Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613202918 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613202918.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Advokátska spoločnosť Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., U. XXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 213 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.10.2014 č. k. 5C/61/2013-69 a o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľa na začatie konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 213 eur od 20.01.2011 do zaplatenia, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. V ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 13.10.2014 č. k. 5C/361/2013-69 zamietol návrh navrhovateľa podaný prostredníctvom tlačiva Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 týkajúceho sa zaplatenia sumy 213 eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 39, § 53 ods. 4 písm. h/ a l/ Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., § 265 Obchodného zákonníka, čl. I., § 5 ods. 1 až 3, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1 bod 2 a § 77 ods. 1, 2 zák. č. 191/1950 Zb. Nakoľko v danom prípade išlo podľa čl. 3 nariadenia č. 861/2007 o cezhraničný spor, súd prvého stupňa svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odôvodnil s poukazom na obsah čl. 25 bod 1 písm. a/ nariadenia č. 861/2007 a čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001. Vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania považoval súd za spotrebiteľský, pri ktorom sa vyžaduje aplikácia tretej vety ust. § 120 ods. 1 OSP. V prejednávanej veci došlo dňa 19.02.2010 medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom k uzatvoreniu formulárovej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver 200 eur, pričom túto sumu sa odporca zaviazal splácať mesačne po 33 eur od 15.03.2010. V zmluve absentovali údaje o RPMN a úroky z úveru. Bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahoval dohodu o možnosti vyplniť zmenku na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka z uzatvorenej úverovej zmluvy. Zmenku voči veriteľovi vystavil dlžník, pričom neobsahuje vyplnenú zmenkovú sumu a ani dátum začiatku jej úročenia. Podľa dohody zmluvných strán mohol remitent vyplniť zmenkovú sumu na zmenke najskôr v ten deň, kedy sa stane splatný celý dlh okamžite. Zo zmenky vystavenej odporcom dňa 19.02.2010 v prospech POHOTOVOSŤ s.r.o., okrem iného vyplýva, že ide o vistazmenku, ktorá je splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V pravom hornom rohu zmenky je uvedené číslo úverovej zmluvy. Práva zo zmenky boli v danom prípade prevedené spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. rubopisom na navrhovateľa. V exekučnom konaní na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/840/2012 bola k úverovej zmluve č. 403800122 predložená aj vystavená zmenka zo dňa 19.02.2010 odporcom, ktorú navrhovateľ získal rubopisom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V danom prípade prvostupňový súd urobil záver v tom smere, že zmenka ako taká bola vystavená odporcom, pričom k zmluve o úvere vykonáva zabezpečovaciu funkciu ako blankozmenka. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri prevzatí úveru dve funkcie: a/ uhradzovacia, b/ zabezpečovacia. Pri spotrebiteľskom úvere ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. vylučuje uhradzovaciu funkciu zmenky. Zabezpečovacia funkcia zmenky bola pri spotrebiteľských úveroch zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto bolo možné danú zmenku považovať iba za zabezpečovaciu zmenku, nakoľko ju vystavil odporca v súvislosti s jemu poskytnutým úverom. V danom prípade zmluva o úvere je podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Nesporne išlo o spotrebiteľský úver poskytnutý odporcovi, pričom pri pochybnostiach o obsahu týchto zmlúv platí výklad v prospech spotrebiteľa. V zmluve nie sú uvedené údaje o RPMN, ani o priemernej RPMN, čo v čase uzatvorenia tejto zmluvy vyžadoval Zákon o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatku. Pri porovnaní obsahu predmetnej úverovej zmluvy došlo k hrubému narušeniu rovnováhy zmluvných strán najmä v súvislosti s ustanoveniami obsahujúcimi zabezpečovacie prostriedky (uzatvorenie záložnej zmluvy cez splnomocniteľa, viacnásobné zmluvné pokuty). Pre rozpor tejto zmluvy s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) takmer vo všetkých jej ustanoveniach, ide o absolútne neplatný právny úkon. Vychádzajúc z uvedeného následne ani POHOTOVOSTI s.r.o. ako veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky od odporcu ako dlžníka. Dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. h/ Občianskeho zákonníka, pretože s odporcom nebola individuálne dojednaná, a aj preto nemohlo dôjsť k právne relevantnému vyplneniu blankozmenky. V danom prípade sa jednoznačne jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pri ktorej nebolo možné pripustiť ani zabezpečovaciu funkciu zmenky v prospech veriteľa, pretože zmenka bola vyplnená s podstatne vyššou sumou ako pripúšťal v tom čase zákon. S poukazom na komplex uvedených dôvodov, súd prvého stupňa uplatnený návrh zo strany navrhovateľa týkajúci sa zaplatenia sumy 213 eur s príslušenstvom voči odporcovi ako nedôvodný zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a ich náhradu úspešnému odporcovi v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.10.2014 sp. zn. 5C/361/2013 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a zároveň mu prizná aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,92 eura + režijný paušál 8,04 eura bez DPH. Napadnutý rozsudok považuje za prekvapivý, čo spôsobuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť je daná tým, že odporca žalovaný nárok nepoprel a súd ho napriek tomu zamietol. Účastníci konania spôsob dokazovania oboznámením obsahu úverovej zmluvy, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Navrhovateľom predložená zmenka je platná a zároveň spĺňajúca všetky náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. Postup podľa § 120 ods. 1 OSP je možné použiť iba výnimočne, čo však v danom prípade splnené nebolo. Ak je zmluva o úvere uzatvorená medzi POHOTOVOSŤOU s.r.o. a odporcom neplatná, potom za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka vyhlásil súd aj dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej odporca ako spotrebiteľ pre podnikateľa (na jeho prospech) podpísal zmenku. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol. Súd ignoroval predmet sporu, pretože sa nezaoberal aplikáciou príslušných ustanovení zák. č. 191/1950 Sb. Predmetom konania bola výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd prvého stupňa predovšetkým ignoroval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. Došlo aj k porušeniu poučovacej povinnosti súdu podľa § 5 ods. 1 OSP, pretože súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, nakoľko nemali byť vykonávané bez návrhu. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia NS ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné v danom prípade hovoriť o tom, že daná zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Písomným podaním došlým prvostupňovému súdu po podaní odvolania (dňa 22.12.2015) navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti týkajúcej sa uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne (z pôvodne uplatnených 0,25 % denne) zo sumy 213 eur od 20.01.2011 do zaplatenia späť. Odporca písomnú výzvu odvolacieho súdu ohľadne prejavenia jeho súhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania navrhovateľom prevzal dňa 23.02.2016, pričom výslovný nesúhlas s týmto späťvzatím súdu nezaslal. Odvolací súd s poukazom na ust. § 96 OSP v spojení s ust. § 222 ods. 2 OSP pripustil čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom, rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa späťvzatia zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti výroku, ako aj v časti výroku o náhradu trov konania procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc následne k tomu právnemu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. V danom prípade prvostupňový súd pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu navrhovateľa týkajúceho sa zaplatenia sumy 213 eur s príslušenstvom, vo vzťahu k odporcovi, v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní postupu hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP (jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 52 ods. 1 až 4, § 39, § 53 ods. 4 písm. h/ a l/ Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., § 265 Obchodného zákonníka, čl. I, § 5 ods. 1 až 3, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 17 zák. č. 191/1950 Sb. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.10.2014 č. k. 5C/361/2013-69 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že jedným zo základných atribútov Európskej únie je okrem iného v oblasti spotrebiteľských vzťahoch povinnosť členských štátov tohto spoločenstva zabezpečiť zvýšený stupeň ochrany spotrebiteľa, ako aj zabezpečenie neuplatňovania nekalých podmienok. V prípade návrhu na začatie konania tohto druhu (plnenia zo zmenky) nie je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či vystaviteľom takejto zmenky nie je spotrebiteľ. Vnútroštátna právna úprava v oblasti zmenkového práva v čase do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, avšak takéto použitie zmenky (v spotrebiteľskom vzťahu) na druhej strane odporuje právu EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, čo je oblasť práva so stupňom vyššej právnej záväznosti vo vzťahu k právnemu predpisu jednotlivého členského štátu. Na margo dohody o vyplňovacom práve zmenky odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poznamenáva, že táto nemôže byť akceptovateľná a tým pádom aj platná, pretože jej dojednanie nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Takáto zmenka nemohla byť platne vystavená, resp. platne indosovaná. Nie je možné sa stotožniť ani s právnym záverom navrhovateľa prezentovaným vlastne počas priebehu celého konania v tom smere, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku rezultujúceho zo zmenky sa má vychádzať výlučne iba zo zmenky, ktorá predstavuje samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady EHS č. 87/102/EHS okrem iného používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch nezakazuje, avšak jednotlivé členské štáty môžu na druhej strane povoliť používanie zmeniek v týchto vzťahoch výlučne iba vtedy, ak sa zabezpečí vhodný rámec ochrany spotrebiteľa. Hlavným rizikovým faktorom zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi je abstraktný charakter zmenky. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním prvostupňového súdu ohľadne absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, na základe ktorej následne nemohlo dôjsť ani k platnému vystaveniu zmenky. Keďže v dôsledku uvedeného pôvodnému remitentovi nemohli vzniknúť z takejto „zmenky“ žiadne práva a povinnosti, potom ich takýto remitent nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa, ako ďalší subjekt. Veriteľ ani s poukazom na ust. § 4 ods. 6 spotrebiteľského zákona nebol oprávnený ako zabezpečovaciu prijať danú zmenku, pretože táto znela na podstatne vyššiu sumu, ako v tom čase pripúšťal zákon. Takéto konanie veriteľa je následne možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorý nepožíva vôbec právnu ochranu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nevzhliadol dôvod realizovať svoju poučovaciu povinnosť (§ 5 ods. 1 OSP) vo vzťahu k odporcovi vzhľadom na novelu OSP realizovanú zákonom č. 438/2015 Z. z. účinnú odo dňa 15. 12. 2015, konkrétne k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb., keďže zamietnutie návrhu v tejto prejednávanej veci sa odvíja od toho, že súd prvého stupňa celú úverovú zmluvu uzatvorenú medzi odporcom a POHOTOVOSŤOU s.r.o. dňa 19. 02. 2010 považoval za absolútne neplatný právny úkon. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie navrhovateľa zo dňa 30. 10. 2014 smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.10.2014 č. k. 5C/361/2013-66 za nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému odporcovi v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.