhrade trov konania a v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/1598/2012 z 19. 01. 2012. Určil článok XV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s., poistných podmienok odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a priznal navrhovateľke sumu 1.000 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu 789,24 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od 01. 01. 2008, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01. 04. 2004 do 28. 02. 2010, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľke bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 23. 11. 2012, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu súdu dňa 21. 12. 2012, teda včas. V konaní bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4240300181 dňa 26. 03. 2008, pričom odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka bola spotrebiteľkou - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je individuálne dojednanie vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi, tak ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto nemožno súhlasiť s názorom odporcu prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd v tomto smere uviedol, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľky - navrhovateľky, ktorá toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkázal na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13. 03. 2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13. 03. 2013. Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť, napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Z výpovede navrhovateľky niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo bez toho, aby tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľa, ktorý mal podrobne vysvetliť navrhovateľke, čo je obsahom poistnej zmluvy a najmä Osobitných zmluvných dojednaní pod č. 01/2007, čo platí aj v prípade podpisov na zázname o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 28. 03. 2008. Súd uviedol, že týmto postupom bolo spotrebiteľke - navrhovateľke odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka jej bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - odporcom. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ale aj v osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná, a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súd určil v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 a 4 OSP vo výroku rozsudku čl. XV. všeobecných poistných podmienok, pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s., poistných podmienok odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodov vyššie podrobne zdôvodnených, nakoľko odporca nielen zakomponoval túto neprijateľnú zmluvnú podmienku do spotrebiteľskej zmluvy, ale navyše ju aj uplatnil voči navrhovateľke a s poukazom aj na to, že odporca používa túto zmluvnú podmienku vo veľkom počte obdobných zmlúv, čoho preukázaním je aj početnosť súdnych sporov v obdobnej veci po celom Slovensku. Z týchto dôvodov súd priznal navrhovateľke v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť odporca navrhovateľke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, lebo evidentne bolo preukázané, že spotrebiteľ má právo domáhať sa ochrany svojho práva prostredníctvom súdov, a to voči tomu, kto porušil jeho práva na základe Zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti je len na posúdení súdu, aké primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi prizná, pretože hranica a ani výška takého zadosťučinenia z ničoho nevyplýva a je iba na posúdení súdu, či prizná spotrebiteľom navrhovanú sumu alebo ju zníži, prípadne ju neprizná. V danom prípade ju súd priznal navrhovateľke v celom uplatnenom rozsahu, keď mal za to, že zo strany odporcu boli porušené jej práva ako spotrebiteľky, keď nebola vopred informovaná a upozornená na právne následky rozhodcovskej doložky, a keď aj súd určil v tomto rozhodnutí čl. XV. VOP, poistnej zmluvy a poistných podmienok odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd sa nestotožnil ani zo vznesenou námietkou premlčania odporcu, ktorou argumentoval vo svojom vyjadrení, pretože nárok navrhovateľky ohľadom primeraného finančného zadosťučinenia nie je premlčaný, lebo je viazaný k momentu úspešného uplatnenia spotrebiteľských práv, ktorým momentom je práve rozhodnutie vo veci samej, keď súd určil čl. XV. VOP poistných podmienok odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov mal súd za to, že je dôvodné navrhovateľke priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom odporcom navrhnutého svedka pána M., tento návrh odporcu uznesením na pojednávaní konanom dňa 08. 04. 