Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoP/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415218428 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4415218428.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, a otca B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad B. XXX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. mája 2016 č.k. 11P/301/2015-67, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 12P 159/2008-42 zo dňa 12.2.2009 v časti o výživnom na maloleté dieťa I. S., nar. X.X.XXXX tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 66,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 1.9.2015. Zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 1.9.2015 do 30.4.2016 vo výške 272- eur otcovi povolil platiť v splátkach po 20- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Za preukázané považoval, že naposledy o výživnom pre maloletého bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 12P 159/2008-42 zo dňa 12.2.2009, právoplatným dňa 01.09.2008, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému I. zo sumy 49,79 eura mesačne na sumu 66 eur mesačne od 1.9.2008. V čase poslednej úpravy bola matka zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom 380 eur a otec bol v tom čase nezamestnaný bez evidencie na úrade práce a zamestnanie si hľadal sám. Súd konštatoval, že v danom prípade nastala zmena pomerov tak na strane maloletého ako aj jeho rodičov. Zmenu pomerov na strane maloletého vzhliadol v tom, že od roku 2009 sa potreby maloletého zvýšili hlavne fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv a hygienické potreby, ako aj v súvislosti so školskou dochádzkou maloletého, pretože maloletý od 1.9.2015 začal navštevovať prvý ročník strednej školy, do ktorej dochádza. Pokiaľ išlo o pomery na strane matky súd zistil, že matka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eura mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom, ktorý je zamestnaný. V danom prípade tak príjem matky sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom znížil s tým, že matke pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej W. H., nar. XX.XX.XXXX. Ohľadne pomerov na strane otca mal za preukázané, že otec je dlhodobo nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v súčasnej dobe nemá žiadny príjem. Podľa tvrdenia otca nbol zamestnaný pre to, že sa staral o jeho otca, ktorý v roku 2015 zomrel. Z výpovede otca maloletého mal súd preukázané, že nepoberal opatrovateľský príspevok a po smrti otca majetok, ktorý mal dediť prešiel na jeho matku, čím sa otec vzdal majetkového prospechu. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 18.1.2016 a 14.3.2016 vyplýva, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.12.2013 do 29.4.2014 a dňom 30.4.2014 bol vyradený pre nespoluprácu z dôvodu nedostavenia sa na termín určený úradom. Z potvrdenia z Daňového úradu Nitra zo dňa 18.1.2016 vyplýva, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie XXXX. Zo správy zo Sociálnej poisťovne pobočka Galanta zo dňa 16.3.2016 súd zistil, že otec bol registrovaný v informačnom systéme poisťovne ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa E.a v období od 12.10.2015 do 16.10.2015. Zo správy z uvedenej spoločnosti mal súd preukázané, že otec bol v ich spoločnosti zamestnaný päť dní, avšak otec z ničoho nič už neprišiel do roboty a nijako nekomunikoval. Čistá mzda za toto obdobie predstavovala 89,78 eura. Súd skúmaním odôvodnených potrieb maloletého, ako aj osobných a zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že návrh matky čo do základu je dôvodný, preto súd zvýšil výživné na maloletého I. na sumu 100,- eur mesačne od 1.9.2015. Podľa názoru súdu odôvodnené potreby maloletého sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške 66,- eur mesačne nepostačuje na výživu maloletého a na jeho odôvodnené potreby. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil aj príjem matky, ktorá okrem pravidelného financovania potrieb maloletého sa na jeho výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Naopak otec na maloletého iným spôsobom neprispieva a s maloletým sa nestretáva. Súd preto rozhodol o zvýšení výživného i napriek tomu, že otec je v súčasnej dobe nezamestnaný a nemá žiadny príjem, pretože vyživovacia povinnosť otca voči maloletému je prioritná. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal snahu zamestnať sa, čo trvá už niekoľko rokov a tiež nie je vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jeho zamestnanie v októbri 2015 trvalo len päť dní a potom do práce bez dôvodu neprišiel. Súd poukázal na to, že otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa zamestnať, prípadne si nájsť brigádu alebo sa zamestnať na dohodu o pracovnej činnosti. Vzhľadom na vek otca, na jeho možnosti a schopnosti s prihliadnutím na odôvodnene zvýšené potreby maloletého, súd výživné zvýšil. Takto zvýšené výživné spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami na maloletého bude podľa názoru súdu dostatočne pokrývať odôvodnené potreby maloletého. Súd zvýšil výživné od 1.9.2015, kedy sú splnené všetky podmienky pre zvýšenie výživného vzhľadom k tomu, že začal nový školský rok a v tej súvislosti mala matka zvýšené výdavky na maloletého a aj v septembri 2015 podala návrh na zvýšenie výživného. Zároveň súd rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 30.4.2016 vo výške 272,- eur (34,- eur krát 8 mesiacov) s tým, že otcovi povolil zročné výživné splácať po 20,- eur mesačne v súlade § 160 odsek 1 OSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu . 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že jeho súčasná situácia mu nedovoľuje, aby platil výživné v sume 100,- eur, a to aj napriek tomu, že si je vedomý zvýšenia nárokov maloletého. Okrem toho dodal, že bol v skúšobnej dobe zamestnaný vo firme FL I., s.r.o., so sídlom F., v ktorej skončil zamestnanecký pomer, pričom spoločnosť nie je ochotná spolupracovať, lebo mu neposlala zápočtový list. Pre uvedené sa nevie zaregistrovať na Úrade práce, ktorá situácia trvá už niekoľko mesiacov. 3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Bol toho názoru, že súd dostatočne prehodnotil schopnosti, možnosti a materiálne zabezpečenie u oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami ako aj vyživovacou povinnosťou zo strany matky , bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletého tak, aby životná úroveň rodičov a maloletého bola približne rovnaká . 4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a spravodlivý potvrdiť. Poukázala na to, že otec bol od roku 2014 vyradený pre spoluprácu z úradu práce a doposiaľ nepreukázal žiadnu snahu zamestnať sa, pričom nemá žiadne zdravotné problémy. Navyše v októbri 2015 bol zamestnaný, avšak vydržal tam pracovať len 5 dní. 5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 7. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 8. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 9. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (§ 387 ods. 2 CSP). 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že od poslednej úpravy výživného v roku 2009 nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého I., ktorý od XX.XX.XXXX navštevuje Strednú odbornú školu v K. G., v súvislosti s čím sa zvýšili náklady na jej ošatenie, stravovanie a pod. Otec okrem vyživovacej povinnosti na maloletého I. nemá už žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd dodáva, že v tomto smere bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a preto by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že odôvodnené potreby maloletého sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške 66,- eur mesačne nepostačuje na výživu maloletého a na jeho odôvodnené potreby. Otec na maloletého iným spôsobom neprispieva a s maloletým sa nestretáva. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o zvýšení výživného i napriek tomu, že otec je v súčasnej dobe nezamestnaný a nemá žiadny príjem, pretože vyživovacia povinnosť otca voči maloletému je prioritná. Námietky otca popísané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd poukazuje na to, že na strane otca ako povinného treba zohľadniť nielen jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy - nielen to, čo skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadania, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu prácu a pod. Otec mal možnosť pracovať a zabezpečiť si príjem z ktorého mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ale bezdôvodne sa vzdal zamestnania, preto súd prvej inštancie správne posúdil jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania ako aj majetkového prospechu (v dedičskom konaní) a neprihliadal na to, že v čase rozhodovania súdu bol nezamestnaný. Z týchto dôvodov stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).