Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/933/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612201449 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4612201449.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej žalobcu: W.. S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Y. XX, zastúpený Advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, IČO: 36 862 703 proti žalovanému: SELEKT Výskumný a šľachtiteľský ústav, a. s., so sídlom Bučany č. 591, IČO 34 108 505 (vec týkajúca sa odštepného závodu - Šľachtiteľská stanica Horné Chlebany), zastúpený PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, o vydanie poľnohospodárskej pôdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. decembra 2013 č. k. 4C/40/2012-259 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 5. júna 2015 č. k. 4C/40/2012-329 a opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2015 č. k. 4C/40/2012-337 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o vydanie poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území T. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 1306/101, 1306/102, 1310/2 v podiele 1/1, v pozemno-knižnej vložke č. 573 ako parc. č. 1307/1, 1333/3 v podiele 1/2-ica, na LV č. XXXX ako parc. č. 1002, 1025, 1026 v podiele 1/1, na LV č. XXXX ako parc. č. 1309/1, 1310/9, 1327/58, 1333/40 v podiele 1/2-ica, na LV č. XXXX ako parc. č. 1304/7 v podiele 1/2-ica, v katastrálnom území K. Q. zapísanej na LV č.XX ako parc. č. 354, 362, 363 v podiele 1/1, na LV č.XXX ako parc. č. 204 v podiele 1/1, na LV č. XXXX ako parc. č. 374 v podiele 15/72-ín a na LV č. XXXX ako parc. č. 1309/1 v podiele 1/2-ica zamietol. V časti o vydanie poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. T. zapísanej v pozemno- knižnej vložke č. 573 ako parc. č. 1307/1, 1333/3 prevyšujúcej podiel 1/2-ica, na LV č. XXXX ako parc. č. 1309/1, 1310/9, 1327/58, 1333/40 v časti prevyšujúcej podiel 1/2-ica, na LV č. XXXX ako parc. č. 1304/7 v časti prevyšujúcej podiel 1/2-ica, v kat. úz. K. Q. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 416 v podiele 15/72-ín, na LV č. XXXX ako parc. č. 374 v časti prevyšujúcej podiel 15/72-ín a na LV č. XXXX ako parc. č. 375 v podiele 15/72-ín, konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 12a ods. 1, 2, 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na vydanie poľnohospodárskej pôdy nie je dôvodná, pričom posledným podaním zo dňa 20. 09. 2013 zobral žalobca v časti žalobu späť, a to v časti týkajúcej sa vydania parc. č. 1307/1, 1333/3, 1309/1, 1310/9, 1327/58, 1333/40 a 1304/7 v katastrálnom území T. v časti prevyšujúcej podiel 1/2- ica, ako aj v časti vydania parc. č. 416, parc. č. 374 v časti prevyšujúcej podiel 15/72-ín a parc. č. 375 v podiele 15/72-ín v katastrálnom území K. Q., a preto súd podľa § 96 ods. 1, 2 OSP v tejto časti konanie zastavil. Žalobu žalobcu v časti vydania parc. č. 1306/101, 1306/102 a 1310/2 v katastrálnom území T. považoval za nedôvodnú, pretože uvedené pozemky boli žalobcovi žalovaným vydané ku dňu 30. 03. 2012 na blokovej parc. č. 1570 a žalobca potvrdil, že tieto pozemky aj užíva a namietal iba to, že došlo k neskorému vydaniu týchto pozemkov a v neprimeranej bonite, avšak tieto námietky súd pri svojom rozhodovaní nemohol zohľadniť, pretože rozhodoval iba o vydaní uvedených pozemkov, a keďže tieto ku dňu rozhodovania súdu boli žalobcovi už vydané, tak súd nemohol znovu rozhodnúť o ich vydaní, nakoľko žalovaný si svoju povinnosť splnil a žalobca mohol svoje námietky týkajúce sa času vydania a kvality vydanej pôdy riešiť inou žalobou, avšak nemohol sa opätovne domáhať vydania pozemkov, ktoré mu v priebehu súdneho konania boli dobrovoľne vydané. V časti vydania parc. č. 1307/1 a 1333/3 zapísaných v pozemno-knižnej vl. č. 573 nedošlo k riadnej identifikácii týchto nehnuteľností, nakoľko podľa identifikácie parciel, ktorá je súčasťou spisu 11D/62/2011 sa parc. č. 1307/1 nachádza v iných parcelách registra C a časť tejto parcely patrí do iného katastrálneho územia a taktiež parcela č. 1333/3 je v súčasnej dobe zapísaná v registri C pod iným parcelným číslom, a preto rozhodnutie, ktorým by súd zaviazal žalovaného na vydanie pozemkov označených parcelnými číslami podľa zápisu v pozemno-knižnej vložke by bolo nevykonateľné, a okrem toho, žalobca ani nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na vydanie uvedených pozemkov, pretože tieto pozemky na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 11D/62/2011 v podiele 1/2-ica nadobudol K. N. a podľa tohto osvedčenia nehnuteľnosti zatiaľ neboli zapísané v katastri nehnuteľností, pretože pre tento zápis je potrebný geometrický plán, prípadne rozhodnutie v rámci ROEP-u a žalobca až v priebehu súdneho konania predložil splnomocnenie zo dňa 19. 