Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoE/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203845 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203845.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: U. H., bytom Q., T. XXXX/X, o vymoženie sumy 1.164,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/566/2015-14 zo dňa 10.11.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu K. Mikszátha 268, Rimavská Sobota, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), i), k), o), r), v), ods. 11, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-B/0112/0190 zo dňa 27.12.2013, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, ktorým bola povinná zaviazaná uhradiť sumu 1.164,70 eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2007, na základe ktorej právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) poskytol povinnej úver v sume 1.659,70 eura, ktorý mala splatiť v 30 mesačných splátkach po 76,91 eura od 25.10.2007. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že rovnaký typ zmluvy veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom zmluvy boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednanie). Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky, ktorá bola upravená v článku 11.2. Obchodných podmienok. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd rozhodcovskú doložku podrobil súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu. Rozhodcovská doložka vyplývajúca zo zmluvy (a tiež z obchodných podmienok) vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľom vopred pripravená v rámci zmluvných dojednaní (obchodných podmienok), ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, resp. obchodným podmienkam, vrátane rozhodcovskej doložky). Zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by boli povinnej poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinnej ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. Vzhľadom na to, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok tak nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP. Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ustanovenia Smernice Rady 93//13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, a ak by tak nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia uznesenia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami. Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na dôvažok odvolací súd uvádza nasledovné: Súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V súvislosti s exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného tak, ako je citovaná vyššie. Exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola priamo zakomponovaná do žiadnej zmluvy podpísanej povinným, pričom nebola ani individuálne dojednaná a spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie obchodných podmienok aj odvolací súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením obchodných podmienok ako povinnej súčasti zmluvy nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu, či rozhodcovskú doložku ako súčasť obchodných podmienok prijme alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že povinnému boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Súd nemohol posúdiť rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez platného dojednania účastníkov zmluvy ako exekučný titul, ktorý by bol spôsobilý na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.