2015 zamietol a tento svedok mal mať vo všeobecnosti poznatky o spôsobe uzatvárania poistných zmlúv medzi odporcom a prípadnými klientmi, ale pretože navrhnutý svedok sa osobne nepodieľal na uzatvorení poistnej zmluvy medzi účastníkmi, súd nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcu v tom, že návrh nemá zákonom požadované náležitosti. Navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože ako spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní mala plný úspech, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eura podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal ich navrhovateľke úspešnej v konaní, ktorá si ich uplatnila v celkovej sume 789,24 eura. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, odôvodniac ho tým, že rozsudok súdu 1. stupňa je nepreskúmateľný, súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec aj nesprávne právne kvalifikoval a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Rozhodnutie súdu 1. stupňa nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP, čím súd porušil základné právo odporcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanému v Ústave SR. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež vyslovil názor, podľa ktorého má účastník konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd 1. stupňa návrhu vyhovel a rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neplatnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tieto pre rozhodnutie podstatné závery súdu však nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. Z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, že sa súd vôbec zaoberal otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky, túto okolnosť vôbec neposúdil. Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka podpisom na konci všeobecných poistných podmienok potvrdila, že si všeobecné poistné podmienky prečítala, vyslovila s nimi súhlas a následne obdržala jedno vyhotovenie. Odporca pritom zvýraznil, že zo strany navrhovateľky bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale aj všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania v poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 pritom navrhovateľka podpísať nemusela a bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní navrhovateľkou by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Odporca poukázal aj na rozhodnutia súdov, ktoré v obdobných prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Poukázal na uzavretie dodatku 2 k všeobecným poistným podmienkam, podľa ktorého môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Súd vo svojom rozsudku dospel k záveru o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne bez toho, aby sa v súvislosti s posudzovaním problematiky individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s povahou navrhovateľkou a odporcom uzavretými osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 v poistnej zmluve a možnosťou odmietnuť už ustanovenie časti XV. VPP, ktoré preukazovali individuálne dojednania rozhodcovskej doložky. Súd sa tiež nevyjadril v otázke individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky v danom prípade, nezohľadnil ani 19 ods. smernice 93/13/EHS, k chybnému prekladu smernice pri jej transpozície do Občianskeho zákonníka aj judikatúre, ktorou argumentoval odporca v konaní, a ktorá bola dôležitá pre toto konanie. Neuviedol ani to, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Uviedol ďalej, že rozhodcovská doložka medzi ním a navrhovateľkou bola dojednaná individuálne. Zo strany navrhovateľky bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania pritom navrhovateľka podpísať nemusela a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. všeobecných poistných podmienok. Navrhovateľka tým, že podpísala osobitné zmluvné dojednania dosvedčuje skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského konania vedela. Ak poistník samostatným podpisom pripojeným pod osobitný písomný právny úkon, ktorým sú osobitné zmluvné dojednania prejaví svoju vôľu, aby sa jeho spor s poisťovňou prejednal podľa rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom v konaní o odkazom na všeobecnú úpravu obsiahnutú v časti XV. VPP, stáva sa obsahom poisteného vzťahu ako individuálne zvolená zmluvná podmienka, ktorou je poistník právne viazaný. Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy. Neprijatie osobitných dojednaní nemá za následok to, že by poistný vzťah nevznikol. Osobitné zmluvné dojednania sú totiž už samostatný právny úkon oddeliteľných od textu VPP a poistnej zmluvy. V prípade, ak by poistník osobitné dojednanie neprijal, potom by sa časť XV. VPP ako individuálne nedojednaná nestala platne obsahom konkrétneho poistného vzťahu. Dôsledkom individuálnej voľby poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Navrhovateľka podpísala aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako potvrdzuje, že pred uzavretím poistenia bola navrhovateľka informovaná o všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením a uviedla, že nič ďalšie už nepožaduje vysvetliť a nič ďalšie dojednať. S touto listinou sa súd nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku. Posudzovaná rozhodcovská doložka nie je vo svetle výkladu článku 3 ods. 