Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6CoP/26/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613208502 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613208502.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti G.: H., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XX a H. F. - G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. 04. 2015 č. k. 9P/251/2013-188 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 10P/59/2012 zo dňa 01. 10. 2012 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 100 eur na sumu 70 eur mesačne a na maloletú J., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 70 eur na sumu 50 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 01. 12. 2014. V ostatných častiach uvedený rozsudok zostal nezmenený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného je opodstatnený. Po preskúmaní pomerov na strane oboch rodičov, ako i maloletých detí konštatoval, že matka je v súčasnosti zamestnaná, pracuje ako predavačka, ale nepredložila súdu pracovnú zmluvu. Jej manžel je naďalej zamestnaný a z jeho príjmu platia poplatky súvisiace s bývaním. Matka maloletých detí spolu s manželom pôsobia v hudobnej skupine Merci a teda nepochybne obaja majú z tejto činnosti príjem. Na strane otca vzhliadol zmenu pomerov v tom smere, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou F. F. a jej troma deťmi, bytovú otázku vyriešil zakúpením rodinného domu, v dôsledku čoho mu boli poskytnuté úvery, ktoré v súčasnej dobe spláca. Ďalej mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a to k maloletému Y. a C., nar. XX. XX. XXXX, ktoré pochádzajú z jeho vzťahu s priateľkou. Uviedol, že otec maloletých detí predložil súdu doklady, že si vyživovaciu povinnosť plní vo výške 120 eur mesačne, od 01. 12. 2014, a žiadal upraviť výšku zníženého výživného na obe maloleté deti, na tú sumu, ktorou bol naďalej ochotný a schopný prispievať na výživu maloletých detí. Preto znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H. zo sumy 100 eur na sumu 70 eur mesačne a na maloletú J. zo sumy 70 eur na sumu 50 eur mesačne od 01. 12. 2014, t.j. od doby, odkedy otec prispieva touto sumou na obe maloleté deti. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, domáhajúc sa ním jeho zmeny. Uviedla, že suma 120 eur nepostačuje na pokrytie nákladov spojených s výchovou a potrebami mal. detí. Tvrdila, že napriek tomu, že sa otcovi s jeho priateľkou narodili dvojičky, jeho príjem sa nezmenil, dokonca od poslednej úpravy výživného je o 99,50 eura vyšší a spolu s príjmom otcovej priateľky predstavuje 1.236,99 eura mesačne. Poukázala na svoj príjem, ktorý je 40 až 70 eur mesačne a príjem jej manžela v sume 210 eur mesačne. Tvrdila, že otec súd zavádzal nepravdivo dokladmi, ktoré mu poskytol. Namietala, že príjem z hudobnej činnosti nemá, pretože hudobná skupina Merci nefunguje už 6 mesiacov. Uzavrela, že žiada ponechať výživné na mal. H. v sume 100 eur mesačne a na maloletú J. v sume 70 eur mesačne od. 01. 12. 2014. K odvolaniu matky sa vyjadril otec písomným podaním, v ktorom uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Kolízny opatrovník vo svojom odvolacom návrhu žiadal návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie otca na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ OSP, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom oboch rodičov a správami o ich zárobkoch a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( § 212 ods. 2 písm. a) OSP ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Predmetom tohto konania je návrh otca, doručený súdu prvého stupňa dňa 26. 08. 