Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/45/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414219481 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414219481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. P., nar. XX. XX. XXXX a Q. P., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., R. XXX/X, zastúpená Advokátskou spoločnosťou, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32 a O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., W. XXX, zastúpený JUDr. Ladislavom Černákom, advokátom so sídlom Maňa, Legionárska 3, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. júna 2015 č. k. 11P/278/2014-100, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto: Mení sa rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/354/2012-31 zo dňa 18. 04. 2013 v časti o výživnom na maloleté deti: S. P., nar. XX. XX. XXXX a Q. P., nar. XX. XX. XXXX tak, že vyživovacia povinnosť otca sa zvyšuje na mal. S. zo sumy 27 eur na sumu 70 eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 27 eur na sumu 55 eur mesačne od 01. 01. 2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. V časti zročného výživného na mal. S. a na mal. Q. a v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka - matka maloletých detí sa podaným návrhom na súde prvého stupňa dňa 03. 10. 2014 domáhala, aby súd zmenil rozsudok OS Nové Zámky zo dňa 18. 04. 2013 sp. zn. 16P/354/2012 v časti týkajúcej sa výživného tak, že výživné pre maloletého S., nar. XX. XX. XXXX zvýši zo sumy 27 eur na sumu 100 eur a pre maloletého Q., nar. XX. XX. XXXX zvýši zo sumy 27 eur na sumu 100 eur, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok OS Nové Zámky č. k. 16P/354/2012-31 zo dňa 18. 04. 2013 v časti o výživnom pre maloleté deti: S. P., nar. XX. XX. XXXX a Q. P., nar. XX. XX. XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na maloletého S. zo sumy 27 eur na sumu 90 eur mesačne a na maloletého Q. zo sumy 27 eur na sumu 70 eur mesačne od 01. 01. 2015. Zročné výživné na maloletého S. za obdobie od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2015 v sume 378 eur otca zaviazal zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok. Zročné výživné na maloletého Q. za obdobie od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2015 vo výške 258 eur otca zaviazal platiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok od vykonateľnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom určená rozsudkom OS Nové Zámky č. k. 16P/354/2012-31 zo dňa 18. 04. 2013, ktorým súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a zároveň schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté deti P.: F., nar. XX. XX. XXXX, S., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu, na každé dieťa sumou 27 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 06. 2013. V tom čase mala matka príjem cca 800 eur a otec bol v tom čase evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 18. 03. 2013. Sociálna poisťovňa vyplatila otcovi detí za obdobie od júla 2012 do marca 2013 nemocenské dávky v sume 1.538,80 eura. Mal za to, že došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Zmenu pomerov na strane maloletých detí videl hlavne v tom, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa potreby maloletých detí zvýšili hlavne v súvislosti so školskou dochádzkou a tiež sa zvýšili bežné výdavky na ich ošatenie, obuv a stravu. Obe maloleté deti navštevujú základnú školu, maloletý S. 8. ročník a maloletý Q. 3. ročník. Z potvrdení Cirkevnej základnej školy Žofie Bosňákovej v R. mal súd preukázané, že maloletý S. P. v školskom roku 2014-2015 sa zúčastnil lyžiarskeho výcviku, ktorý stál 125 eur. Maloletý Q. P. sa v tom istom školskom roku zúčastnil školy v prírode, ktorá stála 100 eur. Pokiaľ ide o zárobkové pomery na strane rodičov, súd zistil, že matka je živnostníčka v Rakúsku a podľa jej udania je jej čistý mesačný príjem 770 eur. Matka poberá rodinné prídavky na Slovensku na tri deti vo výške 70,56 eura mesačne a v Rakúsku poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 540 eur mesačne. Z potvrdenia o podaní daňového priznania matky za rok 2013 mal súd preukázané, že matka by vykázala základ dane 1.779,17 eura. Za rok 2014 vykázala príjmy zo živnosti vo výške 12.035,24 eura, výdavky vo výške 8.177,63 eura a základ dane mala 3.857,61 eura. Z potvrdenia o príjme matky v Rakúsku mal súd preukázané, že matka má priemerný mesačný čistý príjem 791 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej F. P., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú jej bola určená vyživovacia povinnosť 200 eur mesačne, rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorý je nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti 480 eur mesačne. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21. 01. 2014 do 31. 03. 2014 vrátane. Za mesiac január 2014 boli otcovi vyplatené nemocenské dávky vo výške 208,60 eura. Z potvrdenia o príjme mal súd za preukázané, že otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere od 26. 06. 2014 a jeho priemerný mesačný čistý príjem činí 329,76 eura. Okrem toho, mal otec vyplatené cestovné náhrady v priemernej výške 173,40 eura. Z daňového priznania otca za rok 2014 vyplynulo, že tento vykázal príjmy zo živnosti 1.028 eur a výdavky zo živnosti vo výške 411,20 eura a základ dane mal 616,80 eura. Z lekárskej správy MUDr. Vladimíra Viciana, všeobecného lekára, mal súd preukázané, že otec detí je liečený na vysoký krvný tlak. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére F. P., ktorá v súčasnosti býva s ním v spoločnej domácnosti. Ani jednému z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Súd po preskúmaní odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj osobných a zárobkových možností a schopností rodičov dospel k záveru, že návrh matky, čo do základu, je dôvodný, a preto zvýšil výživné na maloletého S. na sumu 90 eur mesačne a na maloletého Q. na sumu 70 eur mesačne od 01. 01. 2015. Podľa jeho názoru, otec môže prispievať na výživu maloletých detí uvedenými sumami zo svojho priemerného čistého zárobku bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol otec nezamestnaný. V súčasnej dobe je zamestnaný a jeho čistá priemerná mzda činí 329,75 eura a okrem toho sú mu vyplácané aj cestovné náhrady v priemernej výške 173,43 eura. Pri určení výšky súd musí prihliadať aj na vyplácané cestovné náhrady otca. Z celkového príjmu, ktorý je 503,20 eura, je otec schopný prispievať na výživu svojich detí uvedenými sumami a to aj s prihliadnutím na životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu, ktoré je 198,09 eura. Preto, ak otec zaplatí výživné vo výške 160 eur mesačne na svoje maloleté deti zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu 503 eur, zostane mu 343 eur, čo je o 144,91 eura viac ako je jeho životné minimum. Zostane mu tak dostatočne vysoká suma na pokrytie jeho výživy, na reprodukciu svojej pracovnej sily, ako aj na pokrytie svojich výdavkov. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že s otcom v spoločnej domácnosti býva jeho plnoletá dcéra, ku ktorej majú obidvaja rodičia vyživovaciu povinnosť. Súd zvýšil výživné od 01. 01. 2015, teda od začiatku kalendárneho roku, kedy sa vo všeobecnosti zvyšujú náklady otcovi. Z tohto dôvodu vznikol za obdobie od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2015 nedoplatok na maloletého S. vo výške 378 eur a na maloletého Q. vo výške 258 eur, ktoré výživné súd povolil otcovi splatiť v splátkach podľa § 160 ods. 2 OSP po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním otec maloletých detí, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že jeho vyživovacia povinnosť bude zvýšená na maloletého S. zo sumy 27 eur mesačne na sumu 65 mesačne a na maloletého Q. zo sumy 27 eur mesačne na sumu 55 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a následkom toho vydal nesprávny rozsudok. Súd rozhodol, že fakticky spolu so splátkami zročného výživného bude platiť na 2 maloleté deti sumu 200 eur mesačne, okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a bola prijatá na bakalárske štúdium na vysokú školu, o čom predložil i doklad. Matka na plnoletú dcéru, ktorá je študentkou vysokej školy, vôbec neprispieva, poukazuje iba časť rodinných prídavkov, ktoré poberá na ňu v Rakúsku, čím si mesačne prilepší o 40 až 50 eur (rodinné prídavky v Rakúsku činia na dcéru 200 eur, z ktorých poukazuje mesačne 150 až 160 eur). Matka v spoločnej domácnosti fakticky prispieva na život svojho druha, ktorý nemá príjem. Cestovné náhrady sú náhradami, nie príjmom, a poskytujú sa zamestnancom v súlade s platnou legislatívou. Keďže cestovné náhrady nie sú príjmom, ale náhradami v zmysle zákona, nie je možné ich považovať za príjem, z ktorého sa vychádza pri určení výživného. Otec k podanému odvolaniu pripojil rozhodnutie dekana Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zo dňa 22. júna 2015, ktorým bola plnoletá dcéra rodičov F. P. prijatá v akademickom roku 2015-2016 na štúdium študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika v dennej forme bakalárskeho štúdia. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa prihliadol v prvom rade na potreby maloletých detí, pričom aj výživné určené napadnutým rozsudkom je vzhľadom na reálne náklady, ktoré má v spojení s ich starostlivosťou a zabezpečením ich výživy, nízke, keď suma výživného určená súdom určite nepredstavuje polovicu nákladov na potrebu maloletých detí. Je to preto ona, ktorá prispieva na výživu detí vyššou sumou než otec detí. Pokiaľ sa otec bráni nízkym príjmom, uviedla, že on má vyživovaciu povinnosť voči trom deťom, preto musí vyvinúť aj primerané úsilie k tomu, aby ich vedel uživiť. Otec dlhodobo prispieval minimálnou sumou výživného a žiadne iné plnenie deťom neposkytoval. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci výživného sa zmenili pomery na strane detí, deti sú vekovo staršie a tým sa zvýšili aj ich potreby. Zárobkové pomery otca umožňujú prispievať na výživu maloletého Q. sumou 70 eur mesačne a na maloletého S. sumou 90 eur mesačne bez dotknutia životnej úrovne otca. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 odsek 2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP, ani pre jeho zrušenie podľa § 221 OSP, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 78 odsek 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, keď deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného §-u obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pre určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak aj nového rozhodnutia a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktoré sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, pokles alebo zvýšenie príjmu, zhoršenie alebo zlepšenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. V preskúmavanej veci bolo nesporne preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom určená rozsudkom OS Nové Zámky č. k. 16P/354/2012-31 zo dňa 18. 04. 2013, ktorým súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a zároveň schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté deti P.: F., nar. XX. XX. XXXX, S., nar. XX. XX. XXXX a Q. nar. XX. XX. XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 27 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20. 06. 2013, pričom v tom čase bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 18. 03. 2013 a Sociálna poisťovňa mu za obdobie od júla 2012 do marca 2013 vyplatila nemocenské dávky v sume 1.538,80 eura a matka mala v tom čase príjem cca 800 eur. V súčasnej dobe matka pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, kde dosahuje priemerný čistý zárobok 791 eur, poberá na Slovensku rodinné prídavky na dve maloleté a jednu plnoletú dcéru vo výške 70,56 eura a zároveň rodinné prídavky v Rakúsku vo výške 540 eur mesačne. Dcéra F., nar. XX. XX. XXXX nadobudla plnoletosť a v súčasnej dobe býva v domácnosti svojho otca. Účastníci konania uviedli, že matke bola stanovená vyživovacia povinnosť voči dcére F. vo výške 200 eur mesačne, avšak rozsudok ešte nie je právoplatný, resp. bol zrušený nadriadeným súdom a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti. Zmena pomerov nastala i na strane otca, ktorý bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 21. 01. 2014 do 31. 03. 2014 vrátane. Za mesiac január 2014 mu boli vyplatené nemocenské dávky v sume 208,60 eura. Od 26. 06. 2014 je otec zamestnaný v spoločnosti McROY Slovakia, a. s. Bratislava s miestom výkonu práce Vráble, kde dosahuje čistý priemerný zárobok 329,75 eura, pričom otcovi je vyplatená i ďalšia suma, ktorá priemerne za obdobie 6/2014 - 11/2014 predstavovala sumu 173,43 eura a predstavuje cestovné a stravné. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj zamestnávateľ (č. l. 93), ktorý uviedol, že príjem vykázaný na potvrdenie o výške príjmu zamestnanca, ktorý neovplyvňuje základ dane, predstavuje vyplatené cestovné náhrady zamestnanca. Otec býva v nájomnom byte spolu s dcérou F., ktorá bola prijatá v akademickom roku 2015/2016 na denné štúdium Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Otec má náklady spojené s platením nájomného 77,90 eura mesačne, elektriku 30 eur mesačne, plyn 50 eur mesačne, vodu 16,35 eura mesačne. Cestovné náklady do zamestnania predstavujú mesačne podľa jeho udania 80 až 90 eur. Okrem maloletých detí, na ktoré platí 27 eur mesačne, posiela svojej dcére F. 30 eur mesačne na účet a vreckové jej dáva 15-20 eur. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva a inou formou na deti neprispieva. K zmene pomerov došlo i na strane maloletých detí, ktorým sa zvýšili výdavky hlavne v súvislosti so školskou dochádzkou a tiež ďalšie náklady spojené s oblečením, stravou. Maloleté deti navštevujú Základnú školu v R., pričom z potvrdení zo škôl vyplynulo, že maloletý S. v šk. roku 2014/015 sa zúčastnil lyžiarskeho výcviku, ktorý stál 125 eur a maloletý Q. školy v prírode, ktorá stála 100 eur. Matka má s maloletými deťmi náklady spojené s cestovaním do školy, čo mesačne predstavuje 50 eur na obe deti, zvýšené výdavky má i na športové oblečenie, keď starší syn hráva futbal a toto oblečenie polročne stojí cca 100 eur. Deti sa stravujú v školskej jedálni, pričom strava na obe deti stojí cca 50 eur mesačne. Mladšiemu synovi matka zakúpila okuliare v mesiaci máj 2014, ktoré stáli 52 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že nastala zmena pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Na strane maloletých detí táto zmena nastala v súvislosti s ich vyšším vekom, s nákladmi spojenými s dochádzkou do školy a k tomu aj zodpovedajúcimi zvýšenými potrebami. K zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo aj na strane otca maloletých a to, pokiaľ ide o zvýšenie jeho príjmu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletých, ktoré sú určite vyššie ako je stanovené výživné, avšak na druhej strane k tomu zodpovedajúcim možnostiam a schopnostiam povinného, teda otca, zodpovedá nižšie výživné ako stanovil súd prvého stupňa. Odvolací súd, vychádzajúc z aktuálnych zárobkových schopností a možností otca, ktorého zárobok predstavuje priemerne mesačne 503 eur, pričom z tejto sumy podľa tvrdenia otca suma 80 až 90 eur predstavuje cestovné do práce, zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého S. zo sumy 27 eur na sumu 70 eur mesačne a na maloletého Q. zo sumy 27 eur na sumu 55 eur mesačne od 01. 01. 2015 tak, odkedy zvýšil výživné súd prvého stupňa. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, nevychádzal z priemerného čistého zárobku otca 503 eur, ale zohľadnil nevyhnutné náklady otca na cestovné vo výške 90 eur, a tak mohol zvažovať zvýšenie vyživovacej povinnosti pri zárobkových schopnostiach a možnostiach otca zo sumy 413 eur. Odvolací súd zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť otca na plnoletú F., ktorá je študentkou vysokej školy, o čom predložil v odvolacom konaní i dôkaz, a teda jej náklady sú podstatne vyššie ako náklady maloletých detí. Na plnoletú F. bola matka zaviazaná (neprávoplatne) platiť výživné vo výške 200 eur. Pokiaľ otec zo svojho príjmu prispeje dcére tak finančne, ako aj vo forme stravy a bývania sumou 100 eur, odvolací súd potom bol toho názoru, že ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletému S., si môže plniť vo výške 70 eur mesačne a k maloletému Q. v sume 55 eur mesačne. Po splnení si vyživovacej povinnosti k plnoletej F. otcovi tak po uhradení sumy 125 eur na obe maloleté deti zostane suma 188 eur, z ktorej musí pokryť náklady spojené s bývaním, ako aj vlastnou výživou. Pri určovaní výšky výživného odvolací súd zohľadnil aj schopnosti a možnosti matky, ktorá dosahuje priemerne čistý mesačný zárobok 791 eur a na rodinných prídavkoch na deti, ktoré poberá na Slovensku, ale i v Rakúskej republike, má ďalšie prostriedky na výživu detí vo výške 610,56 eura. Je nesporné, že náklady a potreby maloletých detí sú podstatne vyššie ako je súdom určená vyživovacia povinnosť povinného, teda otca, avšak výška tejto vyživovacej povinnosti je v podstatnej miere podmienená zárobkovými a majetkovými schopnosťami a možnosťami oboch rodičov. V danom prípade, keďže príjem otca predstavuje len sumu 503 eur, z čoho cestovné náklady, ktoré reálne musí mesačne vynaložiť, predstavujú sumu 90 eur, bolo možné zvyšovať vyživovaciu povinnosť otca, vychádzajúc z jeho reálneho príjmu 413 eur. Stanovené výživné súdom prvého stupňa bolo v podstatne viac ako 3-násobok pôvodne určeného výživného, pričom v takomto rozsahu zmena pomerov na strane povinného rodiča nenastala. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. zo sumy 27 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne a na maloletého Q. zo sumy 27 eur mesačne na sumu 55 eur mesačne od 01. 01. 2015, t. j. odkedy nastala podstatná zmena pomerov, tak na strane maloletých detí, ako aj na strane povinného rodiča. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti nenamietala ani matka. V časti zročného výživného na maloletého S. a na maloletého Q., ako aj v časti náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 OSP zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v čase svojho rozhodnutia nemal podklady pre to, aby stanovil, koľko otec zaplatil na výživnom na maloletého S. a na maloletého Q.; z toho dôvodu nemal podmienky pre rozhodnutie o zročnom výživnom. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto vyčísliť zročné výživné od 01. 01. 2015 na maloletého S., u ktorého došlo k zvýšeniu výživného na sumu 70 eur mesačne, a na maloletého Q. na sumu 55 eur mesačne od 01. 01. 2015 až do rozhodnutia súdu prvého stupňa a na zaplatenie zročného výživného zaviazať otca tak, aby to zodpovedalo jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.