1 a 3 smernice 93/13 a bod 1 písm. q) prílohy smernice Súdnym dvorom EÚ neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na túto interpretáciu majú prihliadať aj súdy v rámci posudzovania otázky platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky. Súd tiež opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v ustanovení § 118 ods. 2 OSP, a to uviesť účastníkom, ktoré právne významné tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná. Týmto ustanovením má byť účastníkovi konania vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie a má vytvoriť možnosť vo zvýšenej miere reagovať na jej neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie. Uviedol tiež, že súd nevykonal ohľadne okolnosti uzatvárania poistnej zmluvy dostatočné dokazovanie, preto súd neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012. Uviedol, že z 19. bodu odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyplýva, že zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritéria. Porušenie takto vymedzeného logického postupu je ústavne neprípustné a je v rozpore s výslovným zámerom smernice. Zámerom smernice nie posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto vchádzajú do kalkulácie poistného. Opačný postup súdov v danej veci bol teda nesprávny, a preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže ide o poistnú zmluvu, z pohľadu ochrany spotrebiteľa majú platiť odlišné pravidlá, ktorým súdy nepriznávajú žiaden význam. Ak teda všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. K zohľadneniu novely Exekučného zákona uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto konaní navrhovateľka usiluje, spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v § 243d a v dôsledku tejto právnej normy sa právne postavenie účastníkov konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, teda navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. V dôsledku aplikácie § 234d Exekučného poriadku, prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať. Rozsudok súdu 1. stupňa v časti priznania primeraného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur podľa názoru odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný. Článok XV. všeobecných poistných podmienok nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovskou doložkou sú osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v poistnej zmluve. Keďže článok XV. všeobecných poistných podmienok neobsahuje rozhodcovskú doložku, nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Toto konanie nie je spotrebiteľským sporom, ani konaním o práve zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd nie je oprávnený postupovať podľa § 153 ods. 3 a 4 OSP a určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ani navrhovateľke priznať primerané finančné zadosťučinenie. Priznaný nárok je neoprávnený, čo do základu a výšky, a navyše, odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú súd 1. stupňa nesprávne právne posúdil. Odporca neporušil spotrebiteľské práva navrhovateľky tým, navrhovateľka sa bez nátlaku rozhodla podpísať niečo, čo si vôbec neprečítala. Súd v rozhodnutí neuviedol, akú povinnosť stanovenú zákonom o ochrane spotrebiteľa, prípadne osobitným predpisom odporca porušil. K výške priznaného nároku uviedol, že je neprimeraný. Aj keď výška tohto nároku záleží na úvahe súdu, priznaná suma nemôže byť svojvoľná. Súd mal predovšetkým zohľadniť to, že odporca nijakým spôsobom navrhovateľku nenútil rozhodcovskú doložku uzavrieť. Navrhovateľka požaduje od odporcu zadosťučinenie v sume, ktorá prevyšuje dvojnásobok ujmy, ktorá by jej vykonaním predmetného rozhodcovského rozsudku vznikla. Samotná neprijateľnosť rozhodcovskej doložky však ešte neznamená, že nárok odporcu uplatnený v rozhodcovskom konaní nie je dôvodný. Za týchto okolností sa nárok navrhovateľky javí ako neprimeraný. Uviedol, že názor súdu, keď námietke premlčania nevyhovel, považuje za nesprávny. Uplatnenie práva na priznanie primeraného zadosťučinenia nemôže byť viazané na rozhodnutie súdu, pretože toto rozhodnutie nemá konštitutívny charakter. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia začína plynúť odo dňa uzavretia zmluvy, ktorej bola neprijateľná zmluvná podmienka uvedená. