Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/492/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413207861 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413207861.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovanému: L. E., bytom W. A., A. XX, o zaplatenie 3,65 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. apríla 2015 č. k. 6RO/268/2013-14, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3,65 eura s príslušenstvom titulom koncesionárskych poplatkov. Rozhodol podľa §2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, ods. 2 a § 10 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len Zákon o súdnych poplatok), keď zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 20. 07. 2006, doručenou hromadne spolu s inými podaniami na nosiči dát na OS Nové Zámky dňa 26. 03. 2013 (podania vytvorené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom) domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3,65 eura. Dodal, že žalobca v sprievodnom liste k predloženým žalobám uvádzal, že sa jedná o podania, ktoré boli súdu doručené už v roku 2006, avšak túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, preto nepovažoval predmetné podania za totožné s podaniami doručenými v roku 2006. Žalobca nezaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 16,50 eura, ktorý bol splatný podaním žaloby a ku splatnosti ktorého preukázateľne došlo doručením elektronických nosičov dát dňa 26. 03. 2013 na OS Nové Zámky, v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pričom o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol poučený. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení a predmetné konanie v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené. 2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že dňa 24. 07. 2006 na Okresnom súde Nové Zámky sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny s príslušenstvom. Toto podanie urobil elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (zák. č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise) v platnom znení. Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s takto urobenými podaniami vrátil žalobcovi späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd SR, ktorý vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 253/07 vyslovil záver, že Okresný súd Nové Zámky porušil základné právo obchodnej spoločnosti (žalobcu) na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a prikázal mu vo veci tohto podania konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Dodal, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie žalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Mal za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t.j. s účinnosťou k 24. 07. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje odvolanie a v ktorej súd prvej inštancie zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktoré zaplatenie vyzval žalobcu až v roku 2013 bol podaný dňa 24. 07. 2006. Trval na to, že je nevyhnutné v prejednávanej veci splniť podmienku, že žalobe na vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému dátumu podania, t. j. ku dňu 24. 07. 2006. Je tomu tak nielen z dôvodu, že súdny poplatok už nemožno v súčasnosti vyrubiť, ale najmä z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu. Namietal, že napriek tvrdeniu súdu o nových žalobách, súd prvého stupňa koná v týchto veciach s právnym zástupcom žalobcu, ktorý je oprávnený na jeho zastupovanie na základe plnomocenstva z roku 2010, vzťahujúceho sa na návrhy, ktoré boli podávané na súd v roku 2006. Na DVD nosičoch s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sa nachádza plnomocenstvo pre JUDr. Miroslava Pavelku. Ak boli teda nové návrhy podávané v roku 2013, nebolo potom možné doručovať poštu na adresu advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o., ale na adresu právneho zástupcu označeného v týchto „nových“ podaniach. Bol to totiž súd prvej inštancie, ktorý porušil jeho právo, a preto nemožno od neho spravodlivo očakávať splnenie si tejto povinnosti, ktorú by nemal v prípade, ak by súd prvej inštancie riadne splnil svoju povinnosť a návrhy v roku 2006 prijal a zapísal. I napriek týmto skutočnostiam žalobca listom z 19. 02. 2014 zaslaným Okresnému súdu Nové Zámky predložil listinné dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú jeho tvrdenie, že ide o podania z roku 2006. Poukázal na ust. § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 a § 13 zákona o súdnych poplatkoch a zastával názor, že v čase, keď ho súd prvej inštancie vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, súdny poplatok mu už nebolo možné vyrubiť, pretože súdny poplatok sa stal splatným 31. 03. 