01. 2013 od K. N., avšak uvedené splnomocnenie sa týka žiadosti o vyčlenenie poľnohospodárskej pôdy, a nie samotného súdneho konania o vydanie pozemkov. Z uvedeného dôvodu žalobcovi chýba aktívna legitimácia, pretože okrem riadnej identifikácie pozemkov mal v súdnom konaní doložiť doklady (nájomná zmluva), na základe ktorých by bolo možné vyvodiť jeho oprávnenie týkajúce sa vydania poľnohospodárskej pôdy. V prípade nároku žalobcu na vydanie pozemkov parc. č. 1002, 1025 a 1026 zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. 1309/1, 1310/9, 1327/58 a 1333/40 zapísaných na LV č. XXXX, ako aj vydania parc. č. 1304/7 zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území T. a parc. č. 1309/1 zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území K. Q. bola žaloba žalobcu zamietnutá z toho dôvodu, že žalobcovi pozemky v katastrálnom území T. o výmere pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel boli už vydané a svoj ďalší nárok žalobca opieral o splnomocnenie podpísané niektorými spoluvlastníkmi dňa 01. 07. 2011 (č. l. 32), ktoré však nie je riadnym splnomocnením pre vyčlenenie poľnohospodárskych pozemkov, ani pre zastupovanie v súdnom konaní, pretože z neho nie je jasné, ktorí spoluvlastníci ho podpísali, keďže ich podpisy neboli overené a okrem toho je zjavné, že nie je podpísané všetkými spoluvlastníkmi, pričom splnomocnenie je nezrozumiteľné a nie je z neho možné zistiť, vyčlenenia ktorých pozemkov sa týka, a okrem toho, žalobca nedoložil žiaden doklad, na základe ktorého by mu sporné pozemky v rozsahu spoluvlastníckeho podielu ďalších spoluvlastníkov boli dané do nájmu. Žalovaný takéto splnomocnenie teda nemohol akceptovať a kvôli vytýkaným nedostatkom uvedené splnomocnenie nezakladá ani aktívnu legitimáciu žalobcu v súdnom konaní na vydanie poľnohospodárskej pôdy, pričom až v priebehu konania žalobca predložil overené podpisy niektorých spoluvlastníkov, avšak títo mu iba podpísali plnú moc pri vyčleňovaní poľnohospodárskej pôdy a ani z týchto dokladov nie je jasné, či žalobcovi boli dané do nájmu pozemky, ktoré a v akom rozsahu, a preto ani týmito dodatočne doloženými dokladmi neodstránil žalobca nedostatok týkajúci sa jeho aktívnej legitimácie. Pri pozemku parc. č. 1309/1, okrem uvedených nedostatkov, žalovaný namietal, že ho neužíva a zo strany žalobcu nebol preukázaný opak, i keď na žalobcovi bolo dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení týkajúcich sa samotnej žaloby, pretože podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zo strany žalobcu chýbali dôkazy týkajúce sa aktívnej legitimácie, ako aj ďalších tvrdení o oprávnenosti jeho žaloby na vydanie pozemkov voči žalovanému. Podľa názoru súdu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho aktívnej legitimácie pri vyššie uvedených nehnuteľnostiach a taktiež ani neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vydania nehnuteľností v katastrálnom území K. Q., pri ktorých žalovaný tvrdil, že tieto neužíva a zo strany žalobcu nebol preukázaný opak. Týkalo sa to nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parc. č. 354, 362 a 363 v katastrálnom území K. Q., kde žalovaný tvrdil, že tieto neužíva a žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdili jeho nárok na vydanie pozemkov od žalovaného, pričom pri parc. č. 363 došlo k mylnej identifikácii, pretože na LV č. XX sú zapísané parc. č. 363/1 a 363/2. Pokiaľ ide o parc. č. 204 a parc. č. 374 v podiele 15/72, tak aj pri týchto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že tieto nehnuteľnosti neužíva a taktiež žalobca nedoložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že parc. č. 1309/1, 1327/58 v katastrálnom území T. a parc. č. 354, 362, 363/1, 363/2, parc. č. 204 a parc. č. 374 v katastrálnom území K. Q. boli vydané inej osobe, pretože len vytyčovací náčrt z novembra 1996 a dodatok č. 2000/023 zo dňa 25. 09. 2000 vydaný Okresným úradom Topoľčany, ako aj súpis nehnuteľností k 01. 03. 2007 (prílohová obálka č. l. 161) podpísaný K. C., nie sú takýmito dokladmi, z ktorých bolo možné zistiť, či tvrdenie žalobcu je pravdivé a či teda došlo zo strany žalovaného k vydaniu pozemkov, ktoré by mali patriť žalobcovi inej osobe, a teda, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie iných pozemkov. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu na vydanie poľnohospodárskych pozemkov v takom rozsahu, ako je uvedené v zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia a už od podania žaloby na súd dokazovanie skutočností tvrdených žalobcom bolo značne chaotické (v samotnej žalobe bol ako žalobca označený I. T., i keď splnomocnenie na zastupovanie v súdnom konaní bolo podpísané W.. S. T. a až následne došlo k zámene strán na strane žalobcu) a vyústilo do toho, že nároky žalobcu nepovažoval súd za riadne preukázané. Keďže v časti nárokov na vydanie poľnohospodárskej pôdy zobral žalobca žalobu späť, tak v tejto časti, v zmysle výroku rozhodnutia, súd konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcej časti, napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu v jeho napadnutej časti tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou právnej ochrany žalobcu a pri rozhodovaní aplikoval skutočnosti, ktoré nekorešpondujú so skutkovým, ako aj právnym stavom. Súd prvej inštancie pri odôvodnení rozhodnutia o vydaní parciel č. 1306/101, 1306/102 a 1310/2 v katastrálnom území T. poukázal na to, že žalovaný mu pôdu vydal, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd však podľa jeho názoru nesprávne aplikoval jeho tvrdenia k inej pôde, ktorú prijal a o túto pôdu potom ponížil žalobu. Navyše, za žiadnych okolností nemožno považovať odovzdanie pôdy žalovaným k uvedeným parcelám za perfektný právny úkon. Počas celého konania poukazoval na potrebu vymerania pôdy v adekvátnej bonite a na výrazne odlišnú bonitu vydanej pôdy. Z uvedeného dôvodu pôdu od žalovaného nikdy neprijal. Postup žalovaného pri vydávaní je potrebné označiť za minimálne neštandardný. Súd sa v tomto nepochopiteľne stotožnil s tvrdením žalovaného bez toho, aby sa zaoberal prejavmi jeho vôle k tejto pôde. Uvedené zakladá vysokú pravdepodobnosť, že mu týmto rozhodnutím bolo upreté právo na súdnu ochranu. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu vo veci vydania parciel č. 1307/1, 1333/3 v katastrálnom území T., je potrebné toto rozhodnutie označiť za absolútne nepochopiteľné. Súdu označil identifikáciu parciel, na základe ktorej je možné tieto pozemky riadne zidentifikovať, tzn. vyčleniť. Doložil pritom osvedčenie o dedičstve, ktorým riadne preukázal nárok pána K. N. a zároveň doložil splnomocnenie vo veci tejto zdedenej poľnohospodárskej pôdy. Neobstojí ani tvrdenie súdu o absencii plnomocenstiev, resp. nedostatku ich určitosti. Argument žalovaného, že podpisy na plnomocenstvách musia byť overené, je možné označiť ako obštrukciu, a navyše, jednoducho prijatú súdom. Súdu doručil plnomocenstvá s overenými podpismi osôb, ktoré sa mu podarilo zastihnúť, pričom súd sa s týmito plnomocenstvami nijako nevysporiadal a označil ich za nedostatočné. Predložené plnomocenstvá považuje za úplné a platné a jeho aktívnu legitimáciu v zmysle týchto plnomocenstiev za nespornú. Poukázal na to, že opakovane označil ako dôkaz výpoveď osoby poverenej Obvodným pozemkovým úradom, ktorá by vysvetlila princíp náhradného vymeriavania pozemkov, ich právnu váhu a vplyv na užívacie právo vlastníka, ako aj možnosti vlastníka, ktorého pôda bola už vymeraná do náhradného užívania. Uvedené skutočnosti majú zásadný význam pri určovaní aktívnej legitimácie. Pokiaľ teda súd nevyhodnotil rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Topoľčanoch ako neplatné, je potrebné sa so všetkou starostlivosťou zaoberať právnym statusom, ktorý na ich základe vznikol. Súd však vo svojom odôvodnení nerozoberá právny status týchto rozhodnutí, a to ani okrajovo. Ďalej poukázal na pravdepodobné porušenie zásady rovnosti strán pred súdom, keď bol zo strany súdu zaväzovaný na preukázanie tvrdení žalovaného bez toho, aby súd vyzval žalovaného na preukázanie jeho tvrdení. V tomto konaní mal tak nerovné postavenie. Takýmto postupom súd nemohol dospieť k adekvátnemu zisteniu skutkového stavu, čo vytvára reálnu hrozbu, že bude označený za toho, kto neuniesol dôkazné bremeno vďaka tomu, že nedoložil dôkazy, ktoré nemá možnosť získať, nakoľko nimi disponuje len žalovaný, ktorému mala byť takáto povinnosť uložená. Žalovaný počas celého konania nijakým spôsobom nemusel preukazovať svoje tvrdenia. Viackrát pritom žiadal, aby žalovaný preukázal užívacie nároky k spornej pôde, avšak takáto povinnosť mu nebola uložená. Záverom poukázal na to, že žalovaný mu pravdepodobne zámerne vyčleňuje pôdu v iných hospodárskych dieloch, a to napriek tomu, že v tom ktorom diele, v ktorom žiadal pôdu vyčleniť, už i pôdu obhospodaruje. Najjednoduchším a najspravodlivejším by teda bolo vyčlenenie pôdy v tom diele, v ktorom sa žiadaná parcela nachádza a jej pričlenenie k už obhospodarovanej pôde, avšak žalovaný nepochopiteľne vyčleňuje pôdu v iných dieloch (na opačnej strane katastrálneho územia), ktoré navyše svojou bonitou nezodpovedajú pôvodným parcelám, čo nad rámec jeho povinnosti preukázal. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a na základe toho i nepreskúmateľné. Súd, napriek vykonanému dokazovaniu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré naviac aj nesprávne právne posúdil. 3. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 5. júna 2015 č. k. 4C/40/2012-329 súd prvej inštancie doplnil výrok rozsudku zo dňa 13. decembra 2015 č. k. 4C/40/2012-259 tak, že konanie v časti vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., parc. č. 1310/10 trvalé trávne porasty o výmere 6572 m2 zapísanej na LV č. XXXX, v podiele 5/12, parc. č. 1304/9 orná pôda o výmere 1797 m2 zapísanej na LV č. XXXX v podiele 2/6, parc. č. 995/101 orná pôda o výmere 1661 m2, parc. č. 995/102 orná pôda o výmere 180 m2, parc. č. 1325/16 orná pôda o výmere 11476 m2 zapísaných na LV č. XXXX v podiele 1/1, parc. č. 1657/1 orná pôda o výmere 77 m2, parc. č. 1657/2 orná pôda o výmere 7892 m2 zapísaných na LV č. XXXX v podiele 5/16, parc. č. 1363/38 orná pôda o výmere 5855 m2 zapísanej na LV č. XXX v podiele 1/1, parc. č. 969 orná pôda o výmere 960 m2, parc. č. 970 orná pôda o výmere 813 m2, parc. č. 971 trvalé trávne porasty o výmere 525 m2 zapísaných na LV č. XXXX v podiele 1/3, parc. č. 1052 orná pôda o výmere 544 m2 zapísanej na LV č. XXXX v podiele 1/3, parc. č. 1317/50, 1307/1, 1303/3, 1338/01 bez priradených LV a nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. Q., parc. č. 617 orná pôda o výmere 1349 m2, parc. č. 618 orná pôda o výmere 3122 m2, parc. č. 1328/16 orná pôda o výmere 426 m2 zapísaných na LV č. XX v podiele 1/1, parc. č. 205 orná pôda o výmere 27201 m2, parc. č. 206 orná pôda o výmere 7833 m2 zapísaných na LV č. XXX v podiele 1/1, zastavil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 166 OSP a na to, že týmto rozhodnutím rozhodol o tej časti predmetu konania, o ktorej nebolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom a v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu vo vzťahu k pozemkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zastavil konanie o vydanie týchto nehnuteľností. 4. Opravným uznesením zo dňa 17. septembra 2015 č. k. 4C/40/2012-337 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku č. k. 4C/40/2012-259 zo dňa 13. decembra 2013 a dopĺňacieho rozsudku č. k. 4C/40/2012-329 zo dňa 5. júna 2015 tak, že záhlavie má správne znieť: "Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: W.. S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Y. XX zastúpený Advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 14, IČO 36 862 703 proti odporcovi: SELEKT Výskumný a šľachtiteľský ústav, a. s., so sídlom Bučany č. 591, IČO 34 108 505 (vec týkajúca sa odštepného závodu - Šľachtiteľská stanica Horné Chlebany), zastúpeného PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou v Trnave, Dolné Bašty 2, o vydanie poľnohospodárskej pôdy". V odôvodnení uznesenia uviedol, že pri rozhodovaní súdu o žalobe žalobcu došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní záhlavia rozsudku ako aj doplňujúceho rozsudku, keď do záhlavia súd neuviedol meno a priezvisko sudcu, ktorý v prejednávanej veci rozhodol, ktorú chybu v písaní súd v zmysle ustanovenia § 164 OSP s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 1 OSP opravil. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. 6. Predmetom konania je žaloba žalobcu o vydanie nehnuteľností, doručená súdu prvej inštancie dňa 14. 02. 2012, na základe ktorej žalobca žiadal od žalovaného vydať poľnohospodársku pôdu nachádzajúcu sa v katastrálnom T., zapísanú v registri "E", a to: 1/ parc. č. 1310/10, trvalé trávne porasty o výmere 6.572 m2, zapísaná na LV č. XXXX, podiel 5/12, 2/ parc. č. 1304/19, orná pôda o výmere 1797 m2, zapísaná na LV č. XXXX, podiel 2/6, 3/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, podiel 1/1 - parc. č. 995/101, orná pôda o výmere 1.661 m2, parc. č. 995/102, orná pôda o výmere 180 m2, parc. č. 1306/101, orná pôda o výmere 12.619 m2, parc. č. 1306/102, orná pôda o výmere 462 m2, parc. č. 1310/2, orná pôda o výmere 5.249 m2, parc. č. 1325/16, orná pôda o výmere 11.476 m2, 4/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, podiel 5/16 - parc. č. 1002, orná pôda o výmere 3.162 m2, parc. č. 1025, orná pôda o výmere 1.261 m2, parc. č. 1026, orná pôda o výmere 1.867 m2, parc. č. 1657/1 orná pôda o výmere 77 m2, parc. č. 1657/2 orná pôda o výmere 7.892 m2, 5/ parc. č. 1304/7 orná pôda o výmere 4.969 m2, zapísaná na LV č. XXXX podiel 1/8 + 5/32, 6/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, podiel 1/8 + 5/32- parc. č. 