Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoE/209/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209013 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615209013.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., P. XX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 967,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. mája 2016, č. k. 4Er/1330/2015-21, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 24. 05. 2016, č. k. 4Er/1330/2015-21 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 09. 2015. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, 3, § 243f ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 zb. zmenkového a šekového, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 ods. 1, § 73 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava zriadeného združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 45745595 sp. zn. SR 07949/14, pre vymoženie pohľadávky vo výške 967,75 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 270,53 eura od 06. 08. 2014 do 27. 10. 2014 = 240,46 eura, zo sumy 1 253,71 eura od 28. 10. 2014 do 24. 11. 2014 = 87,76 eura, zo sumy 1 206,05 eura od 25. 11. 2014 do 29. 12. 2014 = 105,53 eura, zo sumy 1 158,39 eura od 30. 12. 2014 do 25. 02. 2015 = 167,97 eura, zo sumy 1 063,07 eura od 26. 02. 2015 do 24. 03. 2015 = 71,76 eura, zo sumy 1 015,41 eura od 25. 03. 2015 do 04. 05. 2015 = 104,08 eura, zo sumy 967,75 eura od 05. 05. 2015 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1 270,53 eura od 22. 09. 2014 do 27. 10. 2014 = 7,33 eura, zo sumy 1 253,71 eura od 28. 10. 2014 do 24. 11. 2014 = 5,79 eura, zo sumy 1 206,05 eura od 25. 11. 2014 do 29. 12. 2014 = 6,96 eura, zo sumy 1 158,39 eura od 30. 12. 2014 do 25. 02. 2015 = 11,07 eura, zo sumy 1 063,07 eura od 26. 02. 2015 do 24. 03. 2015 = 4,73 eura, zo sumy 1 015,41 eura od 25. 03. 2015 do 04. 05. 2015 = 6,86 eura, zo sumy 967,75 eura od 05. 05. 2015 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 326,25 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného (spísaný u súdneho exekútora do zápisnice dňa 07. 09. 2015) a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 3. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ním bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 270,53 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 270,53 eura od 06. 08. 2014 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1 270,53 eura od 22. 09. 2014 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 326,25 eura v mesačných splátkach vo výške 120,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca priznal oprávnenému plnenia vyplývajúce zo zmenky vystavenej povinným, ktorou bol zabezpečený úver poskytnutý oprávneným povinnému na základe zmluvy o úvere č. 403801080 zo dňa 06. 08. 2013. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere nesplnil, čím sa stal splatný celý dlh dňa 06. 08. 2014 a oprávnený preto dňa 15. 09. 2014 vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke vystavenej povinným (bod 12 všeobecných podmienok) - dlžnú zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovým úrokom a predložil ju povinnému na zaplatenie dňa 22. 09. 2014. Zo zmluvy o úvere č. 403800973 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 06. 08. 2013 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- eur, ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346,- eur, t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 696,- eur v 12-ich mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 14. 09. 2013. 4. Zo všeobecných podmienok (bod 10) vyplýva, že tretina príslušného poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Zo zmenky k zmluve o úvere vyplýva, že povinný ju vystavil dňa 06. 08. 2013 a zaviazal sa ňou zaplatiť pri jej predložení na rad oprávnenému zmenkovú sumu doplnenú oprávneným a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia doplneného oprávneným. Zmenka je splatná oprávnenému "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Oprávnený na zmenke doplnil zmenkovú sumu vo výške 1 270,53 eura a dátum začiatku úročenia 06. 08. 2014. Podľa rozhodcovského rozsudku suma 1 270,53 eura, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť, pozostáva z istiny 696,- eur, poplatku za zasielanie upomienok 20,- eur, zmluvnej pokuty 312,- eur, trov mediačného konania 202,53 eura, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur. Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinný po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie uhradil spolu sumu 302,78 eura, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu sumy 1 270,53 eura, ktorej zostatok tak predstavuje 967,75 eura. 5. