Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615200529 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615200529.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: G. L., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, S., zastúpený: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti odporcovi: AktivPersonal SK s.r.o., Marka Aurélia 2942/2, Trenčín, IČO: 44 878 095, o zaplatenie 2.243,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/13/2015-80 zo dňa 19.05.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/13/2015-80 zo dňa 19.05.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania v sume 99,68 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.243,75 eura s príslušenstvom a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Súčasne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.243,75 eura spolu s úrokmi z omeškania ako aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur z dôvodu, že na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným vykonával pre žalovaného dohodnuté práce, ktoré vyfakturoval faktúrou č.006/2014 zo dňa 31.08.2014 na sumu 3.243,75 eura, splatnú dňa 30.09.2014, avšak žalovaný zaplatil iba časť faktúry v sume 1.000 eur dňa 05.11.2014 a doposiaľ neuhradil zvyšok faktúry. Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že žalobca mal dohodnuté práce vykonať riadne a včas, avšak toto nesplnil, nakoľko zo strany ich klienta bola uplatnená dňa 18.09.2014 reklamácia a klient si uplatnil náhradu škody vo výške 4.664 eur a preto voči žalobcovi bola započítaná škoda vo výške 2.243,75 eura. Podľa jeho názoru žalobca uznal reklamáciu a preto bol voči nemu vykonaný započítací prejav ku dňu 07.01.2015 a v ten istý deň sa tento prejav doručoval žalobcovi obyčajnou poštou, pričom zásielka sa nevrátila späť ako nedoručená. So žalobcom bola podpísaná dohoda o vyplatení faktúr na základe jeho mylnej informácie. Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 2.243,75 eura spolu s úrokmi z omeškania ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur je dôvodný a preto mu súd v celom rozsahu vyhovel. Je nesporné, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca ako živnostník vykonával pre žalovaného dohodnuté práce za dohodnutú cenu, pričom spôsob fakturácie bol upravený v článku V. bod 3 zmluvy o dielo a žalobca v súlade s týmto ustanovením zmluvy fakturoval žalovanému práce vykonané na stavbe v Berlíne na sumu 3.243,75 eura, pričom faktúra bola splatná dňa 30.09.2014. Žalovaný voči uvedenej fakturácii nevzniesol žiadne námietky a to ani v priebehu súdneho konania a fakturovanú sumu nerozporoval a preto súd mal za to, že vykonané práce boli riadne fakturované a správnosťou fakturácie sa v rámci dokazovania už ani nezaoberal. Žalovaný však zaplatil žalobcovi iba časť fakturovanej sumy a to vo výške 1.000 eur dňa 06.11.2014, pričom zvyšok faktúry neuhradil a namietal, že zvyšná časť pohľadávky žalobcu v sume 2.243,75 eura zanikla započítaním a predložil súdu započítací prejav, ktorý podľa jeho tvrdenia mal byť doručovaný žalobcovi dňa 07.01.2015, pričom žalobca poprel doručenie akéhokoľvek započítacieho prejavu. Žalovaný tvrdil, že týmto započítacím prejavom si voči žalobcovi uplatnil časť náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku odovzdania diela s vadami, ktoré boli jeho klientom reklamované, pričom klient si uplatnil škodu vo výške 4.664 eur a keďže sa jednalo o dvoch zhotoviteľov diela, tak voči žalobcovi bola uplatnená škoda vo výške 2.332 eur. Tvrdenia žalovaného o započítaní pohľadávky neboli však žiadnym spôsobom preukázané tak ako to vyžaduje ust. § 120 ods.1 OSP a podľa názoru súdu žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keďže riadne nepreukázal vznik jeho pohľadávky z titulu vád diela, spôsob reklamácie tejto pohľadávky u žalobcu a z toho vyplývajúci započítací prejav. Zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že mu vznikla splatná pohľadávka voči žalobcovi a pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. čl. IV. bod 7 zmluvy o dielo, tak toto obsahuje iba všeobecné konštatovanie zodpovednosti žalobca ako zhotoviteľa, pričom jeho samotná zodpovednosť vyplýva z ustanovení § 560 a nasl. Obchodného zákonníka. Taktiež ust. čl. VII. bod 3 zmluvy o dielo ohľadom započítania pohľadávok nemá žiaden vplyv na spôsob započítania pohľadávok účastníkov, ktorý vyplýva zo zákona, pričom bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že má voči žalobcovi splatnú pohľadávku a taktiež preukázať, že urobil započítací prejav voči žalobcovi v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však nepreukázal ani existenciu splatnej pohľadávky a v prípade, ak mu skutočne bola zo strany žalobcu spôsobená škoda tak ako uvádza, jej zaplatenia sa môže domáhať v samostatnom súdnom konaní, nakoľko v prebiehajúcom súdnom konaní si žalovaný svoje nároky neuplatnil vzájomným návrhom v zmysle § 97 a § 98 OSP vychádzajúc zrejme z