Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414206663 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414206663.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256 zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: REAL MST, s.r.o., so sídlom Komárňanská cesta 19, 940 02 Nové Zámky, IČO: 45 455 601, zast. advokátom JUDr. Jurajom Tibenským, so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, o zaplatenie 13.040,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/91/2014-119 zo dňa 11.06.2015 , takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/91/2014-119 zo dňa 11.06.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 422,66 eura zastavil. Ďalej rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12.535,40 eura s úrokmi z omeškania 8,75% ročne zo sumy 2,-- eurá od 6.4.2013, 8,5% ročne zo sumy 76,28 eura od 28.5.2013, 8,5% ročne zo sumy 4.333,11 eura od 1.10.2013, 8,75% ročne zo sumy 3.200,69 eura od 1.10.2013, 8,25% ročne zo sumy 2.046,40 eura od 20.11.2013, 8,25% ročne zo sumy 2.641,98 eura od 20.11.2013, vo všetkých prípadoch do zaplatenia a úroky z omeškania 8,25% ročne zo sumy 26,84 eura od 20.11.2013 do 10.3.2014 a zo sumy 395,82 eura od 20.11.2013 do 26.6.2014, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa ďalej žalobu o zaplatenie 82,60 eura zamietol a ďalej rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.150,90 eura a iné trovy konania vo výške 763,70 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa ďalej vrátil žalobcovi súdny poplatok 18,30 eura po právoplatnosti rozhodnutia prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), § 489, § 409 ods. 1, § 330, § 369 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa uviedol, že žaloba o zaplatenie 13.040,66 eura bola podaná dôvodne v časti o zaplatenie 12.931,22 eura (žalovaná sumu znížená o sumu 26,84 eura zaplatenú pred podaním žaloby a znížená o sumu 82,60 eura - neoprávnené úroky z omeškania) a zostala podanou dôvodne v časti o zaplatenie 12.535,40 eura (po znížení o sumu 395,82 eura zaplatenú po podaní žaloby). Suma 12.535,40 eura potom pozostáva z nárokov žalobcu 3.200,69 eura + 4.333,11 eura + 2.046,40 eura (zostatok sumy 2.469,06 eura po zúčtovaní sumy 422,66 eura) + 2.641,98 eura + 2,-- eurá + 76,28 eura + 234,94 eura (vyčíslené úroky z omeškania vo výške 317,54 eura po odpočítaní sumy 82,60 eura). V tomto rozsahu súd žalobe vyhovel, a to spolu s úrokmi z omeškania uplatnenými ako príslušenstvo tej- ktorej nezaplatenej pohľadávky, až do jej zaplatenia. V prípade zaplatenej sumy 26,84 eura a 395,82 eura je to od ich splatnosti do dňa ich zaplatenia, t.j. do 10.3.2013 a do 26.6.2014. Súd žalobu zamietol v časti vyčíslených úrokov z omeškania 82,60 eura, keďže nárok tejto časti nepovažoval za oprávnený z dôvodu vyššie uvedeného. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP a priznal ich plnú náhradu žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech v nepatrnej časti žaloby, resp. s výnimkou nepatrnej sumy 26,84 eura došlo k zastaveniu konania pre správanie žalovaného, ktorý sumu 395,82 eura zaplatil po podaní žaloby. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 757,-- eur ako 6% zo sumy 12.618,-- eur (12.535,40 eura + 82,60 eura) a z nevrátenej časti súdneho poplatku 6,70 eura - iné trovy konania spolu 763,70 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.150,90 eura. Trovy právneho zastúpenia v uvedenej výške pozostávajú z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava, podanie žaloby, zastupovanie na pojednávaní dňa 28.5.2015 - á 287,14 eura + 3x8,04 eura režijný paušál, z tarifnej odmeny 28,22 za 1 úkon právnej služby -späťvzatie žaloby v časti 395,82 eura + 1x8,04 eura režijný paušál, z 1 tarifnej odmeny za 4 úkony právnej služby - á 71,29 eura za zastupovanie na súde v dňoch 26.6.2014, 16.10.2014, 13.11.2014 a 20.1.2015, v ktorých dňoch bolo pojednávanie odročené bez prejednania veci + 3x8,04 eura a 1x8,39 eura režijný paušál, z cestovných nákladov za dni 26.6., 16.10., 13.11.2014 a 20.1.2015 spolu vo výške 253,76 eura (cesty na trase Bratislava - Nové Zámky a späť osobným motorovým vozidlom) a z náhrady za stratu času za dni ako pri náhrade cestovných nákladov, a to vo výške 325,08 eura (3x6 polhodín á 13,40 eura + 6 polhodín á 13,98 eura) + 358,48 eura ako 20% DPH. Náhradu trov konania je žalovaný povinný podľa § 149 OSP zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu. Žalobca si v rámci trov právneho zastúpenia uplatnil nárok na tarifnú odmenu za späťvzatie žaloby v časti 26,84 eura zo dňa 29.5.2014, a to vo výške 287,14 eura + režijný paušál + DPH a rovnakú tarifnú odmenu si uplatnil aj za účasť na pojednávaní dňa 16.10.2014. Súd nepriznal žalobcovi náhradu týchto trov konania, keďže dňa 16.10.2014 sa pojednávanie vo veci neuskutočnilo. Bolo odročené bez prejednania veci, a to na návrh samotnej právnej zástupkyne žalobcu, ktorá sa bez ďalších informácií od žalobcu, nevedela vyjadriť k zostávajúcej časti žaloby. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 29.5.2014, toto bolo doručené súdu dňa 29.5.2014 iba e-mailom a samotné späťvzatie sa týkalo sumy 26,84 eura, teda sumy, ktorá nebola žalovaná dôvodne, keďže bola zaplatená pred začatím konania. Vyznieva absurdne, že žalobca si za tento úkon, ktorý procesne sám zavinil, vyúčtoval sumu 287,14 eura + režijný paušál + DPH. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11.06.2015 sp. zn.: 14Cb 91/2014 -119, súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 13.040,66 € s príslušenstvom (s prihliadnutím na úpravu žalobného petitu) a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Tvrdil, že: - v konaní došlo k vadám uvedeným a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v konaní účastníci nesporne uzatvorili zmier, t.j. dohodli sa na texte zmieru a jeho podmienkach, za ktorých sú ochotní prejednávaný súdny spor urovnať. Túto skutočnosť nesporne oznámili aj konajúcemu súdu a dostatočne určite a jasne prejavili svoj súhlas s podmienkami a znením zmieru, t.j. prejavili svoju vôľu spor konkrétnym dohodnutým spôsobom urovnať. Občiansky súdny poriadok v zmysle § 99 bližšie neupravuje spôsob ani formu akou majú účastníci zmier dojednať, t.j. či musí byť dojednaný písomne, na jednom dokumente podpísanom všetkými účastníkmi alebo či ho je možné dojednať len na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov. Napriek vyššie uvedenému, súd prvého stupňa vyhodnotil, že k uzatvoreniu zmieru medzi účastníkmi neprišlo, o čom ich informoval iba prípisom na predvolaní. Uviedol ďalej, že pokiaľ mal súd za to, že medzi účastníkmi dojednaný zmier je v rozpore so zákonom (nielen z hmotnoprávnych ale prípadne aj z procesnoprávnych dôvodov), mal svoje rozhodnutie odôvodniť a vydať uznesenie o tom, že ho neschvaľuje a v konaní mal pokračovať až po právoplatnosti takéhoto uznesenia. Ďalej sa domnieval, že súd pri rozhodovaní a ukladaní povinnosti mal minimálne zohľadniť dohodu účastníkov a umožniť žalovanému úhradu dlhu v splátkach a to v zmysle ust. § 160 ods. 1 druhá veta OSP: Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalovaný informoval žalobcu, že nedisponuje finančnou hotovosťou na úhradu dlhu jednorázovo a žalobca s postupným splácaním súhlasil. Za súčasného stavu, pokiaľ by nepodal odvolanie, by však bol žalovaný vystavený možnej exekúcií, hoci počítal s tým, že dlh bude splácať postupne. Týmto postupom súdu, t.j. že nebol schválený dojednaný zmier, bol žalovaný ukrátený aj vo vzťahu k náhrade trov konania, nakoľko je nesporné, že v prípade schválenia zmieru by sa 50% súdneho poplatku účastníkom vrátilo a žalovaný by bol povinný nahradiť žalobcovi len zvyšnú časť súdneho poplatku. Hoci žalovaný v zmieri súhlasil s náhradou trov právneho zastúpenia, domnievame sa, že ani tu súd nevyhodnotil správne všetky skutočnosti, hoci len čiastočne. Žalovaný už v prvom podaní poukázal na skutočnosť, že pokiaľ bude jasne a nesporne preukázané, koľko plynu žalovaný reálne od žalobcu odobral a vysvetlia sa všetky nezrovnalosti, je žalovaný pripravený svoj prípadný záväzok voči žalobcovi splniť. Súdne konanie však bolo výsledkom len nepresností a nejasnosti. Naviac, ani na pojednávaniach nebolo možné mnohé skutočnosti ozrejmiť, resp. zaujať k veci konkrétne rozhodnutia, a to najmä zo strany žalobcu, nakoľko koncipienti zastupujúci PZ žalobcu sa k veci často nevedeli relevantným spôsobom vyjadriť, požadovanými informáciami nedisponovali alebo neboli na to oprávnení. Tým vznikali ďalšie úkony v konaní, ktoré však nemožno považovať za účelné a ako také nemali byť žalobcovi priznané k náhrade. Poukázal na skutočnosť, že v pôvodnej výzve na úhradu, žalobca pôvodne uvádzal nedoplatok v sume 9.700 eura, čím uviedol žalovaného do omylu, čo spôsobilo aj neskoršie nejasnosti. Rovnako oznámenie o započítaní preplatku a nedoplatku podľa fa.