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu 1. stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť a odporcovi priznať nárok na náhradu trov prvostupňového, aj odvolacieho konania. Navrhovateľka k odvolaniu odporcu vo vyjadrení uviedla, že odôvodnenie rozsudku zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným naň, tak z pohľadu právnej úpravy, ako aj súvisiacej rozhodovacej praxe. Súd 1. stupňa nielenže posúdil všetky hlavné argumenty odporcu, navyše sa ešte vysporiadal aj s ostatnými a vyčlenil aj také, s ktorými nebol dôvod sa zaoberať. Zavádzajúce je tvrdenie odporcu o nezaoberaní sa individuálnosťou dojednania rozhodcovskej doložky prvostupňovým súdom, pričom súd sa vyporiadal aj k možnostiam „dvoch podpisov“ na všeobecných poistných podmienkach. K údajnému nezohľadneniu smernice 93/19/EHS zo strany súdu uviedol, že transponovanie smerníc do právneho poriadku členského štátu Európskej únie je založené na princípe harmonizácie - v prípade dotknutej smernice bolo jej transponovanie uskutočnené súladne, súd správne vychádzal z vnútroštátnej úpravy a zo spôsobu, ktorým sa zákonodarca rozhodol chrániť práva spotrebiteľa. K ostatným dôvodom odvolania odporcu uviedol, že odporca zrejme vytvoril odvolanie aj za použitia iných odvolaní z iných konaní s rovnakým predmetom sporu, bez prispôsobenia k predmetnému sporu, nakoľko uvádzané dôvody nie sú ani pri jej ich extenzívnom výklade aplikovateľné na predmetnú vec. K primeranosti finančného zadosťučinenia uviedla, že súd 1. stupňa dostatočne odôvodnil aj tento svoj postup. Ňou uplatňovaný čiastkový nárok je daný súbežne s uplatnením porušenia práva spotrebiteľa. K namietanému premlčaniu uviedla, že tento nárok je spojený s uplatnením práva na ochranu spotrebiteľa podľa právneho poriadku, teda po začatí plynutia premlčacej doby možno hovoriť od okamihu uplatnenia práva na ochranu spotrebiteľa podľa právneho poriadku. K tomu pristúpila žalobou zo dňa 19. 12. 2012 a právo na primerané finančné zadosťučinenie si uplatnila v podaní zo dňa 01. 04. 2014, teda nárok premlčaný byť nemohol. Výška tohto priznaného nároku výlučne závisí od nárokujúceho si subjektu a v konečnom dôsledku od rozhodnutia súdu. K zmene právnej úpravy rozhodcovského konania poukázal na ustanovenie § 372w OSP a uviedol, že predmet konania neodpadol a sám zákonodarca zakomponoval do právnej úpravy ustanovenie, ktorým zabránil úvahám, ako sú tie, ktoré uvádza odporca vo svojom vyjadrení. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľke priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,49 eura. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1598/2012 z 19. 01. 2012 zrušený a v časti určenia článku XV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. za neprijateľnú zmluvnú podmienku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, v časti o náhrade trov konania a v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1598/2012 zo dňa 19. januára 2012. Uviedla, že s odporcom uzatvorila poistnú zmluvu, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 23. 11. 2012 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajšom súde v lehote dňa 21. 12. 2012. Navrhovateľka má za to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie, a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie, a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Ďalej poukázala na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že ona ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a nemala možnosť riadne sa oboznámiť s osobitnými zmluvnými dojednaniami týkajúcimi sa rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Ďalej navrhla, aby súd v rámci konštatovania neprijateľnosti napádanej zmluvnej podmienky, uviedol túto skutočnosť aj do výrokovej časti svojho rozhodnutia, nakoľko sa odporca v dôsledku takéhoto postupu súdu bude musieť zdržať uplatňovania tejto podmienky voči iným spotrebiteľom v súlade s ustanoveniami § 153 ods. 3 a 4 OSP. Zároveň navrhla, aby súd v súlade so Zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. § 3 ods. 5 priznal navrhovateľke sumu 1.000 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa nepochybne preukázané, že účastníci konania dňa 28. 03. 2008 uzatvorili poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. XV. časť všeobecných poistných podmienok obsahuje úpravu riešenia sporov medzi navrhovateľkou a odporcom v rozhodcovskom konaní. Podľa bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní vyjadrili poistník (poistený) a poisťovňa svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok a že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Na základe takto koncipovanej rozhodcovskej doložky bol vydaný rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1598/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorého zrušenia sa navrhovateľka podaným návrhom domáha. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, ktorou bol rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1598/2012 z 19. 01. 