Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7CoE/195/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615205595 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615205595.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpený Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XXXX/XX, XXX XX R., o vymoženie pohľadávky v sume 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/900/2015-18 zo dňa 07.04.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 14537/15 zo dňa 04.03.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 1 ods. 2 prvej vety, § 1 ods. 3 písm. l, § 2 písm. c), § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,3, 4, 11, § 39 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ako aj smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 05.04.1993 konštatujúc, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16339/14 zo dňa 03.12.2014, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava. Za preukázané považoval, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 444342, ktorú uzavreli oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník dňa 14.03.2014 prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk. Podľa zmluvy predloženej oprávneným spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (VPPÚ), oprávnený poskytol úver vo výške 100 eur povinnému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť a zaplatiť aj celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100 eur, t. j. zaplatiť spolu 128 eur do 28 dní. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom v sume 28 eur sú podľa zmluvy tvorené výlučne úrokom vo výške 365 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je v zmluve uvedená vo výške 2290,09 %, pričom pokiaľ ide o obdobné úvery (spotrebiteľské úvery do 1.500 eur so splatnosťou od 3 do 6 mesiacov) priemerná výška RPMN ku dňu uzavretia zmluvy predstavuje 75,53 %. Spolu so zmluvou o úvere bola dňa 14.03.2014 uzavretá aj rozhodcovská zmluva. 2. Súd urobil záver, že právny vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľský, ale úver poskytnutý povinnému nie je spotrebiteľským úverom s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, ktorý mal dlžník podľa zmluvy splatiť do 28 dní od poskytnutia úveru, t. j. v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Oprávnený ako veriteľ je podnikateľ, ktorý ponúka a poskytuje úvery, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom - takýto poskytol aj povinnému, preto mal pri uzatváraní zmluvy postavenie iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinný zmluvu uzatváral ako fyzická osoba. Spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Keďže účel poskytnutia peňažných prostriedkov dlžníkovi na výkon povolania alebo podnikania nebol preukázaný, mal povinný pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa. Ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom zmluvy vrátene VPPÚ boli veriteľom vopred pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Teda aj keď v danom prípade úver nie je spotrebiteľským úverom v zmysle § 1 ods. 2, § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah v súlade s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá, a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo či ide o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. 3. Rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy. S ohľadom na spotrebiteľský vzťah rozhodcovská zmluva bola podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V tomto smere súd poukázal na dojednania v čl. I, čl. II bod 3, čl. III, čl. IV. VPPÚ. Z rozhodcovskej zmluvy ako aj samotného spôsobu jej uzatvorenia (prostredníctvom internetu) vyplýva, že jej text vopred pripravil veriteľ a dlžníkovi, ktorý nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd teda dospel k záveru, že aj keď bola rozhodcovská zmluva uzavretá ako samostatná zmluva, nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovskou zmluvou došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Jej podpisom sa spotrebiteľ vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 8 zákona č. 266/2005 Z.z.). Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Rozhodcovskú zmluvu súd posúdil ako absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré ustanovenia vylúčiť, a bol vybraný rozhodcovský súd, s ktorým oprávnený spolupracuje. Rozpor s dobrými mravmi súd videl aj v okamihu, kedy došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, lebo v čase jej uzavretia sa spotrebiteľ zameriaval na získanie finančných prostriedkov, pričom na ich získanie mu bolo predložených na niekoľko písomností a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva. Článok II rozhodcovskej zmluvy je prakticky rovnakého znenia ako rozhodcovské doložky, ktoré už boli viackrát judikované za neprijateľné zmluvné podmienky, iba nebol začlenený do všeobecných podmienok, ale do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine a upravuje možnosť požiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ale rozhodcom toho istého rozhodcovského súdu. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. 4. Rozhodcovskú zmluvu súd posúdil za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalobu podá dodávateľ. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. Exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný, lebo rozhodcovská zmluva vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Exekútorovi nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, pretože bol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluve, a z toho dôvodu rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na to súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a),f),h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a v tomto smere poukázal na dojednanie v čl. 2 ods. 1, týkajúce sa rozhodcovského súdu ako aj súdu Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka dáva spotrebiteľovi možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo na rozhodcovskom súde. Exekučný titul v tomto prípade bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle osobitného predpisu. Oprávnený teda nesúhlasil s názorom, že povinnému bola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ktorá ako dokument na samostatnom liste môže ale aj nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, pričom rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme. Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. 6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 07.04.2016, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 02.06.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 9. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 10. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva nasledovné: 11. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Záver súdu o tom, že rozhodcovský súd si svoju právomoc konať a rozhodnúť spor účastníkov odvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd považuje za správny. Uzavretá rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a na prvý pohľad sa môže javiť ako individuálne dojednaná, avšak z obsahu spisu nevyplývajú také okolnosti, ktorými by oprávnený nad všetky pochybnosti preukázal jej individuálne dojednanie, t. j. aj poučenie spotrebiteľa, čo rozhodcovská zmluva vlastne znamená. Odvolací súd poukazuje aj na to, že rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a kým bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsah povinný nemal reálnu možnosť ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne. Preto sa už len z tohto dôvodu podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť. Okolnosť, že zmluvné strany mali možnosť odstúpiť od zmluvy na uvedenom závere nič nemení. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý si svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemôže byť podkladom pre exekúciu. Súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietol. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).