Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/1051/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613207948 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613207948.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. Q. R. , nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. č. XXX/XX, 2. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. č. XXX/XX, o zaplatenie 13.256,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. septembra 2015, č.k. 4C/360/2013-128, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 13.256,41 eura so 7,39 % ročným úrokom zo sumy 13.122,77 eura od 1.8.2013 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.122,77 eura od 1.8.2013 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v sume 1.590 eur, a to všetko v splátkach po 150 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 303, § 344, § 349 ods. 1 , § 351 ods. 1, 2 , § 497 Obchodného zákonníka. Za preukázané považoval, že dňa strany sporu dňa 11.9.2007 uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 18.256,66 eura (550.000,- Sk) za dohodnutú úrokovú sadzbu 7,39 % ročne s tým, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy uhrádzať splátky po 112,46 eura mesačne a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia mesačne po 91,28 eura. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 159,76 eura. Žalovaný v 2 rade vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako ručiteľ . Žalovaný v 1. rade poskytnutý medziúver a stavebný úver riadne splácal , avšak problémy so splácaním nastali až koncom roku 2012 a začiatkom roku 2013. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že nesplácal splátky pravidelne z dôvodu straty zamestnania a práceneschopnosti, a preto žalobkyňu písomne aj telefonicky žiadal o poskytnutie splátkového kalendára, avšak žalobkyňou poskytnutý splátkový kalendár by nezvládol. Žalobkyňa listom zo dňa 7.6.2013 oznámila žalovanému v 1. rade odstúpenie od zmluvy pre neuhradenie zročných splátok a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote a teda zostáva v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi splátkami. Žalobkyňa zároveň požadovala zaplatenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu 7.6.2013 predstavovala sumu 13.274 eur. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie istiny , vrátane úrokom z omeškania ako aj s dohodnutými úrokmi bola dôvodne podaná a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej so žalovanými dňa 11.9.2007. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa od zmluvy platne odstúpila, a preto jej patrí nárok na zaplatenie zostatku na stavebnom medziúvere voči žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi . Dodal, že predmetné odstúpenie od zmluvy je platným právnym úkonom a nemožno ho považovať za neplatné pre jeho neurčitosť . Následkom platného odstúpenia od zmluvy je, že dlžník na žiadosť veriteľa musí vrátiť dlžnú sumu s úrokmi. V tomto prípade dlžná suma predstavovala 13.256,41 eura a pozostávala z istiny vo výške 13.122,77 eura ako aj z úrokov z omeškania za obdobie od 2.7.2013 do 31.7.2013 vo výške 133,64 eura. Keďže ani jeden zo žalovaných výšku pohľadávky žalobkyne nerozporoval a táto bola zjavná z predložených dokladov , súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 13.256,41 eura spolu s dohodnutým úrokom vo výške 7,39 % ročne (článok I. bod 5 zmluvy) zo sumy 13.122,77 eura od 1.8.2013 do zaplatenia ako aj s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne (článok VII. bod 8 zmluvy) zo sumy 13.122,77 eura od 1.8.2013 do zaplatenia, pretože žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou istiny a sú povinní zaplatiť nielen dohodnutý úrok ale aj dohodnutý úrok z omeškania. Zároveň súd podľa § 160 ods.1 OSP povolil žalovaným zaplatiť priznanú sumu v splátkach po 150 eur mesačne. Dôvodil tým, že žalovaní nie sú schopní zaplatiť pohľadávku v hotovosti. Pri stanovení výšky splátok súd prihliadol aj na výšku splátok, ktorými odporcovia uhrádzali stavebný úver a medziúver ako aj ich súčasnú finančnú situáciu (žalovaný v 1. rade je práceneschopný a poberá nemocenské dávky v sume 600 eur a žalovaný v 2. rade je starobný dôchodca s dôchodkom vo výške 415 eur) s tým, že uvedená výška splátok je primeraná výške pohľadávky a dobe, po ktorú sa splátky budú musieť uhrádzať. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného v 1. rade týkajúcu sa doručenia odstúpenia od zmluvy a skutočnosti, že fikcia doručenia nebola dojednaná v samotnej zmluve, súd poukázal na článok VII. bod 7 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.9.2007, ktorý upravuje odstúpenie od zmluvy resp. jeho následok a doručovanie a taktiež poukazuje na všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení v znení z februára 2005 (č.l.49), ktoré sú súčasťou zmluvy a ktoré podrobne upravujú dôvody odstúpenia od zmluvy ako aj doručovanie písomností. S poukazom na uvedené ustanovenia zmluvy a všeobecných podmienok je potrebné považovať odstúpenie od zmluvy za platné a jeho doručenie za riadne vykonané. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 1.590 eur za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh v sume 795 eur a za súdny poplatok za odvolanie v sume 795 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietali nesprávne právne posúdenie ako aj nesprávne skutkové zistenia. Uviedli, že súd neposúdil predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1043165 7 07 zo dňa 11.09.2007 z hľadiska dojednaných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Boli toho názoru, že táto zmluva je podľa § 39 občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom , pretože svojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a zároveň je v rozpore so dobrými mravmi. V tomto smere namietali, že nemali možnosť sa oboznámiť s Všeobecnými obchodnými podmienkami . Hlavným dôvodom absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej je fakt, že sama o sebe neobsahuje všeobecné zmluvné podmienky, iba je v nej uvedené, že sa nachádzajú vo Všeobecných podmienkach žalobkyne , a preto na tomto základe nemôže právne vzniknúť poškodzujúce plnenie pre spotrebiteľa vo Všeobecných zmluvných podmienkach. Súd prvej inštancie bol preto ex offo povinný skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok . Záverom dodali, že uzatvorili so žalobkyňou zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, súčasťou ktorej sú aj všeobecné podmienky, v ktorých čl. 7 upravuje spôsob odstúpenia od zmluvy, ktorý žalovaný v 1. rade ako dlžník ovplyvniť nemohol , pretože bol inkorporovaný do obchodných podmienok , a preto ak chcel zmluvu uzatvoriť bol povinný túto zmluvnú podmienku akceptovať. Týmto spôsobom si žalobkyňa uplatnila nekalou obchodnou praktiku odstúpenie od zmluvy fikciou doručenia. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že aj odvolací súd v tomto konaní konštatoval platnosť odstúpenia od zmluvy a preto otázku platnosti odstúpenia od úverovej zmluvy považovala za vyriešenú. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil . 5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 11.09.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 13.256,41 eura s 7,39 % ročným úrokom zo sumy 13.122,77 eura od 1.8.2013 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.8.2013 do zaplatenia z dôvodu, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č.1043165 7 07 bola so žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.9.2007, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 18.256,66 eura. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,39 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami v sume 112,46 eura a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 91,28 eura a po pridelení cieľovej sumy sa zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 159,76 eura. Žalovaný v 2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávky ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Keďže žalovaný v 1. rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne splácať, tak žalobkyňa listom zo dňa 7.6.2013 odstúpil od úverovej zmluvy, pričom vymáhaná suma 13.256,41 eura pozostáva z istiny vo výške 13.122,77 eura ako aj z nezaplatených úrokov a úrokov z omeškania za obdobie od 2.7.2013 do 31.7.2013 v sume 133,64 eura. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí prvým rozsudkom č.k. 4C/360/2013-82 zo dňa 28. 03. 2014 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň žalobkyňu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 885,08 eura z dôvodu, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 7.6.2013 považoval za neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobkyne rozhodoval Krajský súd v Nitre , ktorý uznesením zo dňa 31. marca 2015 č.k. 7Co/359/2014-103 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie . Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že písomný právny úkon žalobkyne zo dňa 7.6.2013 - odstúpenie od zmluvy nie je možné považovať pre jeho neurčitosť za neplatný právny úkon, tento nebol vnútorné rozporný a nad všetky pochybnosti z neho vyplýva, že jeho predmetom je odstúpenie od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.9.2007. Z uvedeného dôvodu odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - písomného odstúpenia od zmluvy zo dňa 7.6.2013 a o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou považoval za nesprávny . Konštatoval, že od zmluvy možno odstúpiť, ak to ustanovuje zmluva alebo zákon (§ 344 ObZ) a aj v prípade, ak by zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahovala možnosť od nej odstúpiť, tak v zmysle ust.§ 506 ObZ by mohol veriteľ od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že dlžník je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a veriteľ podľa tohto zákonného ustanovenia je tiež oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie postupujúc v intenciách odvolacieho súdu vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom (v poradí druhým). 