Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15CoE/52/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201718 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615201718.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XXX, XXX XX Y., o vymoženie 1.345,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/202/2015-19 zo dňa 03.11.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/202/2015-19 zo dňa 03.11.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora S.. F.. F. I., K.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávneným označený exekučný titul a zistil, že exekútorovi nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, pretože bol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom. Predovšetkým bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluve (§ 53 ods. 5 OZ, § 39 OZ), preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Tiež bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom posúdením jednotlivých plnení priznaných oprávnenému rozhodcovským rozsudkom (tak ako je uvedené vyššie) bolo zistené, že nároky, ktoré by mal povinný na základe zmluvy o úvere a rozhodcovského rozsudku zaplatiť, a ktorým je možné priznať v exekučnom konaní právnu ochranu, už boli zaplatené. V tejto súvislosti exekučný súd poznamenáva, že je oprávnený rozhodnúť iba o tom, či je možné nárokom priznaných rozhodcovským rozsudkom priznať právnu ochranu, nie je však oprávnený rozhodcovský rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Vzhľadom na uvedené bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal celou rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho právne posúdenie. Mal za to, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh danej zmluvy. Súčasne má možnosť od nej odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia. Má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola v rozhodcovskej zmluve dohodnutá alternatívne, preto nie je neprijateľnou podmienkou. Na podporu svojich tvrdení poukázal a citoval viaceré rozhodnutia súdov. Navrhol napadnuté uznesenie z uvedených dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 52,92 eura vrátane DPH. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie (zn. 8400045600) na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava sp. zn. 627/07/14 zo dňa 09.10.2014 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie istiny vo výške 1.345,05 eura s príslušenstvom. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd preto poukazuje, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Z úverovej zmluvy je taktiež preukázané, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") v spojení s ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky. Zmluvná pokuta bola dojednaná iba v rámci zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., t.j. nebola individuálne dojednaná v rámci individuálnych ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto podmienky boli predtlačené na formulári, ktorého text nemal povinný možnosť nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohol iba ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať. Zároveň ide o také ustanovenia zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neboli individuálne dojednané a sú preto neprijateľnými podmienkami v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tieto neprijateľné podmienky sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Odvolací súd vzhľadom na výšku skutočne poskytnutého úveru považuje výšku zmluvných pokút v sume 0,065 % denne za neprimeranú sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, odvolací súd túto neprijateľnú podmienku posúdil ako neplatnú (§ 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka). Taktiež aj povinnosť zaplatiť sumu úveru zvýšenú aj o ďalší o úrok považuje odvolací súd za neprimeranú sankciu, ktorá navyše odporuje dobrým mravom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.