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie poukázal na to, že povinný v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou o úvere vystupoval ako podnikateľ - fyzická osoba oprávnená na podnikanie, keď bol v záhlaví zmluvy o úvere identifikovaný obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom objektu (IČO), pričom pri uzatváraní zmluvy uviedol, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania. Právny vzťah, resp. záväzok, vzniknutý na základe zmluvy o úvere preto nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže nespĺňa podmienky stanovené všeobecnými záväznými predpismi na jeho posúdenie podľa § 52 ods. 4 OZ a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účel uzatvorenia zmluvy) a nemožno ho pokladať ani za spotrebiteľský úver (neexistencia spotrebiteľského vzťahu, resp. splnenie podmienok stanovených v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.). Uviedol, že aj keď má povinný už ukončenú podnikateľskú činnosť, je povinný ako fyzická osoba aj naďalej zodpovedný za plnenie záväzkov vzniknutých počas obdobia výkonu podnikania. Napokon poukázal na rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, ktorá má podobu samostatnej listiny a obsahuje dohodu o riešení sporu formou rozhodcovského konania. 6. Povinný dňa 07. 03. 2016 potvrdil, že mu oprávnený poskytol úver vo výške 350,- eur, uviedol však, že si úver nebral na výkon podnikania, aj keď v tom čase bol podnikateľ, ale pre osobné účely a na domácnosť. Ďalej uviedol, že sa mu prestalo dariť v podnikaní a nemal finančné prostriedky pre osobné potreby a domácnosť, preto sa na základe inzerátu v tlači skontaktoval s oprávneným. Na základe telefonického dohovoru ho následne navštívila zástupkyňa oprávneného, ktorá s ním spísala zmluvu a dala mu ju podpísať, zmluvu podpísal tam, kde mu zástupkyňa oprávneného povedala. On zmluvu ani všeobecné podmienky nečítal, zástupkyňa oprávneného ho s nimi zbežne oboznámila, pretože sa ponáhľala, keďže mala ešte ďalších klientov. Nevie, čo znamená rozhodcovská zmluva, ani nevie, že túto zmluvu podpísal. Rozhodcovskú zmluvu podpísal spolu so zmluvou o úvere, pričom nevedel, že ju podpisuje, domnieval sa, že všetko čo podpísal, je zmluva o úvere. Nevie, aké sú to rozhodcovské súdy, doteraz nevedel, že takéto súdy existujú. Zástupkyňa oprávneného prišla k nemu, zmluvu mala pripravenú, predložila mu ju s tým, že má podpísať vybodkované miesta. Pri podpísaní zmluvy mu bola vyplatená požičaná suma, z ktorej mu bola stiahnutá určitá suma, nevie presne aká, myslí, že okolo 15,- až 20,- eur, o ktorej mu zástupkyňa oprávneného povedala, že ide o poplatok za spísanie zmluvy. Úver začal platiť tak, že zástupkyňa oprávneného chodila k nemu a on jej peniaze dával do ruky, pričom ona mu do takej knižočky vždy napísala, koľko a kedy zaplatil. Keďže nemal financie a ani nemal robotu, tak úver prestal platiť. 7. Súdny exekútor podaním zo dňa 14. 03. 2016 oznámil, že exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, pričom oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v zákonom stanovenej lehote podľa § 243f ods. 1 EP. Súčasne poukázal na to, že ustanovenie § 39 ods. 4 EP, odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, toto stanovisko bolo potvrdené aj rozhodnutiami rôznych súdov SR Uviedol, že necháva na rozhodnutí okresného súdu, či dané konanie zastaví, rozhodne o pokračovaní alebo nebude o danom podaní rozhodovať z dôvodu, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle uvedených príslušných ustanovení sa na predmetné exekučné konanie nevzťahuje. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f. 8. Napriek tomu, že v zmluve o úvere je uvedené, že sa úver poskytuje na podnikateľské účely, právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere súd posúdil za spotrebiteľský a úver poskytnutý povinnému za spotrebiteľský úver - podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť pritom preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Z celkového formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o typ zmluvy, ktorá bola vopred oprávneným pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Keďže oprávnený poskytnutie úveru povinnému na účely podnikania nepreukázal, že úver si nebral na účely podnikania, ale pre osobné potreby a na domácnosť, zmluva o úvere je typizovanou zmluvou a nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval, bol úver poskytnutý oprávneným povinnému posúdený za spotrebiteľský úver s tým, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa. K uvedenému záveru sa súd priklonil aj posúdením celkového formátu tlačiva zmluvy a všeobecných podmienok, z ktorých vyplýva, že sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods. 1 OBZ dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (bod 15) - takéto dojednanie by nebolo potrebné, ak by zmluvu uzatváral povinný ako podnikateľ na účely podnikania. Súčasne poukázal na dojednanie, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, keďže Obchodný zákonník zmluvu o úvere ako zmluvný typ upravuje. Pri posudzovaní zmluvy o úvere súd aplikoval ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, t. j. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy sa priklonil k výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa (povinného) priaznivejší. 9. Pokiaľ všeobecné podmienky (bod 15) obsahujú klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 OBZ, t. j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2 OZ, a je preto neplatná. 10. Exekučný súd konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ neobsahuje (napr. RPMN), povinnému poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov. Povinný mal preto povinnosť vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky v sume 350,- eur. Keďže súčasťou zmenkovej sumy, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť rozhodcovským rozsudkom, je istina v sume 696,- eur, je zrejmé, že povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť nielen poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj príslušný poplatok v sume 346,- eur (350,- eur + 346,- eur = 696,- eur). 