2013 na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. H. G., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 56,50 eura mesačne a voči mal. J. G., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70 eur mesačne na sumu 53,50 eura mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. V intenciách zhora uvedených záverov bolo potrebné i v danom prípade zisťovať zmenu na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výžinom. V súdenej veci ide už v poradí o druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa po tom, čo jeho rozsudok zo dňa 31. 03. 2014 č. k. 9P/251/2013-14, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. 10. 2014 č. k. 25CoP/42/2014-133 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí už konštatoval, že niet pochýb o tom, že posledná úprava výživného na mal. deti G.: H., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 10. 2012 č. k. 10P/59/2012-68 s právoplatnosťou dňa 08. 10. 2012, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca voči mal. H. zvýšená na sumu 100 eur mesačne a voči mal. J. na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2012. V čase tejto poslednej úpravy výživného maloletý H. bol žiakom 3. triedy Základnej školy Kovarce a maloletá J. žiačkou 1. triedy tejto školy. Otec pracoval v Decodom, s.r.o. Topoľčany, kde dosahoval príjem 753,49 eura mesačne. Žil v spoločnej domácnosti s rodičmi v ich rodinnom dome, na domácnosť prispieval sumou 130 eur mesačne a splácal 2 pôžičky. Matka v tej dobe bola zamestnaná v MAROŠ, s.r.o. Trenčín s príjmom 300 eur mesačne kde od 19. 01. 2012 bola práceneschopná. Bývala v rodičovskom dome je rodičov spolu s manželom Y. F. a mal. deťmi a na nákladoch domácnosti sa podieľali v rozsahu 1-ici. Vyživovaciu povinnosť obaja rodičia mali len k dvom mal. deťom pochádzajúcim z ich manželstva. V čase terajšieho rozhodovania vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa, kde mal v roku 2014 priemerný mesačný zárobok 805,45 eura a v roku 2015 942,51 eura s tým, že zároveň poberal i daňový bonus 42,82 eura mesačne. Žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s F. F. rod. G., nar. XX. XX. XXXX a jej tromi maloletými deťmi (V. H., nar. XX. XX. XXXX, E. G., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX). Otcovi pribudli 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, Y. G. a C. G., obe nar. XX. XX. XXXX, zo vzťahu s F. F., ktorá poberá rodičovský príspevok vo výške 254 eur. Otec spláca 2 hypotekárne úvery vo výške 168,90 eura mesačne a vo výške 111,50 eura mesačne, ktoré mu boli poskytnuté v súvislosti so zabezpečením samostatného bývania v rodinnom dome. Matka od 21. 11. 2012 je evidovaná na ÚPSVaR V. ako uchádzačka o zamestnanie bez priznania dávok v nezamestnanosti a od 02. 05. 2014 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti u L. F., L., O. XXX, kde mala v roku 2014 priemerný mesačný príjem 42,26 eura a v roku 2015 39,81 eura. Jej manžel Y. F., nar. XX. XX. XXXX je zamestnaný v Decodom, s.r.o. Topoľčany a jeho zárobok v roku 2014 činil 443,53 mesačne a v roku 2015 511,58 eura mesačne, pričom bol zároveň poberateľom daňového bonusu 42,82 eura mesačne. Naďalej žijú v spoločnom rodinnom dome s rodičmi matky a na nákladoch domácnosti sa podieľajú v rozsahu 1-ici. Okruh vyživovacích povinností matky zostal zachovaný, keď jej žiadna vyživovacia povinnosť nepribudla. Spláca pôžičku vo výške 165 eur mesačne na úver a leasing auta vo výške 166 eur mesačne. Maloletý H. je aktuálne žiakom 6. triedy a maloletá J. je žiačkou 4. triedy základnej školy. S ohľadom na zhora popísané zistenia v prejednávanej veci niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. deťom naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane ako mal. detí, tak i oboch rodičov. U mal. detí táto bola spôsobená uplynutím takmer 4-ročného obdobia od posledného rozhodovania o výživnom, čo viedlo k prirodzenému nárastu ich životných nákladov v dôsledku ich fyzického vyspievania a tiež v súvislosti s ich vzdelávaním, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Najvýraznejšia zmena pomerov nastala u otca, ktorému sa rozšíril okruh vyživovacích povinností po tom, čo dňa 23. 05. 2014 sa mu narodili ďalšie 2 mal. deti C. a Y., u ktorých je potrebné zohľadniť i čiastočne zvýšené náklady zodpovedajúce ich veku s ohľadom na preukázateľne neuspokojivý zdravotný stav maloletých. Zároveň ale došlo i k nárastu zárobkových pomerov na strane otca, ktorému príjem oproti dobe posledného rozhodovania stúpol o takmer 250 eur mesačne v roku 2015 spolu s daňovým bonusom. Rovnako tak zmena sa dotkla i pomerov na strane matky, ktorá je od novembra 2012 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a zo súčasnej pracovnej činnosti na dohodu dosahuje zanedbateľný príjem nedosahujúci ani úroveň minimálnej mzdy. V konaní nebolo preukázané, že matka by mala i ďalší príjem z pôsobenia v hudobnej skupine MERCI, ako to nesprávne konštatoval súd prvého stupňa, keď na odvolacom pojednávaní samotný otec potvrdil skutočnosť uvádzanú matkou, že skupina v roku 2015 prestala byť činná. Posudzujúc zistené zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania v ich vzájomnej súvislosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. deťom. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné v doposiaľ určenom rozsahu zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí vzhľadom k ich veku. Berúc do úvahy i nárast vyživovacích povinností otca a jeho platobné povinnosti nemožno mať za to, že plnením výživného voči mal. H. a J. v doterajšom rozsahu by došlo, pri zárobkových pomeroch otca, k ohrozeniu jeho vlastnej výživy alebo výživy jeho ďalších rodinných príslušníkov. Dôkazom toho je skutočnosť, že otec i napriek proklamovanej zlej finančnej situácii naďalej, podľa vlastného vyjadrenia, prispieva svojej starej matke J. Y. mesačnou rentou k dôchodku vo výške 150 eur podľa Zmluvy o dôchodku zo dňa 31. 12. 2011, i keď v súčasnosti nie v celom dohodnutom rozsahu. Ide tak o výdavok, ktorý nemožno brať do úvahy pri skúmaní schopností a možností povinného rodiča, pretože otcovi voči starej matke nesvedčí žiadna zákonná vyživovacia povinnosť a výživné má prednosť pred inými výdavkami. Za situácie, že podľa posledného návrhu otca, tento požaduje zníženie výživného o celkovo 50 eur mesačne na obe mal. deti, v prípade neposkytovania zmluvne dohodnutej renty starej matke, tak finančné pomery otca zostanú naďalej zachované na totožnej úrovni. Naviac nie je bez významu ani okolnosť, že otec okrem výživného sa na krytí potrieb detí nepodieľa žiadnym iným spôsobom a to ani pri príležitosti sviatkov. Reagujúc na ďalšie tvrdenia otca odvolací súd tiež dodáva, že zvýšené úsilie otca v podobe nadčasov, podieľajúce sa na výške jeho príjmu, je tiež odrazom jeho schopností a možností, z ktorých je súd povinný vychádzať pri svojom rozhodovaní a toto sa prirodzene očakáva v nadväznosti na narastajúci počet vyživovacích povinností rodiča. Naproti tomu, vyživovacia povinnosť prináleží výlučne rodičom detí (okrem výnimiek zákonom neupravených), a preto zohľadnenie príjmov ostatných členov domácnosti, s ktorými rodičia žijú, prípadne ich vyživovacích povinností je vo vzťahu k deťom účastníkov konania v tomto smere bez právneho významu. V neposlednom rade doteraz určená výška vyživovacej povinnosti otca zohľadňuje i to, že matka vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne osobnou starostlivosťou o deti, a že potreby mal. detí (rovnako ako novorodených detí otca) sú čiastočne kryté prídavkami na deti. Je tak namieste konštatovať, že i po zohľadnení všetkých zmien zaznamenaných od doby posledného rozhodovania, určené výživné naďalej zodpovedá zásade rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Nebolo tak v konaní preukázané splnenie zákonných podmienok pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom a zníženie vyživovacej povinnosti otca voči mal. H. a J. G.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.