1309/1, trvalé trávne porasty o výmere 204 m2, parc. č. 1310/9, trvalé trávne porasty o výmere 5.530 m2, parc. č. 1327/58 orná pôda o výmere 11.092 m2, 7/ parc. č. 1363/38 orná pôda o výmere 5.855 m2, zapísaná na LV č. XXX podiel 1/1, 8/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, podiel 1/3- parc. č. 969, orná pôda o výmere 960 m2, parc. č. 970, orná pôda o výmere 813 m2, parc. č. 971, trvalé trávne porasty o výmere 525 m2, 9/ parc. č. 1052, orná pôda o výmere 544 m2, zapísaná na LV č. XXXX, podiel 1/3, 10/ parc. č. 1317/50, 1307/1, 1303/3 a 1338/01 bez priradených LV. Ďalej sa žalobca domáhal vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. Q., zapísaných v registri "E", a to: 1/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, podiel 1/1- parc. č. 354, orná pôda o výmere 813 m2, parc. č. 362, orná pôda o výmere 1.266 m2, parc. č. 363 orná pôda o výmere 493 m2, parc. č. 617, orná pôda o výmere 1.349 m2, parc. č. 618, orná pôda o výmere 3.122 m2, parc. č. 1328/16, orná pôda o výmere 426 m2, 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, podiel 1/1-parc. č. 204, orná pôda o výmere 3.384 m2, parc. č. 205, orná pôda o výmere 27.201 m2, parc. č. 206, orná pôda o výmere 7.833 m2, 3/ parc. č. 375, orná pôda o výmere 233 m2, zapísaná na LV č. XXXX, podiel 15/72, 4/ parc. č. 374, orná pôda o výmere 2.913 m2, zapísaná na LV č. XXXX, podiel 15/72, spolu nehnuteľnosti vo výmere 127.979,31 ha. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania. V odôvodnení podanej žaloby poukázal na to, že žalovaný podniká v oblasti rastlinnej výroby - šľachtiteľskej činnosti. Žalobca sa na základe platných a účinných nájomných, resp. kúpnych alebo darovacích zmlúv domáhal u žalovaného vyčlenenia pozemkov, resp. skončenia nájmu na pozemkoch, aby ich mohol užívať v súlade s vykonávaním jeho vlastníckych, resp. držiteľských práv. Žalovaný, napriek viacerým výzvam a urgenciám zo strany žalobcu, spornú pôdu naďalej obhospodaruje a na výzvy žalobcu nereaguje, čím ignoruje jeho vlastnícke a užívacie práva. 7. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca podaniami zo dňa 17. 01. 2013, zo dňa 02. 04. 2013, zo dňa 02. 09. 2013, zo dňa 20. 09. 2013, ako i na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 22. 11. 2013 menil žalobný návrh, keď zmenami žalobného návrhu žalobca vzal žalobu čiastočne späť a zároveň žiadal pripustiť rozšírenie žaloby. 8. Podaním zo dňa 17. 01. 2013 žalobca netrval na vydaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., zapísaných na LV č. XXXX, v podiele 1/1, a to parc. č. 995/101 orná pôda o výmere 1661 m2, parc. č. 995/102 orná pôda o výmere 180 m2. Taktiež netrval na vydaní parc. č. 1317/50, 1307/1, 1303/3 a 1338/01 bez priradených LV. Ďalej netrval na vydaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. Q., zapísaných na LV č. XX, v podiele 1/1, a to parc. č. 1328/16 orná pôda o výmere 426 m2 a zapísaných na LV č. XXX v podiele 1/1, a to parc. č. 205 orná pôda o výmere 27.201 m2 a parc. č. 206 orná pôda o výmere 7.833 m2. Súčasne rozšíril žalobu o vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., zapísaných v PKV 582 ako parc. č. 1333/31 orná pôda o výmere 5.920 m2 v podiele 1/1, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (parc. č. 1002, 1025, 1026, 1657/1, 1657/2) žiadal vydať v podiele 1/1, z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX žiadal vydať i parcelu č. 1333/40 orná pôda o výmere 5.634 m2, pričom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (parc. č. 1309/1, 1310/9, 1327/58 a 1333/40) žiadal vydať v podiele 1/1. Ďalej rozšíril žalobu o vydanie nehnuteľností v katastrálnom území T. zapísaných v PKV č. 584 ako parc. č. 1327 orná pôda o výmere 9.126 m2 v podiele 1/1, parcely zapísané v PKV č. 573 ako parc. č. 1307/1 orná pôda o výmere 4.923 m2 a parc. č. 1333/3 orná pôda o výmere 2.595 m2, oba v podiele 4/6. Taktiež oproti pôvodnej žalobe žiadal vydať parc. č. 1304/7 orná pôda o výmere 4.969 m2 zapísanú na LV č. XXXX v podiele 1/2 a z LV č. XXXX sa okrem parc. č. 1052 domáhal i vydania parc. č. 1051 orná pôda o výmere 224 m2, v podiele 1/3. V katastrálnom území K. Q. žalobca ďalej netrval na vydaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parc. č. 1328/16 orná pôda o výmere 426 m2, v podiele 1/1 a zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 205 orná pôda o výmere 27.201 m2 a parc. č. 206 orná pôda o výmere 7.833 m2, obe v podiele 1/1. Súčasne rozšíril návrh, keď žiadal vydať parc. č. 374 orná pôda o výmere 2.913 m2 zapísanú na LV č. XXXX v podiele 1/1 (pôvodne v podiele 15/72). O tomto podaní žalobcu súd prvej inštancie nerozhodol. 