Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/665/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415207333 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4415207333.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcov: 1. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., W. XXX/X, 2. Z. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., K. 1, proti žalovaným: 1. X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XX, 2. Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XX, 3. V.. Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XX, 4. E. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XX, žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení advokátom JUDr. Jaroslavom Paták, so sídlom Štúrovo, F. Rákocziho 60, o odstránenie porastov, o odvolaní žalovaných v 3. a 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. októbra 2016 č. k. 13C/235/2015-55 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok 92,80 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému, Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 po právoplatnosti tohto uznesenia a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 11 ods. 1, 3, 4, 6 zákona č. 61/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa ako dedičia po pôvodnom žalobcovi svojou žalobou voči žalovaným v 1. až 4. rade domáhali odstránenia porastov - dvoch kusov brezy bradavičnatej z pozemkov č. 3874 a 3873 v kat. území M.. Podaniami zo dňa 14. 07. 2016 a zo dňa 19. 09. 2016 žalobcovia v 1. a 2. rade svoju žalobu zobrali späť. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP na základe späťvzatia žaloby žalobcami. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP z dôvodu, že žalovaní si napriek výzve súdu, ktorú ich právny zástupca prevzal osobne dňa 23. 09. 2016, tento nárok neuplatnili, resp. súdu neoznámili, či a aké trovy konania si voči žalobcom uplatňujú. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 3. a 4. rade, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že nie je naplnená skutková podstata ustanovenia § 257 CSP, na ktorý sa súd odvoláva, a to jednak z dôvodu, že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a tie, na ktoré sa súd odvoláva, nimi jednoznačne nie sú. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 01. 2010 sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. I. ÚS 248/2010. Mal za to, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k nepravdivým tvrdeniam, na základe ktorých nepriznal žalovaným v 2. rade (správne malo byť v 3. a 4. rade) oprávnenú náhradu trov konania, ktorú si preukázateľne cestou svojho právneho zástupcu uplatnili jeho listom zo dňa 06. 10. 2016 s podaním na pošte Štúrovo 1 dňa 07. 10. 2016, t. j. v lehote danej súdom a v súlade s ustanovením § 121 ods. 5 CSP. Predmetnú zásielku prevzal Okresný súd Nové Zámky dňa 11. 10. 2016. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, ako môže súd tvrdiť skutočnosť o neuplatnení si nároku zo strany žalovaných a na základe toho účelovo rozhodnúť. Uviedol, že vychádzajúc z uvedených skutočností nesúhlasia žalovaní v 2. rade (správne malo byť v 3. a 4. rade) s vydaným uznesením v časti výroku o trovách konania, a preto v súlade s ustanovením § 357 psím. a), m) CSP v spojitosti s ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP a s ustanovením § 256 CSP podali odvolanie proti výroku o trovách konania s tým, že žiadajú odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovaným v 2. rade (správne malo byť v 3. a 4. rade) priznal náhradu trov konania, uplatnených a špecifikovaných listom zo dňa 06. 10. 2016 v plnom rozsahu a aby im priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 eura (za spracovanie odvolania 66 eura, režijný paušál 8,58 eura, DPH 14,92 eura). 3. K odvolaniu žalovaných v 3. a 4. rade sa vyjadrila žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla, že odstupuje od sporu pod číslom 13C/235/2015, nakoľko odstúpila od dedičstva a nemá nič spoločné s týmto sporom. Dodala, že jej brat Q. W., nar. XX. XX. XXXX, reprezentuje tento spor. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaných v 3. a 4. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. V prejednávanej veci sa pôvodný žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13. 04. 2015 domáhal voči žalovaným v 1. až 4. rade odstránenia porastov - dvoch kusov stromu brezy bradavičnatej z pozemkov p. č. 3873 a 3874 v k. ú. M., ako aj zaplatenia náhrady trov konania vo výške 245,34 eura na účet právneho zástupcu pôvodného žalobcu. Podaním zo dňa 18. 08. 2015 právny zástupca pôvodného žalobcu súdu prvej inštancie oznámil, že pôvodný žalobca Q. W. dňa XX. XX. XXXX zomrel, následkom čoho zanikla jemu udelená plná moc. Ďalej súdu oznámil, že jedným z dedičov po nebohom pôvodnom žalobcovi je žalobca v 1. rade. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 12. 02. 2016 vydaného notárom JUDr. Petrom Boldizsárom súd prvej inštancie zistil, že dedičmi po pôvodnom žalobcovi sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Dňa 22. 06. 2016 žalobca v 1. rade doručil súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedol, že so žalovaným v 1. rade a spol. sa dohodli v predmetnej veci, preto nie je potrebné súdne pojednávanie a ani výsluch, spomínanú dohodu prijala aj jeho sestra (žalobkyňa v 2. rade) a súhlasila s ňou. Následne podaním zo dňa 14. 07. 2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 07. 2016, žalobkyňa v 2. rade podanú žalobu zobrala späť a dňa 19. 09. 2016 sa na Okresný súd Nové Zámky dostavil žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že na žalobe netrvá a berie ju späť. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, voči ktorému podali žalovaní v 3. a 4. rade odvolanie. Do súdneho spisu bolo následne po založení odvolania, založené aj podanie právneho zástupcu žalovaných v 1. až 4. rade zo dňa 06. 10. 2016, doručeného súdu prvej inštancie dňa 11. 10. 2016, ktorým si vyčíslil trovy konania. 6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu. 12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. 13. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a rozhodnúť tak, že žiadnej z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. 14. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. 15. V danej veci sa súd prvej inštancie týmito všetkými podmienkami a okolnosťami významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP nezaoberal, čím zaťažil konanie vadou podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď na uvedený prípad aplikoval ustanovenie § 257 CSP, nakoľko za dôvod osobitného zreteľa nemožno brať tú skutočnosť, že žalovaní si napriek výzve súdu nárok na náhradu trov konania neuplatnili, resp. neoznámili súdu, či a aké trovy konania si voči žalobcom uplatňujú. Okrem vyššie uvedeného, odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že právny zástupca žalovaných v 1. až 4. rade si dokonca podaním zo dňa 06. 10. 2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 10. 2016, vyčíslil trovy konania jemu vzniknuté v predmetnom konaní, a to v lehote mu určenej súdom prvej inštancie vo výzve zo dňa 20. 09. 2016. 16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodovanie o trovách podľa novej právnej úpravy prebieha v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. Po tom, ako je vec právoplatne skončená, predloží sa vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku vychádza z právoplatného rozhodnutia sudcu. Súdny úradník môže v rámci náhrady priznať len tie výdavky, ktoré sa v zmysle § 251 CSP považujú za trovy konania, teda musí ísť o stranou preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Lehota, v rámci ktorej by mala úspešná strana preukázať a odôvodniť svoje výdavky, a ani lehota na rozhodnutie o výške náhrady trov konania, nie sú zákonom ustanovené. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o náhrade trov konania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). 19. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).