Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26Cob/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415201503 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4415201503.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: VRATKO, s.r.o., Starosaská 11, Spišská Nová Ves, IČO: 36 571 989, zast. JUDr. Jánom Miadokom, nar. 16.05.1953, Nám. SNP 2, Banská Bystrica proti žalovanému: Apartment Slovakia, s. r. o., D. Dlabača 775/33, Žilina, IČO: 36 820 229, zast. spoločnosťou STEINIGER / law firm, s. r. o, Jasovská 17, Bratislava, o návrhu žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15Cb/225/2010, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/59/2015 - 192 zo dňa 11. februára 2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/59/2015 - 192 zo dňa 11. februára 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky návrh žalovaného na povolenie obnovy konania zamietol a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 145,84 eura z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 73,40 eura z titulu iných trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný Apartment Slovakia, s. r. o. (navrhovateľ obnovy konania) návrhom doručeným súdu 28.01.2015 žiadal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15Cb/225/2010. Uviedol, že predmetné súdne konanie bolo právoplatne meritórne skončené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/225/2010-273 zo dňa 10.04.2013 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/181/2013-348 zo dňa 11.12.2013 - obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 16.12.2013. Jemu ako žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela spočívajúceho vo vypracovaní projektov pre územné rozhodnutie a pre stavebné povolenie na stavbu: „Polyfunkčné objekty - Rezidencia Sobieski Štúrovo“ a povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu jeho omeškania so zaplatením ceny dodaného diela. Obidva súdy vec ťažiskovo uzavreli tak, že žalobca jemu vyfakturované dielo vykonal a dodal riadne a podľa úvahy súdu malo byť na základe dokumentácie vydané stavebné povolenie. Uvedený ťažiskový záver vyslovil okresný súd bez znaleckého dokazovania, bez skúmania jeho vecných a obsahových námietok a najmä bez pripojenia kompletného originálu spisu stavebného úradu - Mesta Štúrovo č. 3/14112-7148/09SÚ-D. Spoločnosť žalovaného ako stavebník koncom roka 2014 začala vykonávať kompletizačné administratívne kroky vedúce ku kolaudácii stavby a zistila viaceré nezrovnalosti v administratívnom spise stavebného úradu, dokonca podozrenie s dodatočnou manipuláciou s obsahom spisu. Ide o skutočnosti popierajúce skutkové tvrdenia súdu týkajúce sa záverov o vykonaní a dodaní diela, jeho doložení na stavebnom úrade a jeho použití. V spisovom materiáli na stavebnom úrade bola projektová dokumentácia, resp. jej časti, ktorú žalobca nevyhotovil a nevypracoval a nebol jej autorom. Niektoré správoplatnené projekty sa v spise nachádzajú aj viacnásobne s rozdielnymi technickými riešeniami aj odlišných projektantov a zamietnutých projektových riešení. Z uvedených dôvodov si žalovaný bol nútený dať vypracovať odborné vyjadrenie súdnemu znalcovi Ing. Ľubomírovi Bobuľovi, ktorý vo svojom vyjadrení č. 101/2014 zo dňa 11.12.2014 jasne uzavrel, že súčasťou projektovej dokumentácie vypracovanej žalobcom doloženej stavebnému úradu boli len tri stavebné objekty SO 01, 02 a 03 a ostatné objekty SO 05 až SO 013 žalobca sčasti vypracoval, ale boli vadné a museli byť použité iné projekty obstarané spoločnosťou žalovaného až dodatočne, resp. časť projektov vypracovaných žalobcom žalovaný nikdy fyzicky nevidel a nikdy mu stavebným úradom ani žalobcom neboli predložené. Projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom nielenže nespĺňala základné požiadavky a parametre objednávky žalovaného, ale naprojektované technické riešenie nebolo spôsobilé na vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia podľa zák. č. 50/1976 a vykonávacích predpisov. O týchto skutočnostiach súd nemal pri svojom