9. Následným podaním zo dňa 02. 04. 2013 žalobca netrval na vydaní nehnuteľností nachádzajúcich v katastrálnom území T., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 1657/1 orná pôda o výmere 77 m2 a parc. č. 1657/2 orná pôda o výmere 7.892 m2, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 1310/10 trvalé trávne porasty o výmere 6.572 m2 a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 1304/9 orná pôda o výmere 1.797 m2. Súčasne rozšíril žalobu o vydanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 1304/7 orná pôda o výmere 4.969 m2, ktorú nehnuteľnosť žiadal vydať v podiele 1/1 (oproti pôvodnému podielu 1/8 a 5/32 a zmenenému podaním zo dňa 17. 01. 2013 na 1/2). Z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. Q. sa nedomáhal ďalej vydania nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, a to parc. č. 617 orná pôda o výmere 1.349 m2 a parc. č. 618 orná pôda o výmere 3.122 m2 a súčasne rozšíril návrh o vydanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 416 orná pôda o výmere 195 m2 v podiele 15/72. O tomto podaní žalobcu súd taktiež procesne nerozhodol. 10. Žalobca podaním zo dňa 02. 09. 2013 netrval na vydaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 1363/38 orná pôda o výmere 5.855 m2 v podiele 1/1, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v podiele 1/3 a to ako parc. č. 969 orná pôda o výmere 960 m2, parc. č. 970 orná pôda o výmere 813 m2 a parc. č. 971 trvalé trávne porasty o výmere 525 m2. Taktiež netrval na vydaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 1052 orná pôda o výmere 544 m2 a parc. č. 1051 orná pôda o výmere 224 m2, o ktorú nehnuteľnosť rozšíril žalobu podaním zo dňa 17. 01. 2013, bez rozhodnutia súdu o ňom. Rovnako netrval na vydaní nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. 582 ako parc. č. 1331/31 orná pôda o výmere 5.920 m2 a nehnuteľnosti v PKV č. 584 ako parc. č. 1327 orná pôda o výmere 9.126 m2 v podiele 1/1, o ktoré nehnuteľnosti rozšíril žalobu podaním zo dňa 17. 01. 2013 (bez rozhodnutia súdu o rozšírení žaloby). Z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX sa domáhal vydania nižšej výmery oproti pôvodne žalovanej, a to pri parc. č. 1002 sa domáhal vydania výmery 2174 m2, pri parc. č. 1025 výmery 867 m2, pri parc. č. 1026 výmery 1.284 m2. Rovnako pri vydaní parc. č. 1304/7 zapísanej na LV č. XXXX sa oproti vydaniu pôvodnej výmery 4.969 m2 domáhal vydania výmery 4.193 m2 (omylom nesprávne uviedol 4.4193 m2). Taktiež z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 1310/9 sa nedomáhal vydania výmery 5.530 m2, ale zníženej výmery 4.666 m2 a pri parc. č. 1333/40 (o ktorú rozšíril žalobu podaním zo dňa 17. 01. 2013) sa domáhal vydania zníženej výmery 4.754 m2. Na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 03. 09. 2013 súd uznesením pripustil zmenu žaloby žalobcu podľa podania žalobcu zo dňa 02. 09. 2013. 11. Žalobca podaním zo dňa 20. 09. 2013 opätovne menil žalobný návrh tak, že nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 573 ako parc. č. 1307/1 orná pôda o výmere 4.923 m2 a parc. č. 1333/3 orná pôda o výmere 2.595 m2 žiadal vydať v podiele 1 (pôvodne 4/6). Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (parc. č. 1309/1, 1310/9, 1327/58, 1333/40) a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX (parc. č. 1304/7) žiadal vydať v podiele 1/2. Z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. Q. nežiadal vydať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX ako parc. č. 375 orná pôda o výmere 233 m2 a parc. zapísanú na LV č. XXXX ako parc. č. 416 orná pôda o výmere 195 m2 (o ktorú rozšíril žalobu podaním zo dňa 02. 04. 2013). Ďalej rozšíril žalobu o vydanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 1309/1 orná pôda o výmere 5.420 m2 v podiele 1/2. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 22. 11. 2013 uznesením pripustil rozšírenie žaloby o vydanie parc. č. 1309/1 v podiele 1/2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. Q.. Následne súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. 12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 18. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. 19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v odvolaním žalobcu napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu v podanom odvolaní. 20. Podľa § 157 ods. 2 OSP, účinného do 30. 06. 2016, v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 21. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 22. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním žalobcu napadnutej zamietajúcej časti spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP ( predtým § 157 ods. 2 OSP), a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. K uvedenému odvolací súd ešte dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP (do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP) sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Tieto požiadavky, podľa názoru odvolacieho súdu, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti spĺňa, preto s argumentáciou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, a tak jeho nepreskúmateľnosti, sa odvolací súd nestotožňuje. 23. K žalobcom namietanému porušeniu zásady rovnosti strán sporu, keď podľa jeho tvrdenia bol len on súdom zaväzovaný na preukázanie tvrdení žalovaného, pričom žalovaný počas celého konania nijakým spôsobom nemusel preukazovať svoje tvrdenia, odvolací súd udáva, že ani s touto argumentáciou žalobcu nemožno súhlasiť. Je potrebné vziať na zreteľ predovšetkým skutočnosť, že žalobca ako strana sporu domáhajúca sa svojich nárokov vo vzťahu k žalovanému má procesnú dôkaznú povinnosť preukázania dôvodnosti uplatneného nároku. Bezpochyby túto povinnosť mal nielen žalobca, ale rovnako i žalovaný v rámci ním uplatnených prostriedkov procesnej obrany voči žalobe. Pokiaľ však žalovaný dôvodil, že niektoré z prejednávaných nehnuteľností neužíva, potom preukazovanie reálnej neexistencie určitej skutočnosti je spravidla objektívne nemožné a od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval niečo, čo sa nestalo, resp. čo neexistuje. V týchto prípadoch je potom potrebné hovoriť o presune dôkazného bremena na protistranu ako výnimke z pravidla, že každá z procesných strán preukazuje svoje vlastné skutkové tvrdenia, a to bez toho, že by tým bola akýmkoľvek spôsobom porušená zásada rovnosti strán sporu, tak ako namietal žalobca. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že hlavnou myšlienkou negatívnej dôkaznej teórie ako jedného z druhov presunu dôkazného bremena je okolnosť, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú. Pri dôslednom uplatňovaní tejto teórie je nositeľnom dôkazného bremena vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Toto pravidlo pre prenášanie dôkazného bremena však nemožno prijímať bezvýnimočne, ale je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétne tvrdenej skutočnosti a jej gramatického vyjadrenia. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Vo všeobecnosti je potrebné ustáliť, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany je jej neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. Súčasťou procesnej úlohy oboch strán v konaní je procesná zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami a návrhmi vnesú do konania skutkový materiál, ktorý zodpovedá ich záujmom. V konkrétnom prípade, ak teda žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosti neužíva, a teda tvrdil reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalovaného. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti, sa teda prenieslo na žalobcu. 24. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal, že k parcelám č. 1306/101, 1306/102 a 1310/2 v katastrálnom území T., vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu s odôvodnením, že žalovaný mu predmetné nehnuteľnosti vydal, počas celého konania poukazoval na potrebu vymerania pôdy v adekvátnej bonite, keď vo viacerých prípadoch poukazoval na výrazne odlišnú bonitu vydanej pôdy, a teda uvedenú pôdu od žalovaného pre jej neadekvátnu bonitu neprijal. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa bez ďalšej úvahy stotožnil s tvrdením žalovaného bez toho, aby sa zaoberal jeho prejavmi vôle k tejto pôde. K uvedenému odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie i v tejto časti napadnutého rozhodnutia správne zistil skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil, keď ustálil, že predmetné pozemky boli žalobcovi zo strany žalovaného vydané ku dňu 30. 03. 2012 na blokovej parcele č. 1570, ktorá sa nachádza v katastrálnom území T.. Súd prvej inštancie správne poukázal i na vyjadrenie žalobcu, ktorý sám potvrdil (výpoveď žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22. 11. 