Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 2To/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010129 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4616010129.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. Y., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 22.06.2016, sp. zn. 2T/45/2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Topoľčany z 01.07.2016 sp. zn. 2T/45/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. Y. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. Y. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 4 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že : dňa XX.XX.XXXX, približne o XX.XX hod. v H., v jednoizbovom byte na X poschodí, na ul. D. M. č. XXXX/ XX, v kuchyni, sa opakovane vyhrážal zabitím poškodenému A. O. a svojej matke - poškodenej I. Y. tak, že do pravej ruky chytil kuchynský nôž, s ktorým sa následne priblížil k poškodenému A. O., ktorý v tom čase sedel na gauči a nožom ho ohrozoval tak, že ním robil rôzne pohyby pri krku a bruchu poškodeného, pričom sa obom poškodeným vyhrážal podrezaním, zabitím a dopichaním, následne pristúpil s nožom v ruke k svojej matke - poškodenej I. Y., ktorá sedela na gauči vedľa poškodeného A. O. a nožom ju ohrozoval tak, že ním robil rôzne pohyby v blízkosti jej krku a súčasne sa jej vyhrážal zabitím a dopichaním, čím u poškodených vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Súd I. stupňa za to podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, zistiac jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený rozsudok ihneď po vyhlásení rozhodnutia napadol odvolaním obžalovaný iba čo do výroku o treste, ktoré zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. Výrok o treste považoval za neprimerane prísny. Mal za to, že súd I. stupňa nesprávne postupoval pri ukladaní trestu, keď nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko priznanie sa k spáchaniu skutku v priebehu vyšetrovania sa považuje za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Svoj názor oprel aj o súdnu prax odvolacích súdov, a to rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/3/2015 zo dňa 29.01.2015 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/8/2013. Súčasne nesúhlasil s názorom súdu I. stupňa, ktorý u neho vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko bol naposledy stíhaný a odsúdený v roku 2007 a vo výkone trestu odňatia slobody v roku 2013 za inú trestnú činnosť, pričom tento uložený trest už riadne vykonal. Poukázal aj na to, že poškodené osoby popíjali spoločne s obžalovaným, po požití alkoholu mu poškodený podával lieky, ktoré v kombinácii s alkoholom vyvolali u obžalovaného agresívne správanie a viedli k spáchaniu predmetného trestného činu a teda možno konštatovať, že poškodení dopomohli obžalovanému k spáchaniu skutku. Upozornil aj na skutočnosť, že súd I. stupňa v predmetnej veci rozhodol trestným rozkazom, ktorým obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podal proti nemu odpor, nakoľko mal za to, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nesprávne vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona. V napadnutom rozsudku však súd I. stupňa obžalovanému navýšil trest viac ako dvojnásobne. Ďalej v odvolaní uviedol, že je dôvod na postup podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, nakoľko podľa jeho názoru prevažujú poľahčujúce okolnosti. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l) a písmeno n) Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného plne zotrvala na písomných dôvodoch podaného odvolania a k okolnostiam skutku uviedla, že obžalovaný si na priebeh skutku vôbec nepamätá. K stavu v akom bol, mu dopomohli poškodení, pretože keď bol pod vplyvom alkoholu podali mu lieky, ktoré užíval na epilepsiu a v dôsledku toho si vôbec nepamätal čo robil a došlo k agresívnemu správaniu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. V konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a znížil trest odňatia slobody, ktorý mu bol súdom I. stupňa uložený. Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné. Trest, ktorý mu bol uložený považovala za primeraný a v súlade so všetkými kritériami pre ukladanie trestov. V konečnom návrhu žiadala, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním veci neboli zistené ani iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Proti výroku o vine obžalovaný odvolanie nepodal, navyše proti tomuto výroku ani nie je prípustné odvolanie podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2016 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku a preto odvolací súd výrok o vine nepreskúmaval. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanoveniami § 168 odsek 1 Trestného poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, s ktorými aj odvolací súd súhlasí a dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Trestného zákona, odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach len poukazuje. Odvolací súd zistil, že po ustálení viny obžalovaného (po prijatí vyhlásenia podľa § 257 Trestného poriadku), súd I. stupňa správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 4 Trestného zákona, pretože obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe (blízkej osobe, príbuznom v priamom pokolení). K odvolaniu obžalovaného ohľadne uloženého trestu je nutné uviesť, že prokurátorka považovala uložený trest za zákonný a správny. Naproti tomu obžalovanému sa tento trest javil ako neprimerane prísny a v odvolaní sa domáhal jeho zníženia, prihliadnuc na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l) a písmeno n) Trestného zákona a absenciu priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § 37 Trestného zákona a žiadal o aplikáciu ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona. Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti pred spáchaním trestného činu, za ktoré sa mu ukladá trest, 6-krát súdne trestaný, naposledy pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona trestným rozkazom Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 2T/49/2013, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý trest dňa 21.02.2015 vykonal. Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd I. stupňa pri rozhodovaní o treste tiež správne prihliadal na určenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na strane páchateľa a miery ich závažnosti vzhľadom na znenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko ich pomer bol rovnaký. Podrobne tiež poukázal na dôkazy, o ktoré opieral svoje rozhodnutie vo výroku o treste. Pri osobe obžalovaného súd I. stupňa správne zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal ku spáchanému skutku a svoje konanie úprimne oľutoval a zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že bol už za trestný čin odsúdený. Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu I. stupňa, že vychádzal pri ukladaní trestu podľa trestnej sadzby uvedenej v § 360 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, v trvaní 6 mesiacov až 3 roky, pričom trest uložil obžalovanému presne v polovici základnej trestnej sadzby vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, ktorý trest nie je možné ani podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neprimerane prísny. Iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody aj podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovaného neprichádzal do úvahy vzhľadom na jeho osobu, ako aj charakter a spôsob spáchania trestnej činnosti, poukazujúc i na skutočnosť, že sa jedná o recidivistu, ktorý sa opätovne dopúšťa trestnej činnosti rôzneho charakteru. Obžalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd I. stupňa pochybil, keď pri ukladaní trestu u neho nevzhliadol aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Odvolací súd sa v danom prípade plne stotožnil s názorom súdu I. stupňa, ktorý správne skonštatoval, že táto poľahčujúca okolnosť sa priznáva len tým páchateľom, ktorí napomáhali skutočnou pomocou pri objasňovaní trestnej činnosti spočívajúcou, napr. v podrobnom objasňovaní priebehu trestnej činnosti, opisom ním páchanej trestnej činnosti a zavinenia ostatných spolupáchateľov, čo však nie je prejednávaný prípad, nakoľko obžalovaný si nepamätal na priebeh skutku a doznal sa až po tom, ako bol jednoznačne usvedčovaný svedkami (poškodenými O. a Y.). Aj podľa odvolacieho súdu súd I. stupňa u obžalovaného správne vzhliadol iba jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa ku spáchanému skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Obžalovaný vo svojom odvolaní namietal tiež, že súd I. stupňa nemal prihliadať ani na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona, pretože bol naposledy stíhaný a odsúdený v roku 2007 a naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody v roku 2013 za inú trestnú činnosť, pričom tento uložený trest už riadne vykonal a tiež aj s poukazom na to, že poškodení čiastočne dopomohli obžalovanému k spáchaniu prejednávanej trestnej činnosti (spoločne popíjali a poškodený mu následne podal lieky, ktoré u neho vyústili k agresívnemu správaniu a k spáchaniu skutku). S uvedeným tvrdením odvolací súd nesúhlasí. Pokiaľ ide o pričinenie poškodených k spáchaniu skutku, táto nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu, a to ani z výpovede obžalovaného, ktorý tvrdil, že si na okolnosti spáchania skutku nepamätá. Naopak v konaní bol preukázané, že obžalovaný skutok spáchal v stave prostej alkoholovej opitosti s poruchami správania, ktorý si privodil sám požitím alkoholu v kombinácii s liekmi, pričom vzhľadom na svoju závislosť od viacerých psychoaktívnych látok a i predchádzajúcu liečbu, musel mať vedomosť, že nesmie kombinovať predpísané lieky na epilepsiu s alkoholom. Súd I. stupňa nepochybil a správne vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol 6-krát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 2T/49/2013 zo dňa 05.04.2013, právoplatným dňa 18.04.2013, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 21.02.2015. Okrem vyššie uvedeného bol trikrát odsúdený pre spáchanie trestného činu krádeže, za ktoré mu bol vždy uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a jedenkrát pre prečin výtržníctva taktiež s nepodmienečným trestom odňatia slobody. V neposlednom rade treba prihliadnuť na skutočnosť, že už bol odsúdený aj pre spáchanie obdobného skutku nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 1T/180/2007, a to taktiež vo vzťahu k svojim rodičom, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený a ktorého výkon mu bol nakoniec nariadený a vykonal ho dňa 05.07.2011. Pre úplnosť je potrebné dodať, že u obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá sa opakovane v krátkych časových intervaloch dopúšťa trestnej činnosti a prejednávaného skutku sa dopustil už 11 mesiacov a 5 dní po tom, čo bol prepustený z posledného výkonu trestu odňatia slobody a teda ani predchádzajúce výkony trestov nemali na neho výraznejší výchovný vplyv. Správne preto súd I. stupňa uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov (bez ohľadu na to, aký trest mu bol uložený v pôvodne vydanom trestnom rozkaze) a súčasne nepochybil ani keď ho zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd mal za to, že trest uložený obžalovanému je zákonný a spravodlivý a nie je vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností žiadny dôvod aplikovať ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona, ani mu trest zmierniť, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok