Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoE/86/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201722 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615201722.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie sumy 2.241,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/203/2015-36 zo dňa 12. januára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.03.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 53 ods. 4 písm. a), k), r), v), § 53 ods. 11, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava, rozhodcu JUDr. Tamary Piškovej, sp. zn. 48/09/14 zo dňa 13.11.2014 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie istiny vo výške 2241,41 eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval, že dňa 23.08.2013 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8400057678, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria zmluvné dojednania o revolvingovom úvere oprávneného. Podľa zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1170,- eur, ktorý mal oprávnenému vrátiť spolu s úrokom v 42-och mesačných splátkach vo výške 62,69 eur. Celkovo tak mal povinný zaplatiť úver zvýšený o úrok v sume 2632,98 eur. Zo zmluvy súčasne vyplýva, že povinnému bola schválená výška revolvingu (automatického poskytnutia ďalšieho úveru - peňažných prostriedkov) v sume 616,87 eura s tým, že podmienky poskytnutia revolvingu sú upravené v zmluvných dojednaniach (čl. 4). Zmluvné dojednania upravujú aj ďalšie podmienky zmluvy o revolvingovom úvere, napr. sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy - zmluvnú pokutu, úrok z omeškania (čl. 14). V bode 8 obsahuje zmluva Dohodu o poskytnutí služby uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj len dohoda o odklade splátok alebo dohoda), ktorej predmetom je podľa zmluvy záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a súčasne záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnutie možnosti odkladu splátok odplatu vo výške 168,17 eura s tým, že táto odplata je splatná dňom uzavretia dohody. Podľa dohody (bod 8.4) sa mali veriteľ a dlžník dohodnúť na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka (povinného) voči veriteľovi (oprávnenému) na poskytnutie schváleného úveru oproti pohľadávke veriteľa (oprávneného) voči dlžníkovi (povinnému) na zaplatenie odplaty za možnosť odkladu splátok, a to ku dňu poskytnutia úveru. Z karty klienta k zmluve o úvere ku dňu 25.9.2015 vyplýva, že poskytnutá čiastka 1170,- eur, vyplatená čiastka 1001,83 eura dňa 23.8.2013, splatená suma 391,57 eur s tým, že zostáva doplatiť 2241,41 eura. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/204/2015 bolo zistené, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému aj na základe rozhodcovského rozsudku Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava, rozhodcu JUDr. Tamary Piškovej, sp. zn. 49/09/14 zo dňa 13.11.2014, a to pre vymoženie sumy 2241,41 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/204/2015-14 zo dňa 11.3.2015 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11CoE/248/2015-70 zo dňa 30.9.2015 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z uznesení vyplýva, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400057677 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 23.8.2013. Aj táto zmluva obsahuje v bode 8 dohodu o odklade splátok úveru sa odplatu vo výške 168,17 eur. Z uznesení o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia tiež vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť svoj spor z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami taktiež dňa 23.8.2013, ktorá bola súdom prvého stupňa aj odvolacím súdom posúdená za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Porovnaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej k zmluve č. 8400057677 s rozhodcovskou zmluvou uzavretou k zmluve č. 8400057678 (obidve zmluvy boli účastníkmi uzavreté v ten istý deň) bolo zistené, že ide o obsahovo totožné rozhodcovské zmluvy. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, bola rozhodcovská zmluva podrobená súdnej kontrole aj podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy. Podľa rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným (veriteľom) a povinným (dlžníkom) dňa 23.8.2013 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory) budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch stálych rozhodcovských súdov vymenovaných v rozhodcovskej zmluve s tým, že výber rozhodcovského súdu oprávneného vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh (bod 5 rozhodcovskej zmluvy). V rozhodcovskej zmluve dlžník vyhlásil, že s jej uzatvorením súhlasí, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, že nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, o čom bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (body 1, 2 rozhodcovskej zmluvy). Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred jej uzatvorením poučil dlžníka, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, v rozhodcovskom konaní, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská zmluva (v bode 7) upravuje aj možnosť odstúpenia od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do štrnástich dní od uzavretia zmluvy s tým, že oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Rozhodcovská zmluva obsahuje v bode 5 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej budú spory medzi zmluvnými stranami riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by vyplývalo, že rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014 - § 879s OZ). V skutočnosti však rozhodcovská doložka možnosť riešenia sporov na všeobecnom (štátnom) súde spotrebiteľovi prakticky neposkytuje, pretože o forme konania (súdneho alebo rozhodcovského) rozhoduje žalobca, čo vzhľadom na charakter sporov zo zmluvy o úvere znamená, že o forme konania rozhodne oprávnený (dodávateľ). Súdu je z jeho činnosti známe, že práve oprávnený je ten, kto si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď výber medzi rozhodcovským a súdnym konaním určil oprávnený, ktorý podal žalobu na rozhodcovskom súde, pričom po podaní žaloby sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) v mieste bydliska povinného. Rozhodcovská doložka v bode 5 rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na uvedené neprijateľným dojednaním z dôvodu, že vylučuje právo spotrebiteľa (povinného) podať žalobu na všeobecný súd potom, čo dodávateľ (oprávnený) podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa, pričom z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinný napríklad mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaní, bez pojednávania) a pod. Predtlačené poučenie v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch jej uzavretia za situácie, keď je rozhodcovská zmluva predložená dlžníkovi na podpis v rovnaký deň spolu so zmluvou o úvere, súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľa, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a že bol informovaný, že nie je povinný prijať jej návrh, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Podľa názoru súdu rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú nerobí ani to, že povinný mal možnosť od nej odstúpiť, ale z vlastného rozhodnutia túto možnosť nevyužil. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, čo malo za následok chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, a namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že medzi účastníkmi bola uzatvorená rozhodcovská zmluva ako samostatný právny úkon, pričom táto zmluva nebola nikdy podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Dlžník mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia, a tak mohol dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Povinný z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán a končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúcu osoba zaviazať. V danom prípade rozhodcovská zmluva je individuálnym dojednaním, a preto nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Okrem toho veriteľ nad rámec zákona povinného poučil, čo však súd považoval za nepostačujúce. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia odvolacích súdov SR. 3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 12.01.2016, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 22.02.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti 5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. 10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil, že rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky, v dôsledku čoho rozhodcovský súd na základe takejto rozhodcovskej zmluvy (doložky) nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný rozsudok. Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 23.08.2013 je správny. Súd mal právo preskúmavať a posudzovať predmetnú rozhodcovskú zmluvu z hľadiska jej prijateľnosti pretože nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že posudzovaná rozhodcovská zmluva nebola povinným ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná, tento nemal možnosť jej obsah ovplyvniť, pretože jej obsah bol vopred pripravený a naformulovaný oprávneným ako dodávateľom. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy mal možnosť povinný od zmluvy odstúpiť. Uvedené nie je dôvodom, aby posudzovaná rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne dojednanú. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok. Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej zmluvy, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal je typovou zmluvou, ktorá nebola individuálne dojednaná. 11. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva je v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Za predpokladu, tak ako je tomu aj v tomto prípade, že podľa rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného ako dodávateľa, spotrebiteľ je bez výnimky nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôležitým je aj to, že tento postup bol spotrebiteľovi nanútený formulárovou zmluvou - rozhodcovskou zmluvou, prípadne konaním dodávateľa. 12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30). 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).