Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoP/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414220016 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414220016.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka X. E., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Q. M., U. U. XXXX/XX, v konaní zastúpená: JUDr. Eleonóra Vargová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7 a otec W. J., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko M. XXX, v konaní zastúpený: JUDr. Tibor Nagy, advokát so sídlom Nové Zámky, Kukučínova 8, o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. decembra 2015 č. k. 11P/285/2014-75, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 15. decembra 2015 č. k. 11P/285/2014-75 (napadnutý rozsudok) zveril maloletú X. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke od 15.12.2015 a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne od 15.12.2015, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od 02.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 02.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., pričom otec je oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná maloleté dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že matka sa návrhom podaným dňa 10.10.2014 domáhala, aby maloletá X. J. bola zverená do jej výchovy a otca žiadala zaviazať na platenie výživného 200 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru rodičov a v súčasnej dobe žije s otcom v spoločnej domácnosti. Matka opustila spoločné bývanie, pretože jej druh začal byť agresívny, fyzicky a psychicky ju začal týrať. Obmedzoval jej osobnú slobodu. Zakazoval jej navštevovať rodičov a viackrát sa stalo, že ju fyzicky napadol. Otec dieťaťa nezniesol plač dcéry a keď dcéra plakala, tak ho chytila zlosť a stal sa aj taký prípad, že rozbil televízor. Matka sa rozhodla riešiť situáciu tak, že sa odsťahovala s dcérou k svojej matke. Nebránila otcovi, aby sa s dcérou stretával. Otec a babka dcéru zobrali na návštevu k sebe a od tej doby maloletú matke nevrátili. Dcéru vychováva babka a nie otec, nakoľko otec je v pracovnom pomere od rána do večera. Matka ďalej uviedla, že bola práceneschopná, tak nevedela všetok čas venovať dcére a od januára je na materskej dovolenke. Na pojednávaniach matka uviedla, že v súčasnej dobe maloletá býva u otca a ona si ju berie na víkendy od piatku do nedele, každý druhý týždeň. Počas prázdnin bola u nej dva týždne. Maloletá jej už dávnejšie povedala, že chce byť u nej a otca chce len navštevovať. Výživné si neplatili, ona maloletej kupuje oblečenie a tiež veci do školy. Otec nesúhlasil so zverením dieťaťa matke a navrhol, aby maloleté dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti, výšku výživného navrhol 150 eur mesačne. V spoločnej domácnosti s matkou nežijú od septembra 2013, ale matka odišla bez dieťaťa, potom si dieťa zobrala na pár dní a potom bolo dieťa zase u neho. Tvrdil, že voči družke nebol nikdy agresívny, fyzicky ju nikdy nenapadol a ani psychicky ju netýral a že sa s maloletou o tom rozprával a povedala mu, že chce byť s ním. Matka sa s dieťaťom stretávala raz za mesiac alebo dvakrát. Peniaze si neplatili, matka kúpila maloletej oblečenie a tiež veci do školy. Otec uviedol, že si nepodal návrh na úpravu práv a povinností, pretože to nechcel a bola taká možnosť, že sa udobria. S matkou aj s maloletou bývali v činžiaku, ale keď sa rozišli, tak sa odsťahoval k rodičom. V súčasnej dobe býva v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, ktorý patrí rodičom. Rodičom prispieva na bývanie podľa toho koľko vie. Kolízna opatrovníčka uviedla, že na základe výsledkov dokazovania a predovšetkým na výpoveď maloletej, ktorá vyjadrila na pojednávaní jednoznačné stanovisko a rovnako dňa 24.07.2015 pred prvým pojednávaním, kedy bol vykonaný aj pohovor s maloletou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky navrhla, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného 100 eur mesačne a styk otca s dcérou navrhla upraviť na každý párny týždeň od piatku do nedele. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na pojednávaní vypočul aj maloletú X. J., ktorá uviedla, že býva s ockom, býva tam tiež babka s dedkom a krstná G.. Všetci sa tam o ňu starajú. Keď príde domov zo školy, tak sa s ňou učí babka a niekedy krstná. Chodí tiež do družiny a chodí po ňu babka, niekedy otec a niekedy krstná. K mamine chodieva na víkend od piatku do nedele. K mamine sa teší. Mama býva s X. a tiež je tam bábätko, ktoré sa volá S.. Maloletá uviedla, že by chcela bývať u maminky, pretože je tam malé bábätko, s ktorým sa vie najlepšie pohrať. Keby bývala u maminky vie, že by musela ísť do inej školy. Zo správy zo šetrenia pomerov u oboch rodičov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 13.08.2015 bolo zistené, že matka býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom X. Y. a ich spoločným dieťaťom S. Y.. Rodina v predmetnom byte býva asi jeden mesiac. Jedná sa o trojizbový byt, ktorý majú v podnájme. Maloletá X. má v domácnosti matky zariadenú samostatnú detskú izbu s účelným študentským nábytkom a posteľou plne prispôsobenú jej potrebám. Matka maloletej je na materskej dovolenke, druh matky je zamestnaný. Matka uviedla, že maloletá X. navštevuje jej domácnosť takmer každý víkend od piatku do nedele a počas letných prázdnin sa stretávali častejšie aj počas pracovného týždňa. Šetrením pomerov na strane otca bolo zistené, že otec býva so svojou dcérou v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a so svojou sestrou. Jedná sa o trojizbový rodinný dom, ktorý patrí do vlastníctva starého otca maloletej a jeho matky E. J.. Maloletá X. má rovnako aj v domácnosti svojho otca zariadenú samostatnú detskú izbu kompletne vybavenú nábytkovou zostavou s rozkladacím lôžkom, TV prijímačom a písacím stolíkom. V izbe má maloletá uložené osobné veci, ošatenie a hračky. Otec maloletej je zamestnaný u T. U. v stavebnej firme na polovičný úväzok. Zo správy zo Základnej školy M. bolo zistené, že rodičia maloletej neboli zosobášení. Matka odišla bývať do W. a dcéru nechala u otca. Maloletá žije v spoločnej domácnosti s otcom, so starými rodičmi a s otcovou sestrou. O maloletú sa poctivo a vzorovo stará otec a ostatní rodinní príslušníci. Žiačka ukončila prvú triedu s vynikajúcimi výsledkami. Školu navštevovala čisto a pekne. Na vyučovanie sa pripravovala pravidelne, v celom školskom roku nemala vymeškané hodiny. V kolektíve je veľmi obľúbená a priateľská, správanie má veľmi dobré. Spolupráca medzi otcom a školou je veľmi dobrá a sú v kontakte s celou rodinou. Zo správy od detskej lekárky MUDr. Andrei Madiovej mal súd preukázané, že maloleté dieťa je v jej starostlivosti od 01.09.2011. Dieťa nebýva často choré, absolvovalo všetky preventívne prehliadky a očkovania. Na vyšetrenia prichádza v sprievode otca alebo starej matky z otcovej strany. Dieťa je vždy čisté a upravené, starostlivosť o dieťa je zo strany otca a starej matky z otcovej strany riadne zabezpečená. Zo žiadosti o prijatie zo dňa 18.11.2015 mal súd preukázané, že matka požiadala o prijatie maloletého dieťaťa do druhého ročníka Základnej školy Gergelya Czuczora s vyučovacím jazykom maďarským v Nových Zámkoch od školského roku 2015/2016 podľa rozhodnutia súdu. Škola potvrdila, že môže žiadosti vyhovieť a prestup žiaka je možný okamžite. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že z dokladov o príjme matky bolo preukázané, že matka je na materskej dovolenke od mája 2014 a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu S. Y., nar. XX.XX.XXXX. Priateľ matky X. Y. je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 693,45 eura. Pred nástupom na materskú dovolenku bola matka zamestnaná v spoločnosti CIKAUTXO SK s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 389,78 eura. Potom poberala od júla do novembra 2014 nemocenské dávky v priemernej výške 255,60 eur mesačne. Od januára do apríla 2014 matka poberala materské dávky v priemernej výške 337,87 eura mesačne. Z potvrdení o príjme otca bolo preukázané, že otec bol zamestnaný u T. U. na základe pracovnej zmluvy od 01.04.2014 do 31.03.2015 s priemerným mesačným čistým príjmom 157,35 eura. Od 01.04.2015 je otec zamestnaný v spoločnosti ADRIVA s.r.o. M. v ktorej je konateľom T. U., s priemerným mesačným čistým príjmom 172,14 eura. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že maloleté dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom, obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky na výchovu maloletého dieťaťa, maloleté dieťa sa jednoznačne vyjadrilo, že chce byť v starostlivosti matky a otca chce navštevovať. Túto skutočnosť prezentovalo maloleté dieťa aj pred psychológom na referáte poradensko-psychologických služieb a tiež pri pohovore pred kolíznou opatrovníčkou. Otec maloletého dieťaťa je v pracovnom pomere, matka v súčasnej dobe je na materskej dovolenke takže má možnosť v plnej miere sa venovať maloletému dieťaťu. Taktiež matka zabezpečila maloletej základnú školu, ktorú bude maloletá navštevovať a podľa výpovede maloletej s tým nebude mať žiadny problém. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa prihliadol hlavne na záujem maloletého dieťaťa a tiež na výpoveď maloletej a jej stanovisko, a preto zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, od vyhlásenia tohto rozsudku. Skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinností žiadneho z rodičov, preto rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný na čiastočný pracovný úväzok, kde zarába 172,- eur v čistom, okrem toho však podľa jeho vyjadrenia chodí na brigády, kde si zarobí od 300 eur do 500 eur mesačne. Z uvedeného príjmu otca je otec schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovni. Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa Zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení je 198,09 eura mesačne. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a tiež na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Po zaplatení uvedenej výšky výživného otcovi zostane ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie svojej výživy a reprodukciu svojej pracovnej sily. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zohľadnil aj príjem matky, ktorá však v súčasnej dobe je na materskej dovolenke a jej príjmom je rodičovský príspevok. Výživné má však prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživným má byť maloletému dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Uvedená výška výživného je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa doteraz žilo v starostlivosti otca a preto súd otcovi neurčil výživné za spätné obdobie. Zároveň súd prvého stupňa upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň od piatku do nedele, pretože je v záujme maloletého dieťaťa, aby naďalej malo riadny kontakt s otcom a aby sa aj otec mohol podieľať na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Okrem toho súd upravil aj stretávanie sa otca s dieťaťom aj počas vianočných sviatkov a letných školských prázdnin. Takáto úprava stretávania sa predstavuje len minimálnu dobu počas ktorej sa môže otec s dieťaťom stretnúť, nič však nebráni tomu, aby sa maloletá s otcom stretávala aj častejšie po vzájomnej dohode rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec maloletej, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a ani so spôsobom vykonania dôkazov. Maloletá X. má iba 7 rokov, preto jej výpoveď nemôže byť základom na rozhodovanie súdu v takej závažnej veci ako je zverenie do osobnej starostlivosti. Konajúca sudkyňa nie je pedopsychológom, preto výpoveď maloletej je spochybniteľná. Maloleté dieťa v takomto veku ešte nevie vyjadriť svoj jednoznačný názor, nevie zaujať vážne stanovisko, vyjadruje sa podľa chvíľkových pocitov a prípadných inštruktáží. Vyjadrenie maloletej bolo iba sprostredkované, vypočúvala ju psychologička, pričom preklad v maďarskom jazyku zabezpečovala pracovníčka OSPODaSK. Poukázal na to, že navrhol znalecké dokazovanie, výsluch svedkov ohľadne jeho starostlivosti o maloletú, vzťahu matky k nej, toto dokazovanie bolo súdom prvého stupňa odmietnuté. Ďalej poukázal na to, že matka maloletej opustila spoločnú domácnosť v septembri 2013 bez dieťaťa, nadviazala novú známosť, narodilo sa jej druhé dieťa. O maloletú sa od septembra 2013 zaujímala iba sporadicky, výživné neplatila. Až v mesiaci október podala návrh, podľa jeho názoru jej ide iba o výživné, má vedomosť, že má finančné problémy. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia právnej zástupkyne matky vyplýva, že matka maloletú mieni zapísať do základnej školy s vyučujúcim jazykom slovenským, čo môže mať vážne následky pri ďalšom vývoji maloletej. Zverením maloletej matke dochádza k jej vytrhnutiu z doterajšieho výchovného prostredia, pričom neboli zistené žiadne nedostatky pri výchove maloletej otcom. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že dôvody otca v odvolaní nie sú pravdivé. V septembri 2013 odišla zo spoločnej domácnosti pre agresívne správanie otca maloletej, k svojej matke, avšak spolu s maloletou, ktorá tam začala navštevovať materskú školu. Otec spolu so svojou matkou a sestrou si od nej maloletú zobrali a odmietli jej ju vrátiť. Maloletú ovplyvnili tak, že sama povedala, že tam chce ostať. Keďže maloletá do svojich 5 rokov bývala v M., u jej matky v W. nebola zvyknutá, nechcela ju stresovať a rešpektovala jej rozhodnutie, i keď jej to padlo veľmi ťažko. Brávala si ju vždy na víkend, otcova matka a sestra jej robili problémy, že prečo ju od nich berie, o všetkom rozhodovali oni, otec maloletej nikdy nebol doma, mal brigády. Podľa jej názoru u otca nie sú pre maloletú podmienky, jednu izbu obývajú rodičia otca, jednu izbu otcova sestra a maloletá s otcom spávajú v obývačke na rozťahovacom gauči. Ďalej uviedla, že otec maloletej požíva vo zvýšenej miere alkohol pod vplyvom ktorého je agresívny. Taktiež jeho brat, ktorý býva v ďalšej časti domu, požíva alkohol a pod jeho vplyvom aj rozbíjal nábytok. Výživné neplatila, lebo otec to nežiadal a ona maloletej kupovala oblečenie, obuv, hračky, školské potreby. Uviedla, že nemá finančné problémy, o čom svedčí to, že maloletej so svojim priateľom kúpila kompletné zariadenie do detskej izby. Spláca pôžičku, ktorú si vzali s odporcom, keď ešte spolu žili, za účelom zaplatenia dlhu na nájomnom. Návrh na zverenie maloletej do jej starostlivosti podala v októbri 2014 po tom ako maloletá opakovane prejavila vôľu žiť v jej domácnosti. Druhá dcéra sa jej narodila až vo februári 2015, pričom od jej narodenia sa maloletá X. ustavične pýtala, kedy už bude môcť bývať s nimi. Nie je pravdou, že by dala maloletú do školy s vyučovacím jazykom maďarským, ale záleží jej na tom, aby sa učila aj po slovensky, k čomu vo vyložene maďarskom prostredí, kde s ňou nikto nekomunikuje slovensky, nemá žiadne predpoklady a jej možnosti štúdia v budúcnosti by boli značne obmedzené. Nesúhlasí s tvrdením, že výpoveď maloletej nemôže byť relevantná pre rozhodovanie súdu. Už od leta 2014 prejavovala vôľu žiť s ňou a svoju vôľu jednoznačne vyjadrila aj pri konzultácii s psychologičkou, aj na súdnom pojednávaní, preto nevidí dôvod na znalecké dokazovanie. Výpovede rodinných príslušníkov otca maloletej by boli zaujaté a neobjektívne zohľadňujúce ich prospech. V závere vyjadrenia popísala konflikt s otcovou matkou dňa 17.12.2015, keď prišla za maloletou. Táto jej začala vulgárne nadávať s tým, že dcéru nikdy nedostane, maloletú jej trhala z náručia, sotila ju do domu a ju škrtila a pribuchla jej dvere auta o nohu. Nahlásila to aj na polícii a bola aj na ošetrení. Odvtedy jej neumožnili styk s maloletou, ani na Vianoce, nedvíhajú jej telefón, chodia aj pred školu, aby sa nemohla s maloletou kontaktovať. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V danej veci súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal dostatočné dokazovanie a svoje rozhodnutie nezdôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 OSP. Maloletá X. skoro celý svoj život žila v domácnosti otca, ktorá predtým bola spoločnou domácnosťou oboch rodičov maloletej. Pre svoj život a harmonický vývoj mala teda stabilné prostredia, v ktorom bola zvyknutá. Súd prvého stupňa vôbec nezdôvodnil prečo dieťa zveril matke, teda z akých dôvodov uprednostnil výchovné prostredie u matky. Rodičovské práva sú zakotvené v § 28 Zákona o rodine, pričom štandardom pri schopnosti oboch rodičov a záujme aspoň jedného z nich je striedavá starostlivosť, len vo výnimočných prípadoch nie a túto výnimočnosť a dôvod pre nemožnosť striedavej starostlivosti súdy skúmajú. V zmysle zákona o rodine obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, pokiaľ nie je preukázaný opak. Rodičovská spôsobilosť vznikla zo zákona - narodením dieťaťa, a to bez znaleckých posudkov a bez osobitných posudzovaní vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom, citovým väzbám, vývinovým potrebám, stabilite výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť chráni záujem zachovať dieťaťu oboch rodičov a umožňuje zachovať dieťaťu aspoň rekonštruovanú rodinu, keď už došlo k rozchodu alebo rozvodu rodičov. Striedavá starostlivosť je alternatívou, ktorá deťom pomáha prekonať adaptáciu na zmenu vzťahových pomerov. Takýmto riešením sa z ich života nevytratí významnejším spôsobom