2012 zrušený a v časti určenia článku XV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 OSP, a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho sa žalobkyňa domáha a z akých dôvodov, 2/ aké je stanovisko žalovanej k žalobe, 3/ aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový stav bol súdom zistený, 5/ aké právne normy na vec aplikoval, 6/ ako tieto normy vyložil, 7/ ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, 8/ aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. V tejto napadnutej časti sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, a keďže odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti zrozumiteľne a podrobne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. K námietkam odporcu uvedeným v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa k dôvodom odvolania odporcu odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka, tak ako bola koncipovaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na konci všeobecných poistných podmienok, v rámci zvlášť vyčlenených osobitných zmluvných dojednaní a podpísaná zmluvnými stranami, a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Skutočnosť, že osobitné zmluvné dojednania boli zo Všeobecných poistných podmienok zvlášť vyčlenené, neznamená, že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže spotrebiteľ aj reálne ovplyvniť. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ by navrhovateľka ako spotrebiteľ podpísala len všeobecné poistné podmienky alebo všeobecné poistné podmienky spolu s osobitnými zmluvnými dojednaniami, nič by to nemenilo na obsahu rozhodcovskej doložky, teda nemožno vôbec konštatovať skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Navrhovateľka podpisovala v rámci osobitných zmluvných dojednaní iba súhlas s mimosúdnym riešením sporov, avšak samotná úprava rozhodcovského konania je obsiahnutá v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorej obsah však navrhovateľka ako spotrebiteľka nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu a postavenie oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. časť odsek 2 všeobecných poistných podmienok obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že táto nepripúšťa ani formálne rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom. Takéto dojednanie, vzhľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé, že práve dodávateľ - odporca je ten, ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv podaním žaloby na rozhodcovskom súde v dôsledku takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky odníma právo spotrebiteľovi - navrhovateľke domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. V danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemala navrhovateľka ako spotrebiteľka reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Netreba podceňovať ani skutočnosť, že navrhovateľka vyjadrila svoj súhlas s mimosúdnym riešením sporov podpísaním osobitných zmluvných dojednaní, ktoré aj napriek ich vyčleneniu zo všeobecných poistných podmienok, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom. Na základe takto koncipovanej doložky je potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka a jej začlenenie do všeobecných poistných podmienok nemožno považovať za individuálne dojednanie, prieči sa zákonu, a preto je neplatná. K takémuto záveru dospel aj NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo 338/2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2011, sp. zn. 5 Cdo 100/2012, sp. zn. 6 Cdo 228/2011, uzatváraných tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life životná poisťovňa, a. s. Najvyšší súd SR už vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 27/2011). Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2763292&f=3> zákona č. 244/2002 Z. z. <. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 <. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemôže vydať rozhodcovský rozsudok (obdobne v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, preto bol dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými pre vec podstatnými okolnosťami, preto sú dôvody odvolania odporcu v tejto časti nedôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Na rozdiel od napadnutej časti, ktorou bol rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1598/2012 z 19. 01. 2012 zrušený a v časti určenia článku XV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. za neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý výrok týkajúci sa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia už uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, nezodpovedá, preto tento výrok, ako aj naň nadväzujúce výroky o trovách konania a o uloženej povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Aj keď v časti priznania finančného zadosťučinenia súd uviedol, že jej výška je len na posúdení súdu, pretože hranica a ani výška takého zadosťučinenia z ničoho nevyplýva a je iba na posúdení súdu, na odôvodnenie jej výšky nestačí len skonštatovanie, že bola priznaná z dôvodu, že boli porušené jej práva ako spotrebiteľky, pretože odrazom porušenia práv navrhovateľky ako spotrebiteľky je už prvý napadnutý výrok, ktorým práve z týchto dôvodov zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/1598/2012 z 19. 01. 2012 a určil článok XV. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a. s., poistných podmienok odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov je pre splnenie podmienky preskúmateľnosti rozsudku prvého stupňa v tejto časti potrebné uviesť aj ďalšie dôvody. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.