rozhodovaní žiadnu vedomosť. Nie je teda pravdivé tvrdenie súdu, že žalobca dielo vykonal a dodal riadne. V ďalšej časti návrhu poukázal žalovaný na skutočnosti, ktoré zistil pri niekoľkonásobnom nahliadnutí do spisu v mesiaci január 2015 na stavebnom úrade. Okrem iného aj to, že na niektorých výkresoch projektu nie je podpis žiadnych pracovníkov stavebného úradu - sú opatrené iba razítkom a na niektorých častiach projektovej dokumentácie má byť podpísaná pracovníčka stavebného úradu R.. R. X. zodpovedná za predmetné stavebné konanie. Táto však 12.01.2015 uviedla, že niektoré jej podpisy na pečiatkach projektov, nie sú jej vlastné. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že išlo o dodatočnú manipuláciu s obsahom spisu stavebného úradu a zámenu jeho obsahu. Ako dôkazy preukazujúce dôvody obnovy konania žalobca uviedol: odborné vyjadrenie znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu, spisový materiál stavebného úradu - kompletný originál spisu vrátane prvých strán obsahu zväzkov spisového materiálu stavebného úradu, výsluch R.. R. X. a písmoznalecké dokazovanie za účelom skúmania pravosti jej podpisov, zmluvu o spolupráci č. 09/01927/008 uzavretú so spoločnosťou ZSE Distribúcia a.s. s prílohou č. 1 a výsluch účastníkov. Žalovaný poukázal po právnej stránke na ustanovenie § 228 ods. 1 O. s. p. najmä písm. a) a písm. b). Žalobca VRATKO, s.r.o. (odporca návrhu na obnovu konania) sa vyjadril k návrhu žalovaného na povolenie obnovy konania písomným podaním doručeným súdu 24.04.2015. Navrhol, aby súd návrh na obnovu konania zamietol. Uviedol, že návrh žalobcu je nepodložený, t. j. nenáležitý a nedôvodný a na povolenie obnovy konania nie sú z hľadiska skutkových ani právnych okolnosti splnené zákonom požadované podmienky. Z obsahu návrhu je zrejmé, že smeruje proti stavebnému úradu, teda tretiemu subjektu, ktorý nebol účastníkom súdneho konania sp. zn. 15Cb/225/2010 vedeného na Okresnom súde Nové Zámky. Pochybenie zo strany stavebného úradu nie je predmetom súdneho sporu, ale je ním porušenie podmienok Zmluvy o dielo č. 0105/2008/LKMT zo dňa 30.05.2008. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca vypracoval v prospech žalovaného kompletnú projektovú dokumentáciu na vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Z obsahu spisu je rovnako zrejmé, že k prevzatej projektovej dokumentácii nebola zo strany žalovaného ako objednávateľa a odberateľa žiadna reklamácia vád, resp. žalovaný nijakým spôsobom v tom čase nevyužil svoje právo na reklamáciu prípadných vád dodanej projektovej dokumentácie. Právne významná je aj tá skutočnosť, že zo strany žalovaného potom, čo rozhodnutia obidvoch súdov nadobudli právoplatnosť, došlo k dobrovoľnej úhrade celej istiny vyplývajúcej zo súdnych rozhodnutí. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný podal aj návrh na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý návrh generálny prokurátor SR odmietol. Z obsahu spisu zn. 15Cb/225/2010 a z obsahu návrhu na povolenie obnovy konanie je zrejmé a jednoznačné, že skutočnosti rozhodnutia a dôkazy, ktoré na svoju obranu uvádza žalovaný, existovali už v čase pôvodného konania. Žalovaný v návrhu na obnovu konania nepredložil a ani neuviedol žiadne nové dôkazy a skutočnosti, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní ani rozhodnutia na svoju obranu a vo svoj prospech. Okrem toho žalobca vzniesol proti podanému návrhu na obnovu konania námietku premlčania pre prekročenie 3-mesačnej subjektívnej lehoty s tým, že žalovaný toto svoje právo mohol uplatniť bez objektívnych prekážok bezprostredne po vyhlásení rozsudku, keď sa dozvedel, že na podanie návrhu existujú dôvody obnovy konania. Rozsudky nadobudli právoplatnosť 16.12.2013 a návrh na povolenie obnovy konania bol uskutočnený po zákonom stanovenej lehote, a to 28.1.2015. Súd vo veci dňa 28.04.2015 rozhodol uznesením tak, že návrh žalovaného na obnovu konania zamietol - písomné uznesenie č. k. 14Cb/59/2015-118 zo dňa 28.04.2015, keďže nezistil skutočnosti, rozhodnutia ani