toho, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním. Existenciu riadneho započítania však žalovaný nepreukázal a z dokladov, ktoré predložil súdu nie je jasné, kedy urobil započítací prejav (č.l.56) a či tento skutočne bol doručovaný a doručený žalobcovi, nakoľko túto skutočnosť nie je možné zistiť z potvrdenia o platbe za poštové služby zo dňa 07.01.2015 (č.l.60). Okrem toho súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z konania žalovaného, ktoré predchádzalo podaniu návrhu na súd, keď žalovaný sa najskôr písomne zaviazal, že žalobcovi zaplatí faktúru za mesiac august do konca septembra 2014 čo je možné považovať za uznanie záväzku v zmysle § 323 ods.1 ObZ a následne žalovaný dňa 06.11.2014 zaplatil žalobcovi časť fakturovanej sumy do výšky 1.000 eur s poznámkou, že ide o zálohu faktúry, čo je možné podľa § 407 ods.3 ObZ považovať za uznanie zvyšku dlhu. V prípade, že žalovanému bolo odovzdané dielo s vadami, tak bolo jeho povinnosťou bez zbytočného odkladu tieto vady u žalobcu reklamovať, avšak žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval a doposiaľ u žalobcu vady riadne nereklamoval a neuplatnil si u žalobcu svoje nároky z titulu zodpovednosti za vady diela (§ 436 až 441 ObZ). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca riadne fakturoval vykonané práce, pričom voči jeho fakturácii zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky a ani v priebehu súdneho konania žalovaný samotnú fakturáciu žalobca nespochybňoval a na druhej strane žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o existencii splatnej pohľadávky voči žalobcovi a o vykonaní riadneho započítania pohľadávky a preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.243,75 eura s prísl. nezanikol z dôvodu započítania a tento je stále aktuálny a keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil žalobcovi za vykonané práce, tak súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.243,75 eura spolu s úrokom z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku v zmysle § 369 ods.1,2 ObZ a § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č.21/2013, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou fakturovanej sumy a je povinný zaplatiť úroky z omeškania podľa zákona. Zároveň súd s poukazom na ust.§ 369c ods.1 ObZ a ust.§ 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z. z. zaviazal žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, pričom podľa § 151 ods.7 OSP mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom poukazoval na mailovú komunikáciu so žalobcom ohľadne vád diela. Súd vo veci nevypočul žalovaným navrhnutých svedkov p. P. a p. M. ohľadne komunikácie a uznania vád na diele žalobcom čiže o vznesení námietky voči fakturovanej sume. Pokiaľ ide o škodu vzniknutú žalovanému táto pozostáva so súčtu sumy vyplatenej voči žalobcovi za škodu vzniknutú žalovanému odstraňovaním vád na diele. Táto škoda bola vyššia ako je škoda, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalovaný ďalej uviedol, že k uznaniu záväzku došlo podvodným konaní žalobcu a preto toto uznanie záväzku neuznáva. Rovnako nesúhlasil s jeho čiastočným uznaním. Keďže podľa žalovaného medzi účastníkmi došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že dielo vykonal riadne a načas. Namietal tvrdenie žalovaného o údajnej reklamácii o vadách diela. Rovnako namietal i údajné započítanie, keďže žalovaný nemal voči žalobcovi žiadnu pohľadávku a ani voči žalobcovi neurobil žiadny započítací prejav. Žiadal preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil stav veci, ktorý i správne právne kvalifikoval. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na uznanie záväzku žalovaným, ktoré zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, odvolací súd považoval túto skutočnosť za preukázanú. Podľa čl. VI. 2 zmluvy o dielo zo dňa 28.11.2013, uzavretej medzi účastníkmi konania, vady zistené a reklamované v záručnej dobe sa zhotoviteľ t.j. žalobca zaväzuje odstrániť v lehote 30 dní od ich písomného oznámenia objednávateľom t.j. žalovaným. Žalovaný však takýto dôkaz s uplatneným konkrétnych vád diela súdu nepredložil. V konaní žalovaný súdu nepreukázal ani vzniknutú škodu, ktorú mu mal údajne spôsobiť žalobca. Naviac nepreukázal ani to, že by za túto škodu žalobca i vôbec zodpovedal. Odvolací súd naviac poukazuje i na ust. § 564 Obch. zák., podľa ktorého pri vadách diela platia primerané § 436 až 441. Podľa § 440 ods. 2 cit. zák. uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437 nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu (v konaní žalovaný poukazoval na škodu vzniknutú mu odstraňovaním vád diela). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich priznal celkom v sume 99,68 eura z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní (1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu á 91,29 eura, 1 x režijný paušál á 8,39 eura). Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.