ani jeden z rodičov, ktorí svojou rolou najvýznamnejším spôsobom determinujú ich budúcu partnerskú, rodičovskú a obecne ľudskú prosperitu. Čím lepšie sa dieťa bude cítiť u jedného aj druhého rodiča, čím viac lásky v podobe láskavého, nemanipulatívneho, nekonfrontačného prístupu si bude môcť zažiť, tým menej bude poškodené nepochybne náročnou situáciou v podobe zmenenej rodinnej konštelácie. Pri striedavej starostlivosti ide o to, že aj keď dieťa prichádza o rodinné istoty, bude mať k dispozícii rovnako obidvoch rodičov, je to forma, ktorá ochráni dieťa od toho, aby muselo rozhodovať, ktorý rodič je ten dobrý, selektovať, cenzúrovať a potláčať svoje potreby a túžby vo vzťahu k jednému alebo druhému rodičovi. Rodičia musia spolu komunikovať, mať na mysli v prvom rade prosperitu a pohodu svojho dieťaťa, alebo si vytvoria takú formu interakcie, ktorá nebude svojim konfrontačným charakterom na dieťa doliehať. Základným mementom pre každého z rodičov by mala byť skutočnosť, že snahou predostierať dieťaťu problematický, negatívny obraz toho druhého sa aktívne podpisujú na jeho nielen súčasných, ale aj budúcich problémoch. V prvom rade tým ubližujú dieťaťu. Rodičia musia vidieť v prvom rade záujmy, túžby dieťaťa, dieťa nemôže slúžiť ako nástroj k tomu, aby dosiahli svoje ciele. Tam kde ide o skutočný záujem rodičov o dieťa, nestáva sa dieťa nástrojom rodičov na vybavovanie si účtov medzi sebou. Zachovanie obidvoch rodičov je pre dieťa prospešnejšie. Právna úprava zakotvená v § 24 ods. 2 Zákona o rodine korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa prijatým 20.11.1989, ktorý v článku 3 ods. 1 určuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniam sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako aj listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal možnosťou striedavej starostlivosti oboch rodičov v danom prípade. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá X. má dobrý vzťah k obom rodičom, matku v súčasnosti preferuje, pretože tam má mladšieho nevlastného súrodenca. Pokiaľ ide o tvrdenia matky, že otec maloletej je agresívny, takéto skutočnosti v konaní doposiaľ preukázané neboli. Nebolo preukázané a ani tvrdené, že by sa k maloletej nevhodne správal. Naopak, zo správy zo školy vyplýva, že o maloletú sa poctivo stará, maloletá sa dobre učí. Výčitka matky, že o dieťa sa stará hlavne stará matka zo strany otca (lebo otec je často v práci) je irelevantná, pretože je prirodzené, že starí rodičia pomáhajú v starostlivosti o vnúčatá i v komplexných harmonických rodinách. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že matka sa dlhšiu dobu o maloletú X. nestarala a nevadilo jej vtedy (a ani ju to nezaujímalo), že sa o maloletú stará babka. Na druhej strane skutočnosť, že sa matka v živote na určitú dobu nezachovala ohľadne maloletej správne, nemôže byť po celý zvyšok života v jej neprospech a nemožno matku za to trestať tým, že sa jej odoprie možnosť starať sa o svoje dieťa. Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie a nezistil dôsledne skutkový stav. pre rozhodnutie ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa je dôležité zistiť dôkladne podmienky u každého z rodičov. Kolízny opatrovník v podanej správe tvrdil, že podmienky u otca sú dobré, avšak matka tvrdila, že u otca spia otec s maloletou na rozťahovacom gauči, teda že maloletá nemá vlastnú posteľ. Tento rozpor súd prvého stupňa neodstránil, podmienky u otca nedostatočne prešetril, a to i s ohľadom na tvrdenie matky o nedostatočnej hygiene maloletej a nedostatočnej hygiene v domácnosti otca, čo nepreveroval. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že z akého príjmu otca súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky výživného. A z obsahu spisu nevyplýva, za akých okolností došlo k výsluchu maloletej, či bol otec upovedomený o konaní výsluchu, či mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Za týchto okolností je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, nepresvedčivý, predčasný, je potrebné zaoberať sa i možnosťou striedavej starostlivosti a doplniť dokazovanie v naznačenom smere. Vzhľadom k tomu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nové rozhodnutie súd prvého stupňa zdôvodní v súlade s podmienkami § 157 ods. 2 OSP. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.