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula dňa 31. 12. 2009. V doplnení odvolania uviedol, že v odvolaní nesprávne uviedol, že na základe nálezu Ústavného súdu III. ÚS 253/07 mal Okresný súd Nové Zámky opätovne konať v jeho podaniach a správne mal uviesť, že Ústavný súd týmto nálezom jeho sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú. Následne na to sa domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý súd dňa 16. 06. 2009 o sťažnosti žalobcu č. 3824/08, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 54252/07, 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 jednomyseľne rozhodol Rozsudkom okrem iného o tom, že prišlo k porušeniu Článku 6 ods.1 Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný súd Nové Zámky porušil žalobcovi právo na spravodlivé súdne konanie. 3. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. účinného v čase podania žaloby (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. 9. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. 10. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštruktualizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. 11. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 12. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, poplatok alebo doplatok k poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od kalendárneho roku, v ktorom sa stal splatným. 13. V preskúmavanej veci žalobca argumentoval tým, že návrh na začatie konania, v ktorom je uvedený dátum jeho vyhotovenia 20. 07. 2006, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie stupňa 26. 03. 2013 je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte 24. 07. 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči, podpísané zaručeným elektronickým podpisom) a že v vzhľadom na uplynutie 3-ročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania. Zároveň odkázal na nález Ústavného súdu pod sp. zn. III. ÚS 253/07. V odvolaní tvrdil, že návrh na začatie konania z 24. 07. 2006, ktorý okresný súd v rozpore so zákonom odmietol prijať, čím došlo podľa hore uvedených nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozsudku európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca však svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania ničím nepreukázal. 14. K námietke žalobcu uvedenej v doplnení jeho odvolania odvolací súdu udáva, že z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ( štvrtá sekcia) zo dňa 16. júna 2009, Prípad LAWYER PARTNERS, a. s. v. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, vo veci Sťažností č. 54252/07, 3274/08, 3377/08, 3505/08, 3526/08, 3741/08, 3786/08, 3807/08, 3824/08 , 15055/08, 29548/08, 29551/08, 29552/08, 29555/08, 29557/08 vyplýva, že tento súd jednomyseľne 1. Rozhodol o spojení sťažností; 2. Vyhlásil sťažností za prijateľné; 3. Rozhodol, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru; 4. Rozhodol, že a/ dotknutý štát je povinný zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru nasledujúce sumy: (i) 10 000 EUR (desaťtisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť sťažovateľovi vyrubená, z titulu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a (ii) 8 000 EUR ( osemtisíc eur), spolu s akoukoľvek daňou, ktorá môže byť sťažovateľovi vyrubená, z titulu nákladov a výdavkov; b/ že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným sumám pripočítané úroky z omeškania vo výške minimálnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá; 5. Zamietol zvyšok nároku sťažujúcej sa spoločnosti na spravodlivé zadosťučinenie. 15. V bode 62 rozsudku európsky súd uviedol: „V prípade porušenia článku 6 Dohovoru by mal byť sťažovateľ v čo najväčšej možnej miere postavený do pozície, v ktorej by bol, ak by požiadavky tohto ustanovenia boli dodržané. Najvhodnejšou formou nápravy v prípadoch ako sú tieto, keď sťažovateľ nemal prístup k súdu z dôvodu neopodstatneného odmietnutia zaregistrovať jeho žaloby, by bolo zaregistrovanie pôvodných podaní tak, ako keby boli podané ku dňu, kedy ich sťažujúca sa spoločnosť predložila dotknutým súdom po prvýkrát a konanie o nich v súlade s požiadavkami spravodlivého súdneho konania (pozri, mutatis mutandis, Yanakiev vs. Bulharsko, citovaný vyššie, ods. 89 a 90). Súd si v tejto súvislosti všimol, že rovnaký prístup zvolil ústavný súd v prípadoch, v ktorých zistil porušenie práva sťažujúcej sa spoločnosti na prístup k súdu a že slovenské súdy v súčasnosti majú k dispozícii potrebné technické vybavenie na to, aby konali vo veci podaní predložených pomocou elektronických prostriedkov.“ Európsky súd pre ľudské práva z hľadiska formy nápravy konštatoval, že by bolo najvhodnejšie zaregistrovať pôvodné žaloby žalobcu, ktoré podal v roku 2006 v elektronickej podobe tak, ako keby ich žalobca podal po prvýkrát. Malo ísť pritom o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy žalobcu proti rôznym žalovaným. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva však neobsahuje žiadne údaje o tom, ktorých vecí sa toto podanie týkalo a proti ktorým žalovaným smerovalo. 16. Z obsahu spisu, a to z Chronologického rozpisu podaní spoločnosti Lawyer Partners, a. s., vyhotoveného Okresným súdom Nové Zámky vyplýva, že žalobca doručil osobne dňa 26. 03. 2013 podanie, ktoré obsahovalo 46 DVD nosičov, sprievodný list a plnomocenstvo. DVD nosiče obsahovali 29.689 podaní, ktoré boli adresované 25 okresným súdom a Okresného súdu Nové Zámky sa týkalo 1.858 podaní, ktoré boli prekopírované na externý hard disk, vytlačené a odovzdané na spracovanie zamestnancom podateľne. A boli zaregistrované do registra RO. Potvrdenia o zaručenom elektronickom podpise vytlačené neboli z dôvodu, že po zobrazení obsahu DVD nosičov certifikovaným spôsobom prostredníctvom aplikácie pre ZEP, obsahovali certifikát použitého zaručeného elektronického podpisu pre tieto podania s platnosťou od 24. 03. 2006 do 24. 03. 2007. Podania, ktoré boli súdu doručené 26. 03. 2013 neobsahujú zákonom stanovené náležitosti pre elektronické podania s platným zaručeným elektronickým podpisom. Na otvorenie podaní a overenie podpisov ZEP bola použitá aplikácia Qsign, platnosť elektronických podpisov bola on-line preverovaná aj cez portál www.slovensko.sk. Potvrdenie o platnosti zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou nie je možné dodatočne žiadnym spôsobom získať, vzhľadom na odstup času. Odvolací súd zistil, že Ústavný súd SR na základe sťažnosti podanej žalobcom pre porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdu prvej inštancie a rozhodol uzneseniami sp. zn. III.ÚS 253/07 a III.ÚS 131/07, ktorými odmietol sťažnosť žalobcu ako oneskorene podanú. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie mal rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu, keďže v predmetnej veci takýto nález vydaný nebol. Keďže nález Ústavným súdom vo veci vydaný nebol, bol žalobca povinný preukázať, že návrhy na začatie konania doručené Okresnému súdu Nové Zámky dňa 26. 03. 2013 sú totožné s návrhmi doručenými Okresnému súdu Nové Zámky dňa 31. 03. 2006. Žalobca v konaní ničím nedoložil, že toto jeho podanie je identické s podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. Nemožno preto súdu prvej inštancie vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvej inštancie v roku 2013. 17. Odvolací súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že žalobca ktorý 26. 03. 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia 20. 07. 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,65 eura a náhradu trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené Okresnému súdu Nové Zámky 26. 03. 2013 je totožné s podaním doručeným na DVD nosiči v roku 2006. S poukazom na skutočnosť, že nebolo preukázané, že by sa Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 16. júna 2009, Prípad LAWYER PARTNERS, a. s., vs. SLOVENSKÁ REPUBLIKA, týkal aj tejto preskúmavanej veci, teda že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh žalobcu proti žalovanému L. E., bytom W. A., A. XX, a zároveň nebola žalobcom preukázaná totožnosť jeho podania z roku 2006 s podaním v roku 2013, potom Okresný súd Nové Zámky mohol rešpektovať odporúčanie vyplývajúce z hore citovaného Rozsudku ESĽP len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého by sa predmetný rozsudok týkal. 18. Za uvedenej situácie súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na prvoinštančný súd dňa 29. 01. 2015. Keďže žalobca nerešpektoval výzvu prvoinštančného súdu na zaplatenie súdneho poplatku, boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch a z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 OSP potvrdil. 19. Záverom odvolací súd poznamenáva, že žalobca dňa 31. 12. 2015 odvolal plnú moc udelenú dňa 09. 02. 2010 spoločnosti Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pri starej prachárni 13. 20. Odvolací súd k trovám konania v závere dodáva, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Nie v každom prípade zastavenia konania je potrebné rozhodovať o trovách konania, pretože výrok o trovách konania nie je potrebný, ak sa konanie zastavilo pre nezaplatenie súdneho poplatku. Pri zastavení konania podľa zák. č. 71/1992 Zb. ide o vzťah štátu a poplatníka a uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku sa nedoručuje iným účastníkom konania, a preto nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu týchto strán konania pokiaľ ide o náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).