dôkazy, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozhodol rozsudkom č. k. 26Cob/87/2015-158 zo dňa 31.08.2015 uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/59/2015-118 zo dňa 28.04.2015 podľa § 221 ods. 1, písm. f) O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal v súvislosti s § 232 ods. 2 O. s. p. na ustanovenie § 118 O. s. p.. Uviedol, že povinnosť súdu zakotvená v § 118 ods. 2 O. s. p. má jednoznačne prispieť k predvídateľnosti postupu a budúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa a je ju potrebné aplikovať primerane aj na konanie o obnove konania. Zo zápisnice o pojednávaní vyhotovenej dňa 28.04.2015 nevyplýva, že by bol súd prvého stupňa oboznámil účastníkov konania s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností právne významných pre posúdenie návrhu na obnovu konania a splnil si tak povinnosť podľa § 118 ods. 2 O. s. p.. Uvedená vada prvostupňového konania má za následok odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom, keďže bez znalosti predbežného vnímania skutkového stavu súdom nemajú možnosť voliť efektívne prostriedky pre svoj ďalší procesný postup v konaní. Po vrátení spisu z odvolacieho súdu (uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 09.11.2015) nariadil súd pojednávanie na deň 26.01.2016 a po zmene termínu na deň 11.02.2016, kedy pojednával v neprítomnosti žalobcu - spoločnosti VRATKO, s.r.o. podľa § 101 ods. 2 O. s. p.. Súd v prítomnosti konateľa žalovaného a jeho právneho zástupcu konštatoval skutočnosti podľa § 118 ods. 2 O. s. p.. Vzhľadom na to, že v prípade obnovy konania za právne významné skutkové tvrdenia účastníkov možno považovať tvrdenia o tom, či sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny navrhovateľ obnovy konania nemohol použiť v pôvodnom konaní alebo dôkazy sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, súd konštatoval, že tvrdenia sú sporné v celom rozsahu, keďže odporca obnovy konania poprel akúkoľvek skutočnosť alebo dôkaz tvrdený zo strany navrhovateľa obnovy konania, ktoré tento nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, resp. žalobca tvrdil, že v pôvodnom konaní zo strany navrhovateľa obnovy konania tvrdené skutočnosti a dôkazy použité boli. Podľa § 228 ods. 1, písm. a), b) O. s. p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa § 230 ods. 1 O. s. p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 228 ods. 1 O. s. p.. Je samozrejmé, že všetky skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy museli existovať v čase pôvodného rozhodovania súdu. V danom prípade súd dôvody pre obnovu konania uvedené žalovaným posudzoval z pohľadu uvedeného ustanovenia. V prvom rade súd posudzoval, či sú tu a aké právne relevantné skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, v druhom rade, či ich žalovaný mohol alebo nemohol použiť v pôvodnom konaní a v tretom rade, či ich nemohol použiť bez svojej viny. V danom prípade súd nezistil skutočnosti, rozhodnutia ani dôkazy, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní ani dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Dôkazy, ktoré žalovaný uvádzal boli použité a ktoré použité neboli, mohli byť použité v pôvodnom konaní, aj ich bolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Žalovaný bol účastníkom stavebného konania ako investor, mal právo nahliadať do spisu stavebného konania a poznať, resp. vedieť o obsahu tohto spisu a riešiť prípadné pochybenia už v tomto štádiu. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 26.06.2009 a konanie vo veci sp. zn. 15Cb/225/2010 bolo začaté až 25.06.2010 (teda rok od vydania stavebného povolenia) a k rozhodnutiu súdu prvého stupňa došlo až 13.04.2013 (teda takmer po 4 rokoch od vydania stavebného povolenia). Súd nezistil kto, resp. čo žalovanému bránilo použiť všetky relevantné skutočnosti a dôkazy v pôvodnom konaní. V prípade, ak ich celkom alebo v nejakej časti použil (aj keď ich súd neakceptoval), nejde už o nové skutočnosti alebo nové dôkazy. V danom prípade súd nezistil skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré existovali ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré žalovaný nemohol použiť bez svojej viny. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať najmä na to, že účel, ktorý chce dosiahnuť žalovaný obnovou konania, t. j. preukázanie, že žalobca dielo nevykonal riadne, preukazoval aj v pôvodnom konaní, keďže obidva súdy sa jeho obranou v tomto smere zaoberali. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že svedok R.. Q. M. bol vypočutý v pôvodnom konaní, R.. B. K. bol konateľom žalovaného do 19.01.2011, teda aj v čase pôvodného konania a vypovedal vo veci v dňoch 24.01.2011 a 09.03.2011. Podľa terajšieho tvrdenia žalovaného R.. K. mal priamo vedomosť o obsahu spisu stavebného úradu a bol osobou zodpovednou za projekt. W.. S. X. bol pracovníkom spoločnosti ZSE distribúcia, a.s. a mohol byť vypočutý už v pôvodnom konaní, keďže žalovaný ako to sám uviedol už v čase stavebného konania mal vedomosť o nevyhovujúcej časti projektovej dokumentácie týkajúcej sa elektroenergetiky a bol nútený si zadovážiť projekt na vlastné náklady od iného subjektu. Súd preto výsluch uvedených osôb v konaní o obnove konania považoval za bezpredmetný. Pokiaľ ide o dôkaz - odborný posudok znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu zo dňa 11.12.2014, v čase rozhodovania súdov vypracovaný nebol, ale aj v prípade tohto dôkazu žalovanému nič nebránilo, aby si ho dal vypracovať pre potreby pôvodného konania, teda tiež nie je možné konštatovať, že takýto posudok nemohol použiť bez svojej viny. Tu však treba poznamenať aj to, že znalecké dokazovanie navrhol žalovaný už v pôvodnom konaní, súd prvého stupňa takéto dokazovanie nenariadil a s vecou sa vysporiadal bez neho, čo nenamietal ani odvolací súd. Súd nemohol akceptovať ako dôvod pre obnovu konania a nový dôkaz, ktorý nemohol byť vykonaný v pôvodnom konaní, ktorý žalovaný bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, keďže nemal o ňom vedomosť - výsluch R.. R. X. - ako nový dôkaz, o tom, že ako zamestnanec stavebného úradu mesta Štúrovo neuznáva za svoje niektoré podpisy v spise stavebného úradu. Uvedená skutočnosť nesúvisí so vzájomným vzťahom žalobcu a žalovaného, keďže táto skutočnosť sa jednoznačne týkala stavebného konania, v ktorom konaní aj mala byť riešená a netýka sa obchodného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, ktorého sa týkalo pôvodné konanie. Súd v danom prípade nezistil skutočnosti ani dôkazy, ktoré by bez svojej viny žalovaný nemohol použiť v pôvodnom konaní, a preto už ďalšiu podmienku pre povolenie obnovy konania podľa § 228 O. s. p., a to možnosť priaznivejšieho rozhodnutia vo veci pre žalovaného, súd nemal dôvod skúmať. V danom prípade súd odhliadnuc od vyššie uvedeného považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenie žalovaného ako navrhovateľa obnovy konania, že o dôvodoch obnovy konania sa dozvedel až 11.12.2014 po odbornom vyjadrení Ing. Bobuľu, nie je pravdivé. Sám totiž v návrhu tvrdí, že už pred vydaním stavebného povolenia, čo bolo 26.06.2009, a teda už aj v pôvodnom konaní musel dávať nanovo na vlastné náklady vypracovať dielčie časti projektovej dokumentácie. Na základe vyššie uvedených všetkých skutočností dospel súd k záveru, že návrh na obnovu konania žalovaný nepodal dôvodne, a preto ho zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd obnovu konania povolí. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky trpí nasledovnými vadami: (i) vada nevykonania navrhnutých dôkazov podľa § 205 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb., (ii) vada nesprávnych skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a vada nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Posúdenie toho, či žalovaný skutočnosti alebo dôkazy mohol použiť v pôvodnom konaní, bolo Okresným súdom nesprávne ako aj nelogické. Je nesporné, že išlo o objektívnu nemožnosť zistiť uvedené skutočnosti počas pôvodného konania. Okresný súd pritom dobre vie, že napádané rozhodnutie nie je vecne správne