Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/149/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4602896366 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4602896366.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M.R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: T.I.M. TRANS, spol. s.r.o., Pílska 7, Topoľčany, IČO: 34 128 468, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre dňa 31.03.2003, o vymoženie sumy 2.562,80 eur, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5Er/1094/2002 a u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 1446/2002, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/1094/2002-10 zo dňa 29. januára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,47 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že súdny exekútor predložil dňa 13. 01. 2015 súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra a žiadal priznať trovy exekúcie. Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2002 č. k. 6K 126/01, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2002 súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti pre nedostatok majetku. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 1700/N, bola vymazaná obchodná spoločnosť: T.I.M. TRANS, spol. s.r.o. (povinný). Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súdu prvého stupňa sp. zn. 5Er/1094/2002 ako aj výpisu z OR, z vyjadrenia a spisu súdneho exekútora, mal za preukázané, že povinný nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, bol zrušený bez likvidácie. Teda povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 19,47 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 9,96 eur za 3 úkony exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 6,26 eur za poštovné. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie oprávnená v zákonom stanovenej lehote. Uviedla, že podľa výpisu z obchodeného registra bol povinný dňa 31. 03. 2003 ex offo vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je dôvodom na zastavenie exekučného konania (nie skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného bol zamietnutý pre nedostatok majetku), nakoľko podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Mala za to, že primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom konania a nie zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a z toho vyvodená nemajetnosť povinného. Namietala, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V prípade straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného priadku. V prípade, ak došlo k zániku povinného výmazom z obchodného registra, má súd možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Utsanovenie Exekučného poriadku v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie, pričom túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd SR Vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16. 12. 2008. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnená navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 29. 01. 2016 v časti o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 20. 08. 2002, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 08. 2002 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to platobného výmeru č. 709/2001/A vydaného Sociálnou poisťovňou so sídlom v Bratislave, pobočkou Topoľčany dňa 17. 12. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 01. 2002. Súd prvého stupňa udelil dňa 05. 09. 2002 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 14. 01. 2016 podal súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie na rozhodnutie a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 107,09 eur, na náhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného. Dňa 29. 01. 2016 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,47 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného. V predmetnej vec nie je sporné, že spoločnosť T.I.M. TRANS, spol. s.r.o. (povinný) bol z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre dňa 31. 03. 2003 vymazaný. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2002, č. k. 6K 126/01, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 2002 súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti pre nedostatok majetku. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Odvolací súd konštatuje, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, zakladá to dôvod na zastavenie exekúcie pre to, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie (uznesenie NS SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012). Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Oprávnená podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 29. 01. 2016, ktorým napádala i výrok o trovách exekúcie, avšak s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinné od 01. 11. 2013 a prechodné ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania v tejto časti nezaoberal, nakoľko o trovách exekúcie rozhodoval súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom a v takomto prípade ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie podľa § 202 ods. 2 OSP nie je prípustné (avšak podľa zákona takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu OSP odvolanie vždy pripúšťa) a v takomto prípade nastupuje režim podľa § 374 ods. 4, veta tretia OSP a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa v tejto časti zrušuje zo zákona. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2 OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o trovách exekúcie zrušilo a vo veci (teda o trovách exekúcie súdneho exekútora) musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.