Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8CoE/144/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606203880 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4606203880.4 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. I., O. XXX, o vymoženie sumy 631,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Er/2140/2006-64 zo dňa 7. decembra 2012, takto jednohlasne r o z h o d o l : Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň rozhodol o jej zastavení. Uviedol tiež, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením. Súd prvého stupňa rozhodoval po vrátení veci na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.08.2012, č.k. 8CoE/115/2012-54, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05.08.2011, č.k. 12Er/2140/2006-18 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu posudzoval platnosť notárskej zápisnice, ktorá bola exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného zistil existenciu reálneho rozporu v záujmoch povinnej a v záujmoch Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupoval povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice. V prípade Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca ide o osobu vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou, ktorá s touto osobou ani neprišla do kontaktu a ktorá konala v záujme oprávneného. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nakoľko záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú odlišné, Mgr. Tomáš Kušnír nebol spôsobilý zastupovať dlžníka pri spísaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a nemôže slúžiť ako exekučný titul. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil. Namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, a vo veci nevytýčil ústne pojednávanie, aj keď na to bol podľa zákona povinný. Tiež uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Okrem toho oprávnený žiadal, aby odvolací súd konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v tomto znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Popri tom v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v plnom rozsahu vyhovieť. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č.k. 8CoE/87/2013-96 zo dňa 19. júla 2013 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (č.k. 12Er/2140/2006-64 zo dňa 07.12.2012) potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 22 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že je povinnosťou exekučného súdu v každom štádiu exekučného konania skúmať, či exekučný titul je v súlade so zákonom a teda aj to, či prehlásenia v nej vôbec učinila povinná, resp. za ňu tieto učinila oprávnená osoba. V prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená, t.j. na základe exekučného titulu, ktorý neobsahuje zákonom stanovené náležitosti sa musí exekučný súd zaoberať otázkou jej ďalšej prípustnosti resp. neprípustnosti a následného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Odvolaciemu súdu bolo z vlastnej činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír opakovane zastupoval i samotného oprávneného, pričom úmysel povinnej udeliť tomuto advokátovi splnomocnenie bol jej vnútený oprávneným priamo v zmluve o úvere. Išlo tak o úkon neplatný pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, v dôsledku čoho, notárska zápisnica nespĺňala formálne náležitosti v tom, že neobsahuje prehlásenie označenej povinnej osoby. Povinná pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty (v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) sa zaviazala, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie jeho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu (vzdala sa vopred práva na odvolanie splnomocnenia), keď s tým spojenú odmenu advokáta a notára (podľa bodu 06.) uhrádzal priamo veriteľ - oprávnený s tým, že tieto náklady budú tvoriť súčasť celkového záväzku dlžníka - povinného. Uvedené jasne svedčilo tomu, že splnomocnenie povinnej pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo jej nanútené a bolo proti jej záujmom, keď Mgr. Kušnír plnil výhradne pokyny a záujmy oprávneného, bez kontaktu s povinnou (pred spisovaním uznaní do notárskej zápisnice) a za priamu odmenu vyplácanú mu oprávneným. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd uviedol, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanoví osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania, odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Záverom odvolací súd dodal, že skutočnosti, ktoré uvádzal oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 01.10.2013 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Oboer/339/2013-127 zo dňa 21.05.2015, ktorým uznesenie Krajského súdu v Nitre z 19. júla 2013 č.k. 8CoE/87/2013-96 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nerozhodol o procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP v odvolaní a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil a návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/60/2013 zo dňa 13. marca 2013). Posúdenie predmetných otázok oprávneného a ich vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedenej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá iba v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že nedospel k záveru o potrebe prerušenia konania z uvedeného dôvodu, nakoľko uvedené ustanovenie Exekučného poriadku nepovažuje za rozporné s Ústavou SR. V rámci skúmania podmienok na postup podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP je všeobecný súd oprávnený posudzovať, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany všeobecného súdu nejde o prekročenie právomoci (R 70/2007). Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa neopieral odôvodnenie svojho rozhodnutia o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, z tohto dôvodu je návrh oprávneného na prerušenie konania v uvedenom znení bezpredmetný a s konaním nesúvisiaci. Na základe uvedených skutočností odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto ako na svoje vlastné pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude v súlade s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd pre úplnosť len dodáva, že je povinnosťou exekučného súdu v každom štádiu exekučného konania skúmať, či exekučný titul je v súlade so zákonom a teda aj to, či prehlásenia v nej vôbec učinila povinná, resp. za ňu tieto učinila oprávnená osoba. V prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená t.j. na základe exekučného titulu, ktorý neobsahuje zákonom stanovené náležitosti sa musí exekučný súd zaoberať otázkou jej ďalšej prípustnosti resp. neprípustnosti a následného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Odvolaciemu súdu je z vlastnej činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír opakovane zastupoval i samotného oprávneného, pričom úmysel povinnej udeliť tomuto advokátovi splnomocnenie bol jej vnútený oprávneným priamo v zmluve o úvere. Ide tak o úkon neplatný pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, v dôsledku čoho, notárska zápisnica nespĺňa formálne náležitosti v tom, že neobsahuje prehlásenie označenej povinnej osoby. Povinná pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty (v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) sa zaviazala, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie jeho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu (vzdala sa vopred práva na odvolanie splnomocnenia), keď s tým spojenú odmenu advokáta a notára (podľa bodu 06.) uhrádzal priamo veriteľ - oprávnený s tým, že tieto náklady budú tvoriť súčasť celkového záväzku dlžníka - povinného. Uvedené jasne svedčí tomu, že splnomocnenie povinnej pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo jej nanútené a bolo proti jej záujmom, keď Mgr. Kušnír plnil výhradne pokyny a záujmy oprávneného, bez kontaktu s povinnou (pred spisovaním uznaní do notárskej zápisnice) a za priamu odmenu vyplácanú mu oprávneným. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.