z dôvodu nesprávneho a neúplného zistenia skutkového stavu zapríčineného nevykonaním vtedy nedostupných dôkazov a neexistencie vedomosti o týchto dôkazoch a rozhodných skutočnostiach z nich vyplývajúcich. Okresný súd opäť v konaní nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, okrem výsluchu účastníkov, ktoré žalovaný v konaní navrhol na preukázanie dôvodov na povolenie obnovy konania a bez vykonania dôkazov bola pozícia žalovaného v konaní o obnovu viac ako sťažená. Okresný súd v danom prípade odmietol vykonať dostupné dôkazy a súčasne uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvody obnovy konania. V danej veci pritom vyvstali nové skutočnosti ako i nové dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, avšak súd a ani žalovaný o týchto skutočnostiach nemali žiadnu vedomosť, čo zreteľne vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Všetky tzv. nové skutočnosti ako i nové dôkazy sú objektívne spôsobilé privodiť zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia v merite veci. Okresný súd uvádza, že tieto dôkazy a skutočnosti nepoužil žalovaný výlučne vlastnou vinou. V prípade vedomosti o týchto skutočnostiach a dôkazoch by ich žalovaný v pôvodnom konaní samozrejme celkom logicky použil. Z procesného hľadiska tak žalovaný nijak nezavinil, že neboli súdu predložené resp. vyslovené vo vyjadreniach žalovaného, nakoľko mu v čase pôvodného konania neboli a ani nemohli byť známe a ich existencia vyšla najavo až po právoplatnosti rozsudku. Je tak zrejmé, že vo veci sa vyskytli viaceré nové skutočnosti a dôkazy zásadného charakteru, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré v čase pôvodného konania nepoznal, pričom tieto sú plne spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalovaného, nakoľko plne popierajú, vyvracajú resp. výrazne oslabujú tvrdenia žalobcu, ktoré ťažiskovo prevzal okresný súd popri svojich úvahách a rozhodovaní. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vychádzajúc z cit. ustanovenia, preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, tak aj v rovine právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne. Na doplnenie vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd dodáva, že žalovaný síce v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa ako aj na jeho nesprávne právne posúdenie, avšak v dôvodoch odvolania už konkretizácia týchto námietok absentuje a je len vo všeobecnej rovine. Za primárne podľa odvolacieho súdu je potrebné vyriešiť otázku, či bola zo strany žalovaného preukázaná existencia a splnenie podmienok na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a), b) OSP (iné dôvody tvrdené ani preukazované neboli), t. j. či sú tu nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť, resp. ich nemohol súd vykonať pre existenciu objektívnej prekážky. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa. Podstatná časť argumentácie žalovaného totiž spočíva v tvrdení, že išlo o skutočnosti alebo dôvody, o ktorých súd prvého stupňa v pôvodnom konaní nevedel, a preto ich vo svojom rozhodnutí ani nezohľadnil. V tomto smere je ale potrebné zdôrazniť, že dôkazná povinnosť je na účastníkoch konania a táto zásada kontradiktórnosti je vyjadrená v ust. § 120 ods. 1 OSP. Už aj zo samotného návrhu na obnovu konania vyplýva, že dôvody, pre ktoré sa žalovaný domáhal obnovy konania existovali už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní, a žalovaný o nich vedel. V samotnom návrhu na obnovu konania totiž žalovaný uvádza, že už v roku 2009 ako podklad pre vydanie stavebného povolenia neslúžila len projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom, ale aj samotný žalovaný dal vypracovať niekoľko dielčích projektov v roku 2009, a to v dôsledku nesúčinnosti žalobcu, ako aj v dôsledku neplnení si jeho základných zmluvných povinností. Žalovanému nič nebránilo už v pôvodnom konaní, aby predmetné dôkazy označil, aby navrhol ako dôkaz vykonať oboznámenie spisu stavebného úradu a pod.. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.