7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade dňa 11.9.2007 uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (č.l. 2 spisu), na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 550.000 Sk , ktorý sa žalovaný v 1. zaviazal splácať podľa dohodnutých podmienok, pričom žalovaný v 2. rade ako ručiteľ prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade dohodnuté podmienky splácania úveru nedodržal, a preto žalobkyňa listom zo dňa 07.06.2013 oznámila žalovanému v 1. rade (č.l. 7 spisu), že z dôvodu porušenia podmienok zmluvy odstupuje od tejto zmluvy s tým, že zároveň vyzval žalovaného v 1.rade na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 13,274 eura do 7 dní od doručenia oznámenia. Odstúpenie žalobkyňa listom zo dňa 07.06.2013 (č.l. 9 spisu) oznámila aj žalovanému v 2. rade. Platnosť týchto právnych úkonov bolo konštatovaná odvolacím súdom vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení v tejto veci zo dňa 31.03.2015 č.k. 7Co/359/2014-103. V prejednávanej veci tak právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými založený zmluvou o mimoriadnou medziúvere a stavebnom úvere dňa 11.09.2006 primárne upravuje zákon č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (t.j. ku dňu 31.12.2007) , ktorý stanovuje základné zásady a podmienky stavebného sporenia, stavebného úveru a medziúveru. Z uvedeného dôvodu treba na právny vzťah účastníkov konania primárne aplikovať ustanovenia zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a podporne aplikovať aj ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý v ust. § 497 a nasl. upravuje zmluvu o úvere. 8. Podľa § 1 zákona č. 310/1992 Z.z. o stavenom sporení v znení účinnom do 31.12.2007 účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Z.z. o stavenom sporení v znení účinnom do 31.12.2007 stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom (ďalej len "stavebný úver"). 10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 310/1992 Z.z. o stavenom sporení znení účinnom do 31.12.2007 stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (t.j. ku dňu 11.09.2007 ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 15. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. 16. Z odvolania žalovaných vyplývala, že títo namietali neplatnosť predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1043165 7 07 zo dňa 11.09.2007 z hľadiska dojednaných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, pričom súd bol ex offo povinný skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok , keďže v danom prípade ide o zmluvu, majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. V tejto veci preto bolo rozhodujúce právne posúdenie Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu 11.09.2007 . Ako už bolo vyššie konštatované, právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými založený zmluvou o mimoriadnou medziúvere a stavebnom úvere dňa 11.09.2006 je primárne upravený zákonom č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (t.j. ku dňu 31.12.2007), ktorý stanovuje základné zásady a podmienky stavebného sporenia, stavebného úveru a medziúveru. Z uvedeného dôvodu treba na právny vzťah účastníkov konania primárne aplikovať ustanovenia zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení a podporne aplikovať aj ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý v ust. § 497 a nasl. upravuje zmluvu o úvere. Charakter tejto zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere vylučuje aj ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Ani z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy nepovažovalo takúto zmluvu za spotrebiteľskú, pretože výslovne uvádza, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaných, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, v prípade ktorých je súd povinný ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie preto správne posúdil právny vzťah strán sporu ako obchodnoprávny vzťah, pričom aplikoval aj ustanovenia Obchodného zákonníka a zmluvu posúdil aj v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení. Predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení. 17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd prijal záver, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne. Žalovaní v konaní nepredložili žiadne dôkazy, spochybňujúce správnosť výšky žalovanej sumy. Na strane druhej žalobkyňa v konaní preukázala dôvodnosť a oprávnenosť žalovanej pohľadávky vrátane žalovaného príslušenstva. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žalobe žalobkyne vyhovel a žalovaných zaviazal zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu aj s úrokmi z omeškania. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou splátok, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku určil. 18.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovalo to, že žalobkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP). 20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).