11. Dohodu o vyplnení zmenky súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dojednaná individuálne (oprávnený mal zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach) a je výrazne v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou umožňuje oprávnenému (veriteľovi) v prípade omeškania dlžníka s plnením zmluvy vyplniť chýbajúce údaje - dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú sumu, ktorá podľa jeho uváženia zodpovedá nárokom veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky dostáva oprávnený do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka a nepochybne výrazne v neprospech spotrebiteľa, čo sa prejavilo aj tým, že rozhodcovský súd na základe zmenky priznal oprávnenému plnenia, ktoré sú v rozpore s predpismi spotrebiteľského práva. Okrem toho zmluva bola uzavretá dňa 06. 08. 2013, v čase, keď podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru dlh splniť alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. 12. Rozhodcovský súd vychádzajúc zo zmenky, ktorou si oprávnený zabezpečil plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere, priznal oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Dohoda o zmenkovom úroku zo zmluvy o úvere nevyplýva, zmenkový úrok si oprávnený "pripravil" v zmenke, ktorú predložil povinnému na podpis pri podpise zmluvy o úvere. Takto došlo k obídeniu zákonných ustanovení o úroku z omeškania pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý by dodávateľovi patril voči spotrebiteľovi iba podľa predpisov Občianskeho práva - § 517 OZ a Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení. Oprávnený v rozpore so zákonom voči povinnému uplatňuje zmenkový úrok, ktorý predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie zmluvnej povinnosti (91,25 % ročne). Pokiaľ ide o zákonný úrok vo výške 6% ročne, keďže dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná, oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle § 191/1950 Sb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy, rozhodcovským rozsudkom ho však bol povinný zaviazaný zaplatiť. 13. V sume 1 270,53 eura priznanej oprávnenému rozhodcovským rozsudkom je zahrnutá aj zmluvná pokuta vo výške 312,- eur. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale je súčasťou všeobecných podmienok (bod 5), ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov), a teda nie sú individuálne dojednané. Je nepochybné, že povinný nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a je otázne, či sa povinný s nimi mal možnosť riadne oboznámiť, keďže sú písané veľmi drobným písmom a sú značne neprehľadné. Zmluvná pokuta vo výške 312,- eur je v neprospech povinného. Podľa bodu 5 VP je táto zmluvná pokuta určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Vyjadrením účelu zmluvnej pokuty je iba opticky korigovať vysokú sankciu za porušenie povinnosti zo zmluvy. Riadne písomne dohodnutú zmluvnú pokutu je totiž dlžník povinný zaplatiť, ak nastanú okolnosti, pre ktoré bola dohodnutá, t. j. ak dôjde k porušeniu zmluvných povinností dlžníkom, bez ohľadu na to, či dôjde aj k vzniku nákladov, na úhradu ktorých má slúžiť (či dôjde k zabezpečeniu dlhu dlžníka). Z rozhodcovského rozsudku ani dokladov predložených oprávneným nevyplýva, aké úkony vykonal oprávnený za účelom zabezpečeniu dlhu povinného zo zmluvy. Z VP pritom možno zistiť, že napr. náklady, ktoré by vznikli v súvislosti so zabezpečením dlhu jeho uznaním formou notárskej zápisnice by boli jej súčasťou ako exekučného titulu. Z celkového charakteru dojednaní vo všeobecných podmienkach, možnosti povinného tieto dojednania ovplyvniť, resp. nemožnosti akokoľvek tieto dojednania zmeniť, mal súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 312,- eur (bod 5 VP) je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. 14. Dohoda o zmluvnej pokute je absolútne neplatená aj z dôvodu nedodržania písomnej formy. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmluvná pokuta, ktorú si oprávnený uplatnil voči povinnému, nevyplýva z dohody, ktorá by bola súčasťou zmluvy o úvere, ale vyplýva iba z dohody nachádzajúcej sa vo všeobecných podmienkach, ktoré nie sú povinným podpísané, okrem toho sú písané drobným písmom a sú značne neprehľadné. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných podmienkach nespĺňa podmienku písomnej formy, a to napriek tomu, že povinný podpisom zmluvy o úvere mal so všeobecnými podmienkami vyjadriť svoj súhlas. 15. Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť oprávnenému aj trovy mediačného konania v sume 202,53 eura (je súčasťou zmenkovej sumy). Všeobecné podmienky obsahujú v čl. 13 mediačnú doložku, t. j. dohodu o riešení sporu účastníkov mediáciou. Táto dohoda vyznieva jednostranne v prospech oprávneného, pretože práve on určil mediátora, ktorý by mal riešiť prípadné spory účastníkov zo zmluvy, pričom ide o mediátora, s ktorým oprávnený dlhodobo spolupracuje. Mediačná doložka nebola dojednaná individuálne, je zakomponovaná do všeobecných podmienok, kde si ju spotrebiteľ pravdepodobne ani nevšimne, a ak aj áno, nemá na výber, iba s ňou súhlasiť a s prihliadnutím na právne povedomie, bežný spotrebiteľ ani nemá vedomosti o tom, čo vôbec mediácia znamená. Dohoda nerieši otázku trov, ktoré v súvislosti s mediačným konaním vzniknú, ak dôjde k jeho zmareniu, ani sa nezaoberá náhradou trov mediačného konania v prípade, že návrh na riešenie sporu týmto spôsobom nie je celkom alebo sčasti dôvodný. Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu bol povinný zaviazaný na zaplatenie trov mediačného konania. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal povinný platiť náhradu trov mediačného konania, keď je zrejmé, že časť nárokov oprávneného je v rozpore s predpismi spotrebiteľského práva. 16. Ďalej bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ktorá oprávnenému nepatrí, pretože právny vzťah účastníkov bol posúdený za spotrebiteľský právny vzťah. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, veriteľovi právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nevzniká. 17. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 06. 08. 2013, pričom rozhodol v rozhodcovskom konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd zistil, že právny vzťah účastníkov konania je spotrebiteľským, rozhodcovský rozsudok mal byť vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý mal v čase spotrebiteľského konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. V zozname rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, ktorý vedie a zverejňuje na svojom webovom sídle Ministerstvo spravodlivosti SR, bolo zistené, že v tomto zozname rozhodca a ani rozhodcovský súd, ktorými bol vydaný rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého oprávnený žiada vykonať exekúciu, nie je zapísaný. Z toho vyplýva, že rozhodcovský rozsudok nebol vydaný rozhodcom, ktorý bol v čase rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. 18. Vzhľadom k uvedenému bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, pretože bolo zistené, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, neprípustnosť použitia zmenky a rozpor plnenia s dobrými mravmi a neboli splnené všetky podmienky vyplývajúce z § 44 ods. 3 prvá veta EP. 19. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), ktoré vychádzalo z posudzovania podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/2995 Z. z. (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Pri udelení poverenia na výkon exekúcie súd z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie) skúmal exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu podľa § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavanie materiálnej stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke nemohol skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (nemôže vyplývať z vady konania). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Spomenutá požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Ak súd aplikoval na skutkový stav veci ust. § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§ 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie trpí procesnou vadou, ktorou je odôvodnenie rozhodnutia. V súvislosti s neúplným zistením skutkového stavu veci súdom prvej inštancie mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvárali rozhodcovskú doložku podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 predmetnej zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Vzhľadom k tomu bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle už spomínaného osobitného právneho predpisu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, a teda exekučný súd vo veci konal nad rámec zákonných ustanovení. 20. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. 21. Vo veci rozhodol vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Topoľčany. Zákonný sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť. 22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice zo dňa 07. 09. 2015 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky vo výške 967,75 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 6, sp. zn. SR 07949/14 zo dňa 13. 04. 2015, právoplatný dňa 01. 06. 2015 a vykonateľný dňa 04. 06. 2015. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 1 270,53 eura, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 270,53 eura od 06. 08. 2014 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 270,53 eura od 22. 09. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 326,25 eura, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky riadne a včas. 24. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRSK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, 1) vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. Podľa § 73 ods. 1 ZoRSK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Podľa § 73 ods. 3 ZoRSK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Podľa § 73 ods. 4 ZoRSK, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 3 EP, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. 25. Rozhodovanie exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia v prípadoch, keď je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 zmenilo, ak je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, t. j. podľa platnej právnej úpravy v tzv. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Keďže uvedený zákon zvyšuje významným spôsobom požiadavky na rozhodcovský súd a konanie pred ním, ustanovuje sa aj zvýšený prieskum prípustnosti exekúcie na podklade spotrebiteľského rozhodcovského titulu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť aj na intertemporálne ustanovenie k novele (§ 243d ods. 1 EP), podľa ktorého nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, ak nebude návrh na vykonanie "starého" spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku (t. j. rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore v konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní do 31. decembra 2014) podaný do 3 mesiacov od účinnosti zákona. 26. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. 27. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. 28. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 07. 09. 2015, teda v deň, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom krutým a ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 967,75 eura. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb, sp. zn. 07949/14 zo dňa 13. 04. 2015, právoplatný dňa 01. 06. 2015 a vykonateľný dňa 04. 06. 2015. 29. Exekučný súd teda správne postupoval, keď si predvolal povinného na ozrejmenie skutočností, za ktorých prišlo k poskytnutiu mu úveru od oprávneného, keďže oprávnený si voči povinnému uplatňuje nárok zo zmenky (§ 39 ods. 4 EP). Povinný do zápisnice dňa 07. 03. 2016 pred vyššou súdnou úradníčkou rozhodujúcou uviedol okolnosti, za ktorých prišlo k poskytnutiu úveru od oprávneného, za akým účelom si úver bral, aký bol proces uzatvárania Zmluvy o úvere a Rozhodcovskej zmluvy, spôsob poučenia, resp. nepoučenia zástupkyňou oprávneného o rozhodcovskom konaní a taktiež uviedol dôvody, pre ktoré prestal poskytnutý úver platiť. 30. S ohľadom na obsah zápisnice zo dňa 07. 03. 2016 odvolací súd konštatuje, že správne bol povinný súdom prvej inštancie s ohľadom na všetky zistené skutočnosti posúdený ako spotrebiteľ a veriteľ ako dodávateľ. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s právnym názorom exekučného súdu, že Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere je typizovanou - adhéznou zmluvou s vopred pripraveným obsahom, ktorý povinný ovplyvniť nemohol a musel pristúpiť na vopred stanovenú podmienky oprávneného. V dôsledku uvedeného je zrejmé, že v skutočnosti ide o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je v zmysle platných a účinných právnych predpisov oprávnený rozhodnúť len spotrebiteľský rozhodcovský súd alebo rozhodca zapísaný v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. 31. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený ako vzťah spotrebiteľský, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, t. z., že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. 32. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. 33. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní následne skúmal, či exekučný titul vydal orgán, ktorý bol na to oprávnený. 34. Odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že Stále rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V rozhodcovskom konaní sa rozhodujú všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Z rozhodcovského konania sú vylúčené spory týkajúce sa: vzniku, zmeny alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam; spory o osobnom stave; spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí; spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. V rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 35. Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa zákona č. 335/2014 Z. z. Ministerstvo vedie na svojej internetovej stránke zverejňuje Zoznam stálych rozhodcovských súdov, ktorých zriaďovateľ je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory a Zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. 36. Exekučný súd správne podriadiac predmetnú exekučnú vec pod právny režim zákona č. 335/2014 Z. z. zisťoval, či sa Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok tvoriaci v danej veci exekučný titul, nachádza v zozname, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Pri tomto zisťovaní súd prvej inštancie zistil, že menovaný stály rozhodcovský súd sa v tomto zozname nenachádza. Vzhľadom k uvedenému teda rozhodnutie vydal orgán (Stály rozhodcovský súd), ktorý nemal právomoc vo veci rozhodnúť. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi, ktorými súd dodávateľ a spotrebiteľ, je jednoznačne dané dikciou zákona, že spotrebiteľské spory môžu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na základe exekučných titulov (rozhodcovských rozsudkov) vydaných po 31. 03. 2015 rozhodovať len rozhodcovské súdy (resp. rozhodcovia) na to oprávnené a vedené v príslušnom zozname. Exekučný súd prihliadnuc na to, že Stály rozhodcovský súd zriadený združením právnických osôb Združenia arbitráže a mediácie (taktiež ani rozhodca tohto súdu, ktorý vydal dňa 13. 04. 2015 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR07949/14, sa v takomto zozname nenachádza, dospel k záveru, že exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Vzhľadom k tejto skutočnosti je jednoznačne zrejmé, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť vykonateľným exekučným titulom, pretože vykazuje nedostatok materiálnej vykonateľnosti. 37. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne vec posúdil keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).