2013), že predmetné pozemky užíva, keď uviedol, že z dôvodu nedodržania termínu vyčlenenia pôdy žalovaným do konca novembra nestihol zorať a zasiať a musel urobiť iba náhradný osev, pričom z týchto pozemkov mal oveľa nižší výnos ako z pozemkov, ktoré osial v riadnom termíne. Žalobca teda potvrdil skutočnosti udávané žalovaným, že parcely č. 1306/101, č. 1306/102 a 13010/2 v katastrálnom území T. mu vydané boli. V tomto smere potom námietka žalobcu v podanom odvolaní k forme úkonu žalovaného o vydaní nehnuteľností nemá svoje opodstatnenie, keď s ohľadom na to, čoho sa žalobca podanou žalobou a jej zmenami domáhal, z hľadiska posúdenia dôvodnosti jeho nároku na vydanie nehnuteľností, bolo preukázané, že žalovaný tieto nehnuteľnosti žalobcovi vydal, ako i to, že žalobca ich užíva. Potom i súd prvej inštancie správne konštatoval to, že keďže sporné nehnuteľnosti ku dňu rozhodovania súdu boli žalobcovi vydané, súd už nemohol znovu rozhodovať o ich vydaní, zohľadňujúc pritom námietky žalobcu k bonite vydaných nehnuteľností, resp. k spôsobu vydania, pretože prípadné dokazovanie týchto skutočností súdom by prekročilo rozsah tohto konania s ohľadom na jeho predmet. 25. Súd prvej inštancie taktiež vyvodil správne právne závery vo vzťahu k žalobcom namietanému nevydaniu parciel č. 1307/1 a 1333/3 nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. 573, keď jednak ustálil, že k identifikácii týchto parciel nedošlo, ako i to, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na vydanie týchto nehnuteľností. I keď žalobca namietal, že súdu predložil identifikáciu sporných parciel, na základe ktorej je možné tieto nehnuteľnosti riadne zidentifikovať, súd prvej inštancie správne konštatoval, že na základe tejto identifikácie parciel (ako súčasť spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11D/62/2011) je pac. č. 1307/1 súčasťou parciel registra „C“ č. 1517/1, č. 1516 a č. 455 s tým, že v prípade parcely č. 455 došlo k zmene katastrálneho územia na K. Q., pričom pre zápis parcely č. 1307/1 do katastra nehnuteľností je potrebný geometrický plán, prípadne zápis je možný spracovaním ROEP-u. Rovnako žalobcom na vydanie požadovaná parcela č. 1333/3 je súčasťou parcely registra „C“ č. 1570/1. Preto, pokiaľ sa žalobca domáhal vydania parciel 1307/1 a 1333/3 zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. 573 pre katastrálne územie T., takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, keďže predmetné parcely sú súčasťou parciel registra „C“ pod inými parcelnými číslami, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Rovnako je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že aktívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k vydaniu týchto parciel nezakladá splnomocnenie dediča po D. N., zomrelom XX. XX. XXXX- K. N. ako vlastníka týchto nehnuteľností, nakoľko splnomocnenie zo dňa 19. 01. 2013 udelil K. N. žalobcovi v súvislosti s vyčlenením poľnohospodárskej pôdy dožadovaným sa u žalovaného, a nie vo vzťahu k súdnemu konaniu na vydanie pôdy. 26. Žalobca napokon v podanom odvolaní namietal, že predložené plnomocenstvá spoluvlastníkov (vo vzťahu k parcelám č. 1002, 1025 a 1026 zapísaným na LV č. XXXX, parcelám č. 1310/9, 1309/1, 1327/58 a 1333/40 zapísaným na LV č. XXXX, parcele. č. 1304/7 zapísanej na LV č. XXXX, parcely nachádzajúce sa v katastrálnom území T., ako i parcele č. 1309/1 zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Q.) považuje za úplné a platné a jeho aktívnu legitimáciu v zmysle týchto plnomocenstiev za nespornú. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti o výmere pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalobcu boli žalobcovi už vydané, pričom žalobca svoj ďalší nárok na vydanie predmetných nehnuteľnosti opieral o splnomocnenie podpísané spoluvlastníkmi dňa 01. 07. 2011. Rovnako ako súd prvej inštancie, i odvolací súd dospel k takému právnemu záveru, že žalobcom predložené splnomocnenie nie je možné považovať za úplne a určité, a teda také, na základe ktorého by bola aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k týmto parcelám nesporná, tak ako tvrdil žalobca. Predovšetkým je potrebné uviesť, že z obsahu tohto plnomocenstva nie je vôbec zrejmé, vo vzťahu ku ktorým nehnuteľnostiam mal žalobca ostatných spoluvlastníkov vo veci vyčlenenia pozemkov zastupovať, rovnako nie je zrejmé, ktorí zo spoluvlastníkov ho podpísali, keďže obsahuje len podpisy osôb (i ťažko čitateľné) bez ich bližšej identifikácie vo vzťahu ku konkrétnej osobe. Rovnako i v priebehu konania žalobcom predložené plnomocenstvá spoluvlastníkov, už s možnou identifikáciou konkrétnej osoby spoluvlastníka, sa týkajú udeleného plnomocenstva len niektorými zo spoluvlastníkov, bez toho, že by z nich opätovne bolo zrejmé, vo vzťahu k vyčleneniu (nie vydaniu) ktorých nehnuteľností boli udelené. Preto i vo k vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam súd prvej inštancie ustálil správny právny záver, keď konštatoval, že žalobcom predložené splnomocnenie spoluvlastníkov nezakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. 27. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).