Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/1080/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201820 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615201820.1
Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX O., zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 3.608,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. júna 2015 č. k. 8C/132/2015-26 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie odporcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor podaný odporcom dňa 23. 06. 2015 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/132/2015-22 zo dňa 12. 06. 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 174 ods. 3 písm. b), § 174 ods. 1 OSP a rozhodol, že odpor podaný osobne na súde dňa 23. 06. 2015, teda podaný riadne a včas, odmieta ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Mal za to, že odporca bol v platobnom rozkaze č. k. 8C/132/2015-22 zo dňa 12. 06. 2015 dostatočne poučený o tom, že odpor je potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti navrhovateľovým tvrdeniam a predloženým dôkazom, pričom odporca mal v odpore uviesť, či uznáva aspoň časť uplatneného nároku alebo ho považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o podanom odpore súd prvého stupňa vychádzal z dôvodov uvedených v odpore odporcu, ktorý ako hlavný dôvod označil nepravdivosť skutočností uvedených v platobnom rozkaze, pričom presne nešpecifikoval, v čom vidí nepravdivosť tvrdení navrhovateľa uvádzaných v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Uvedené tvrdenia odporcu nebolo možné považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej. Napriek predchádzajúcemu poučeniu, odporca v odpore neuviedol žiadne tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze. Zo zmyslu odporu ako opravného prostriedku proti platobnému rozkazu vyplývalo, že odpor musí obsahovať odôvodnenie vo veci samej, t. j. má obsahovať námietky týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom priznanej peňažnej sumy. Uvedenie dôvodu nesplnenia dlhu, resp. žiadosť o splátky, či odklad platby nebolo možné považovať za odôvodnenie vo veci samej. Nakoľko súd prvého stupňa mal za preukázané vecné opodstatnenie návrhu navrhovateľa a zároveň neboli splnené predpoklady pre podanie vecne odôvodneného odporu vo veci samej, bolo rozhodnuté tak, že odpor proti platobnému rozkazu ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej bol odmietnutý.
Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie, odovzdaním na poštovú prepravu dňa 07. 12. 2015, v rámci ktorého namietal, že mu napadnuté uznesenie nebolo doručené. K plynutiu odvolacej lehoty uviedol, že s uznesením sa oboznámil až dňa 25. 11. 2015, nahliadnutím do spisu. Následne v ďalšej časti odvolania podal odôvodnenie odporu a ustálil, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Následne vytkol obsahové nedostatky
zmluvy a zdôraznil neplatnosť dohody o odmene a úrokoch. Poukázal aj na to, že navrhovateľ v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru - vo výške 32,31% ročná úroková sadzba a 32,31 % RPMN. Takéto dojednania boli v rozpore s dobrými mravmi, a preto boli neplatné. Mal za to, že navrhovateľ sa takýchto nárokov nemohol domáhať, keďže svojou povahou išlo o úžeru. V ďalšej časti odvolania sa zaoberal otázkami vzniku zmluvy a vytkol vady kontraktácie. Ustálil, že týmto nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu navrhovateľom, ale len k novému návrhu na uzavretie zmluvy, resp. protinávrhu, keďže išlo o obsahové dodatky oproti pôvodnému návrhu. Tento nový návrh však nikdy nebol ním akceptovaný a zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy. V zmysle vyššie uvedeného navrhovateľ poskytol finančné prostriedky vo výške 3.000 eur, no keďže odporca zaplatil spolu 904,41 eura, navrhovateľ mohol požadovať zaplatenie istiny vo výške 2.095,59 eura z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia. Následne vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil, alebo zmenil tak, že odpor podaný odporcom dňa 23. 06. 2015 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/132/2015-22 pripustí.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie odporca podal včas a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odmietnuť z dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty.
Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo odporcovi doručené postupom podľa § 47 ods. 2 OSP dňa 22. 07. 2015. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahovalo správne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu podal odporca odovzdaním na poštovú prepravu až dňa 07. 12. 2015, namietajúc, že súd prvého stupňa mu uznesenie o odmietnutí odporu nedoručil a dozvedel sa o ňom až nahliadnutím do spisu dňa 25. 11. 2015. Iné skutočnosti k aplikácii § 47 ods. 2 OSP neuvádzal.
Keďže odporca podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolací súd nepovažoval za potrebné dodatočne zisťovať, či sa odporca v čase doručovania zdržiaval v mieste doručenia, ale vychádzal z námietok uvedených v odvolaní a zistil, že odporca žiadnym spôsobom nerozporoval skutočnosť, že by sa v čase doručenia zásielky v mieste doručenia nezdržiaval. Naviac, vychádzajúc z obsahu spisu, konkrétne skutočnosti, že dňa 18. 06. 2015 osobne prevzal platobný rozkaz, ako aj v odpore uviedol rovnakú adresu svojho bydliska, odvolací súd mal za to, že odporca sa v čase doručovania zásielky súdu v mieste doručenia zdržiaval. Navyše, odporca vo svojom odvolaní síce namietal nedoručenie napadnutého uznesenia, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa v čase doručenia na adrese doručenia nezdržiaval, práve naopak, z vrátenej zásielky vyplýva, že neúspešný
pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol dňa 01. 07. 2015, opakované doručenie 02. 07. 2015 a deň uloženia zásielky bol 02. 07. 2015. Zásielka sa súdu prvého stupňa vrátila až dňa 22. 07. 2015 ako neprevzatá v odbernej lehote, teda odporca mal dostatok času vyzdvihnúť si predmetnú zásielku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v čase doručovania zásielky sa odporca zdržiaval v mieste doručenia, a preto nastali účinky fikcie doručenia zásielky predpokladanej v § 47 ods. 2 OSP a za deň doručenia zásielky je treba považovať deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Odporcovi potom začala plynúť odvolacia lehota dňa 23. 07. 2015 a uplynula dňa 06. 08. 2015 - štvrtok. Odporca odovzdal odvolanie na poštovú prepravu až dňa 07. 12. 2015, čo nepochybne vyplýva z poštovej pečiatky, teda po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty, v rámci ktorej mohol odporca, pokiaľ nebol spokojný z rozhodnutím súdu prvého stupňa, odvolanie proti uzneseniu podať.
Vzhľadom k tomu, že odporca podal odvolanie oneskorene, odvolací súd sa nemohol zaoberať námietkami odporcu uvedenými v podanom odvolaní a ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd odvolanie odporcu podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP ako oneskorene podané odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odmietnutie odvolania má rovnaké účinky ako zastavenie odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.