Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/382/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615206971 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615206971.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci maloletej navrhovateľky: O. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. L. XXXX/XX, XXX XX Z., občan SR, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch ako kolíznym opatrovníkom proti matke: Y. I., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L. XXXX/XX, XXX XX Z., o určenie prípustnosti zapretia otcovstva, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C/334/2015-12 zo dňa 14. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky a pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí Y. I. a L. I., voči maloletej O. I., nar. XX.XX.XXXX, po uplynutí zákonnej lehoty, na zapretie rodičom maloletého dieťaťa. Navrhovateľke náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal. Matku zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 66,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 88 ods. 1,2 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh je dôvodne podaný. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že maloletá O. je dieťa narodené v manželstve, ktoré bolo rozsudkom OS Topoľčany č.k. 9P/148/2014 zo dňa 15.7.2014, právoplatne 23.7.2014 rozvedené, maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec (L. I.) bol zaviazaný na platenie výživného v sume 400 eur mesačne. Otec dieťaťa L. I. dňa 4.5.2015. Dňa 30.9.2014 podal L. M., návrh na určenia a zapretie otcovstva voči maloletej O., ktoré bolo vedené pod sp.zn. 7C/189/2014 a rozsudkom zo dňa 27.2.2015 bol návrh zamietnutý z dôvodu, že L. M. nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Z Úradného záznamu zo dňa 14.7.2014, ktorý je podpísaný matkou malol. dieťaťa- Y. I. (v tomto konaní odporkyňa) mal súd prvej inštancie za preukázané, že odporkyňa v ňom uviedla a následne svojim podpisom potvrdila, že L. M. je biologickým otcom maloletej O., pretože s ním mala intímny pomer pred narodením mal. O. a počas trvania manželstva s neb. L. I.. Z výpovede svedka L. M. mal súd prvej inštancie za preukázané, že on sa s matkou maloletého dieťaťa - žalovanou intímne stýkal v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, určitú dobu spolu aj bývali, pričom svedok uznával svoje otcovstvo voči maloletému dieťaťu a tvrdil, že je biologickým otcom dieťaťa. Súd prvej inštancie prijal záver, že je treba uprednostniť reálnu možnosť obnovenia plnohodnotného vzájomného vzťahu maloletej O. s L. M. ako vzťahu otca a dcéry, pričom obnovenie vzťahu otca a dcéry je dôležité aj z dôvodu, že L. I. zomrel a maloleté dieťa sa môže s touto citovou ujmou najlepšie vysporiadať práve s biologickým otcom, ktorý má o dieťa záujem. V tejto súvislosti poukázal na čl.7 Dohovoru, podľa ktorého každé dieťa má právo poznať svojho biologického otca a právo na jeho starostlivosť. Záverom uviedol, že zapretie otcovstva je v danom prípade v záujme maloletého dieťaťa a rodičom dieťaťa uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva, preto návrhu maloletého dieťaťa o prípustnosť zapretia otcovstva vyhovel. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §-u 142 ods.1 OSP tak, že maloletej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Matke maloletého dieťaťa, ktorá v konaní nebola úspešná, súd prvej inštancie podľa §2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podaný návrh v sume 66 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, domáhajúc sa zamietnutia návrhu. V dôvodoch odvolania uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa jej dieťa domáhalo návrhom určenia, že zomrelý manžel L. I., nie je otcom navrhovateľky. V. sa tým, že nevie z akého vyjadrenia zo dňa 17.04.2014 navrhovateľka vychádzala, ale ak by podrobne poznala dokumentáciu spisu Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 7C/189/2014 by sa dozvedela, že túto skutočnosť popreli obaja rodičia dieťaťa. Matka dieťaťa uviedla, že návrh o určenie odôvodnila len údajným vyjadrením o intímnom pomere. Vytýkala návrhu, že tento nie je riadne zdôvodnený tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine. Podľa názoru matky, ak by aj súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k pohlavnému styku, táto skutočnosť nepostačuje k určeniu otcovstva, a to aj z dôvodu, že ona túto skutočnosť popiera. Túto skutočnosť vylučuje aj vedomé prehlásenie manžela matky, ktorý sa už v tomto konaní k žalobe nemôže vyjadriť. 3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na svojom pôvodnom písomnom návrhu i na dôvodoch, v ňom uvedených. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť. 5. Podľa § 2 CSP podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. 9. Podľa § 96 ods. 2 zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. 10. Od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). V tejto veci súd prvej inštancie rozhodoval ešte za účinnosti OSP a odvolanie, ktoré podala matka dňa 02. 10. 2015 bolo tiež podané za účinnosti OSP. Odvolací súd vo veci rozhodoval už za účinnosti CMP a s poukazom na ust. § 395 ods. 2 CMP prejednal odvolanie matky, pretože právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona zostali zachované. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 1. júla 2016 podľa § 108 ods. 4 CMP účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa. Aj keď platí princíp, že procesné normy sa aplikujú od ich účinnosti ust. § 395 ods. 2 CMP rešpektuje procesný účinok právnych úkonov - odvolaní, ktorý zostáva zachovaný aj po 30. júni 2016. Nová právna úprava sa preto nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od nadobudnutia účinnosti CMP. V čase rozhodovania odvolacieho súdu platila procesná úprava, podľa ktorej je účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom len dieťa. Matka ani otec nie sú účastníkmi tohto konania. Keďže matka podala odvolanie v čase, keď v súlade s právnou úpravou bola matka účastníčkou konania, potom v zmysle ust. § 395 ods. 2 CMP zostali právne účinky ňou podaného odvolania zachované a odvolací súd odvolanie matky ako účastníčky konania prejednal . 11. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Závery súdu prvej inštancie v tom, že je v záujme maloletého dieťaťa návrhu o prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva vyhovieť sú vecne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza : 12. Z ust. § 96 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Rozhodujúcim kritériom pre vyhovenie návrhu dieťaťa na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva je záujem dieťaťa. Súčasne musí byť splnená aj ďalšia podmienka a to uplynutie zákonnej lehoty na zapretie rodičom maloletého dieťaťa. V danej veci je nesporné, že matke maloletého dieťaťa zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva už uplynula, pretože v zmysle ust. § 88 ods. 2 zákona o rodine matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Maloletá O. sa narodila v roku XX. XX. XXXX a návrh na prípustnosť zapretia otcovstva dieťa podalo dňa 24. 07. 2015, matke teda už v roku 2012 uplynula lehota na podanie návrhu . L. I., ktorý je v rodnom liste zapísaný ako otec maloletého dieťaťa zomrel dňa 04.05.2015. Ani jeden z rodičov z vyššie uvedených dôvodov takýto návrh podať nemôže. Súd môže vyhovieť návrhu dieťaťa len v prípade, ak je preukázané, že takéto konanie je potrebné v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa na zapretí otcovstva je potrebné skúmať najmä z hľadiska jeho osobného stavu. Súd by sa mal vyporiadať s tým, či existujú skutočnosti, ktoré vylučujú otcovstvo zapísaného otca, a či je v záujme dieťaťa zosúladiť faktický stav s právnym. V prejednávanej veci z hľadiska záujmu dieťaťa súd prvej inštancie zistil, že zapísaný otec dieťaťa zomrel, nemôže teda prísť v dôsledku súdneho konania a rozhodnutia k narušeniu fungujúceho vzťahu otca a dieťaťa. K návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva bol pripojený aj úradný záznam zo dňa 14. 07. 2014 spísaný na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, v ktorom matka výslovne uviedla, že biologickým otcom dieťaťa je L. M. , existuje tu teda skutočnosť, ktorá môže vylúčiť otcovstvo L. I.. Na základe vyššie uvedených skutočností možno prijať záver, že v danom prípade nie je pre dieťa zjavne neprospešné poznať svojho biologického otca za situácie, keď v rodnom liste zapísaný otec už zomrel. 13. Vo vzťahu k námietkam, ktoré matka uviedla v podanom odvolaní a vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.05. 2016 (č.l. 46 spisu) odvolací súd uvádza, že tieto námietky považoval za neopodstatnené . Podľa názoru odvolacieho súdu závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Matka vo vyššie uvedenom úradnom zázname sama uviedla, že biologickým otcom dieťaťa je L. M., s ktorým mala vzťah, a ktorú skutočnosť potvrdil aj v konaní vypočutý svedok L. M.. Matka sama uviedla, že spolu s maloletou O. bývali od začiatku prázdnin u L. M., s ktorým mala známosť pred narodením dieťaťa. V odvolacom konaní matka tiež tvrdila, že správanie L. M. sa natoľko zhoršilo, že má vážne pochybnosti o jeho duševnom stave , preto podala dňa 10.05. 2016 na súd návrh, aby sa k dieťaťu nepribližoval. Poukázala tiež na to, že často požíva alkoholické nápoje, preto pod ich vplyvom nemôže vysvetľovať dieťaťu vo veku 7 rokov ako zabezpečí jeho ďalšiu budúcnosť. Matka tieto svoje výhrady bližšie nekonkretizovala a iba z týchto tvrdení matky nie je možné vyvodiť, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty nie je v záujme dieťaťa . K tvrdeniu matky, ohľadom prekážky veci už rozhodnutej odvolací súd uvádza, že napriek už prebehnutému súdnemu konaniu o určenie a zapretie otcovstva začaté na základe návrhu L. M. (vedené na OS Topoľčany pod sp. zn. 7C/189/2014) nejde v danej veci o prekážku už začatého konania. Aktívna legitimácia dieťaťa podať takýto návrh vyplýva priamo zo zákona a to za splnenia už vyššie uvedených zákonných podmienok. Právo dieťaťa domáhať sa rozhodnutia o prípustnosti zapretia otcovstva nebolo podaním návrhu na zapretie a určenie otcovstva domnelým otcom dieťaťa nijako oslabené. Navyše v týchto konaniach nejde o rovnakú vec, pretože o totožnú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. V danom prípade je okruh účastníkov konania iný, pretože účastníkom tohto konania nie je L. M.. Napokon návrh L. M. o určenie a zapretie otcovstva súd rozsudkom zo dňa 27.02.2015 č.kl. 7C/189/2014-30 zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa takýto návrh podať bez toho, aby sa zaoberal vecou samou. 14. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd §52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože na postup podľa § 53 CMP nezistil dôvody. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).