č. 7401183962 ako opravnej k fa.č. 7413854201, bolo žalovanému doručené až po podaní žaloby dňa 25.07.2014. Boli vystavované opravné faktúry k opravným faktúram a uvedené rovnako spôsobilo zmätok a nejasnosti ako vo vyúčtovaniach, tak aj v otázke existencie nedoplatku, resp. jej výšky. Rovnako reklamácie, ktoré žalovaný podal, žalobca v konečnom dôsledku uznal za dôvodné; aj tu sa však tak stalo až opravnými faktúrami (číslo 7401183962, číslo 7401183962 a číslo 7401183962) všetky zo dňa 05.11.2013 a so splatnosťou 19.11.2013. Na základe vyššie uvedených vecných a právnych skutočností, navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 16.07.2015 svoje odvolanie doplnil a uviedol, že podáva odvolanie proti celému výroku rozhodnutia vo veci samej, ako aj voči trovám konania. Ďalej uviedol, že účastníci navrhovaným zmierom ustálili výšku pohľadávky na sumu 12.394,78 eura. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe uzavretej Zmluvy o dodávke plynu zo dňa 13.11.2012 a následných dodávok plynu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu dodaného plynu a súvisiacich služieb. Za obdobie od 20.11.2012 do 31.12.2012 mu táto povinnosť vznikla vo výške 4.918,77 eura (2.599,87 eura mínus 150,16 eura + 2.469,06 eura), z ktorej sumy žalovaný zaplatil 2.449,71 eura a nezaplatil 2.469,06 eura spl. 19.11.2013. Za obdobie od 1.1.2013 do 18.2.2013 mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.842,67 eura (3.200,69 eura spl. 6.3.2013 a 2.641,98 eura spl. 19.11.2013). Za obdobie od 19.2.2013 do 1.7.2013 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.333,11 eura (9.417,31 eura - 5.084,20 eura). Spolu vznikla žalovanému táto povinnosť vo výške 12.644,84 eura. Z uvedenej sumy 12.644,84 eura súd považoval za zaplatenú sumu 422,66 eura, a to zo sumy 2.469,06 eura podľa fa.č. 7401183960, keďže žalovaný jednoznačne pri úhradách tejto sumy (26,84 eura + 395,82 eura) uviedol ako VS platby číslo tejto faktúry. Žalobca bol preto podľa § 330 ods. 1, prvá veta Obch. zák. povinný obidve tieto sumy zúčtovať na účel, ktorý žalovaný označil. Na základe uvedeného zostalo z tejto faktúry nezaplatených 2.046,40 eura a spolu zostalo nezaplatených titulom ceny dodávok plynu 12.222,18 eura. Okrem nároku na zaplatenie 12.222,18 eura vznikla žalovanému na základe uzavretej zmluvy, OP žalobcu a cenníka žalobcu, povinnosť zaplatiť žalobcovi aj poplatok za upomienku 2,-- eurá a poplatok 76,28 eura za zabezpečenie prerušenia dodávky plynu, ktoré poplatky žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nenamietal. Nezaplatením ceny dodávok plynu a poskytnutých služieb ako aj poplatkov v lehote ich splatnosti podľa vyššie uvedených faktúr vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení do 31.1.2013 aj úroky z omeškania. Žalobca úroky z omeškania uplatnil a čiastočne aj vyúčtoval žalovanému, a to do 30.9.2013 úrokovými sadzbami 8,75%, 8,5% a 8,25% ročne, ktoré úrokové sadzby nie sú v rozpore s úrokovými sadzbami vo výške podľa nar. vl. 87/1995 Z.z. (ZÚS ECB 0,75%. 0,5% a 0,25% + 8%). Súčasťou žalovanej sumy boli aj vyčíslené úroky z omeškania v sume 317,54 eura. Súd z tejto sumy úrokov z omeškania nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu v časti 82,60 eura (8,5% ročne zo sumy 5.084,20 eura zo obdobie od 22.7.2013 do 30.9.2013, t.j. za 70 dní), keďže o sumu 5.084,20 eur sám žalobca opravnou faktúrou znížil pôvodnú fakturovanú sumu 9.417,31 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnutý rozsudok. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd zastáva názor, že v konaní účastníci uzatvorili zmier. Túto skutočnosť nesporne oznámili aj konajúcemu súdu a dostatočne určite a jasne prejavili svoj súhlas s podmienkami a znením zmieru, t.j. prejavili svoju vôľu spor konkrétnym dohodnutým spôsobom urovnať. Občiansky súdny poriadok v zmysle § 99 bližšie neupravuje spôsob ani formu akou majú účastníci zmier dojednať, t.j. či musí byť dojednaný písomne, na jednom dokumente podpísanom všetkými účastníkmi alebo či ho je možné dojednať len na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov. Napriek vyššie uvedenému, súd prvého stupňa vyhodnotil, že k uzatvoreniu zmieru medzi účastníkmi neprišlo, o čom ich informoval iba prípisom na predvolaní. Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.