Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/264/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200686 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:6015200686.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. U. S., S. XXXX/X, D. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 03. 2015 číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2015/1656-POZ, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa podala dňa 31. 10. 2014 žiadosť o príspevok na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla, ktorú odôvodnila tým, že v dôsledku jej zdravotného stavu sa nemôže prepravovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, pri návštevách rodiny, priateľov, kultúrnych a spoločenských podujatí je odkázaná na prepravu osobným motorovým vozidlom. Prepravu osobným motorovým vozidlom využíva pri návštevách kaderníctva, pedikúry, rodiny, priateľov, plavárne a pri nákupoch oblečenia, ART predajní, výstav umeleckých diel viac ako dvakrát týždenne, čím jej vznikajú zvýšené náklady na prevádzku osobného motorového vozidla. K žiadosti pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 18. 01. 2013, ktorým jej bol od 01. 01. 2013 zvýšený invalidný dôchodok na 410,10 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 106,40 eur mesačne. 2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice (ďalej len správny orgán prvého stupňa) vydal dňa 05. 12. 2014 komplexný posudok, v ktorom uviedol, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % = 40 % + 10 % podľa prílohy č. 3, časti IX. 4.c 40 %, a navýšené o 10 % podľa časti XII.B.B.2.č.15/b.2. k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu), a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 citovaného zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne sú v oblasti mobility a orientácie také, že má zníženú pohybovú schopnosť dôsledkom narušenia telesných funkcií. Pohybuje sa za pomoci ortopedickej pomôcky - jednej francúzskej barly. Orientačnú schopnosť nemá narušenú. Žalobkyňa je na základe lekárskeho posudku schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej doprav osôb a k prostriedku železničnej dopravy, nastupovať do vozidla verenej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidiel verejnej hromadnej dopravy a zvládnuť v nich z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlo. 3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice vydal dňa 17. 12. 2014 rozhodnutie číslo: LV1/OPPKŤZP/ SOC/2014/50195, ktorým žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na komplexný posudok zo dňa 05. 12. 2014. Žalobkyňa sa voči citovanému rozhodnutiu odvolala. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 4.Rozhodnutím zo dňa 23. 03. 2015 číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/1656-POZ žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 12. 2014 č. k.: LV1/OPPKŤZP/SOC/2014/50195 potvrdil. 5. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že prvostupňový orgán vydal na základe žiadosti žalobkyne komplexný posudok dňa 05. 12. 2014, podľa ktorého žalobkyňa mala mieru funkčnej poruchy 50 % (40 % + 10 %), preto sa považovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať žiadnym peňažným príspevkom. Na základe podaného odvolania žalovaný preskúmal komplexný posudok vydaný prvostupňovým správnym orgánom, posúdil mieru funkčnej poruchy účastníčky konania, sociálne dôsledky jej ťažkého postihnutia a vydal nový komplexný posudok, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia žalovaného. 6. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku zo dňa 12. 03. 2015 pod číslom UPS/US5/ SSVODPPKPC1/SOC/2015/1724/PD bol lekársky posudok zo dňa 03. 03. 2015 a posudkový záver zo dňa 11. 03. 2015. Posudkový lekár žalovaného sa opieral pri vypracovaní lekárskeho posudku najmä o vyšetrenie všeobecného lekára zo dňa 05. 11. 2014, pneumologické vyšetrenie zo dňa 05. 10. 2014 so spirometrickým vyšetrením, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 06. 10. 2014, s RTG, denzitometrickým vyšetrením a NMR LS chrbtice. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy žalobkyne je nekontrolovaná stredne ťažká až ťažká priedušková astma, s opakovanými infekciami dýchacích ciest, potvrdenou alergiou a sprievodnou alergickou rinitídou. Napriek týmto ťažkostiam nie sú v klinických nálezoch preukázané prejavy pľúcnej alebo srdcovej nedostatočnosti. Ťažkosti pohybového aparátu sú na podklade degeneratívnych zmien, ale bez prípadných paréz na dolných končatinách alebo stuhnutia váhonosných kĺbov. V predložených lekárskych nálezoch nie sú teda preukázané také telesné zmeny, pre ktoré by žalobkyňa nebola schopná zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich alebo vystúpiť z nich. Nemá tiež preukázané psychické zmeny, pre ktoré by nezvládla cestu v týchto prostriedkoch. Podľa komplexného posudku žalovaného je miera funkčnej poruchy žalobkyne 60 % podľa prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre ochorenie zaradené do skupiny IX. ods. 4 písm. d/. 7. Po komplexnom zhodnotení všetkých zistených skutočností posudkový lekár žalovaného skonštatoval, že u žalobkyne nie sú dokumentované také pohybové, zmyslové či psychické zmeny, pre ktoré by nebola schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy a zvládnuť úkony nástupu do nich a výstupu z nich, a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejne hromadnej dopravy. Pretože žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky, nebol jej navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a preto bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 8. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 23. 03. 2015 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote žalobu doručenú dňa 25. 05. 2015 pôvodne Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 05. 06. 2015 č. k. 26S/90/2015- 20 vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť pre toto konanie a vec postúpil tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. V žalobe namietala tvrdenie žalovaného, v ktorom sa uvádza, že komplexný posudok bol vydaný na základe vykonanej lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach. Uviedla, že sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ŤZP, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Môže sa vykonávať aj za účasti inej fyzickej osoby, ktorú si osoba s ŤZP určí a aj v prostredí, v ktorom sa osoba s ŤZP obvykle zdržiava. Sociálnu posudkovú činnosť žalovaný nevykonal, vychádzal len zo záznamu prvostupňového správneho orgánu, čím jej bolo upreté jej zákonné právo vyjadriť svoje potreby a návrh na riešenie jej sociálnej situácie, neumožnilo hájiť jej záujmy a svojim rozhodnutím ju ukrátilo v jej právach a právom chránených záujmoch. 10. Uviedla, že rovnako je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že je schopná zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich alebo vystúpiť z nich. Toto tvrdenie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, odporuje diagnostickým záverom jej ošetrujúcich lekárov. Uviedla, že napriek liečbe dochádza k prudkej progresii ochorenia, jej zdravotný stav si vyžaduje prísne telesné šetrenie osového aparátu a váhonosných kĺbov a vyžaduje chôdzu s oporou francúzskej barly a nutnosť nosiť korzet driekovej chrbtice. Stav je trvalý a prognóza veľmi nepriaznivá. Je odkázaná na individuálnu dopravu. 11. Diagnózy ortopedického lekárskeho nálezu jednoznačne potvrdzujú jej tvrdenia, že nie je pre obmedzenie hybnosti a bolestivosť schopná zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich alebo vystúpiť z nich. Pomalými krokmi s prestávkami na oddych prejde maximálne 50 metrov, nevie nastupovať do autobusu, vlaku, ani do niektorých typov vozidiel, má nočné kľudové bolesti, otáča sa s celým telom, lebo má obmedzenú hybnosť driekovej chrbtice. Pri cestovaní autom používa podsedák z pamäťovej peny s gélovou výplňou a potrebuje pomoc pri nastupovaní a vystupovaní z auta. Máva časté závraty, stratu rovnováhy. Do autobusu alebo vlaku nedokáže nastúpiť, lebo dokáže nohu zdvihnúť len do 80 stupňov. Vzhľadom na obojstrannú coxartrózu III. stupňa a obojstrannú gonartrózu II. stupňa nielenže nemôže chodiť na dlhé vzdialenosti pešo, ale má bolesti aj pri dlhšom státí. 12. V komplexnom posudku nie je zohľadnená ani jej schopnosť zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy nie je v ňom odôvodnené, aké vplyvy má zistená funkčná porucha jej chrbtice na zvládnutie situácií, ktoré môžu nastať vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy, napr. navalenie stojacej osoby na sediaceho cestujúceho, kolízia dopravy, ak dostane závrat, alebo v dôsledku narušenia osovej stability stratí rovnováhu. Okrem ortopedických zdravotných ťažkostí sa na jej neschopnosti zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov podieľa aj bronchiálna astma perzistujúca stredne ťažká až ťažká. Uviedla, že v súčasnosti užíva ráno a večer inhalačnú suspenziu Fullhale 25, 2x 2 dávky, ktorú si pre slabú spirometriu musí aplikovať cez aerochamber na 12 vdychov. Počas dňa pri ataku astmatického záchvatu si aplikuje záchranný sprej Ventolín inhaler. Obidva spreje majú nežiaduce účinky, zvyšujú búšenie srdca, vyvolávajú slabosť a závraty. Jedným zo spúšťačov astmatického záchvatu ja fyzická záťaž. Ak by mala prejsť k najbližšej zastávke MHD, ktorá je vzdialená 300 - 400 m, musela by sa predávkovať salbutamolom. K týmto skutočnostiam žalovaný neprihliadol. 13. Zanedbaním sociálnej posudkovej činnosti žalovaný nezisťoval a neposudzoval individuálne predpoklady jej osoby a prostredie, ktoré ovplyvňuje jej začlenenie do spoločnosti. Sociálny pracovník nezisťoval, v akej vzdialenosti od jej bydliska sa nachádza najbližšia zastávka MHD, že spoje nekorešpondujú s príchodmi a odchodmi autobusov do miesta výkonu jej zamestnania (N., časť P.) a najbližšia zastávka týchto spojov je vzdialená od jej bydliska 1.200 m. Vo svojom veku XX rokov odmieta byť izolovaná od spoločnosti doma, preto sa zamestnala na skrátený úväzok a chodí do práce 2 x týždenne, ako členka občianskeho združenia výtvarníčok Nitrianskeho kraja - Bod Galéria sa zúčastňuje jeho aktivít v rôznych miestach Slovenska. Pre svoju umeleckú tvorbu chodí nakupovať materiál do art schopov v Nitre, Bratislave a v Maďarsku, 2x týždenne pláva, mesačne chodí ku kaderníčke a na pedikúru, má potrebu stretávať sa s priateľmi a príbuznými. 14. V závere uviedla, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zisťovať skutočný stav veci, neposúdil jej zdravotný stav v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nevykonal sociálnu posudkovú činnosť a svojim rozhodnutím ju ukrátil na právach a právom chránených záujmoch. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 15. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 21. 03. 2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že podkladom pre vypracovanie komplexného posudku žalovaného bol lekársky posudok zo dňa 03. 03. 2015 a posudkový záver zo dňa 11. 03. 2015. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy žalobkyne je nekontrolovaná stredne ťažká až ťažká priedušková astma s opakovanými infekciami dýchacích ciest, s potvrdenou alergiou a sprievodnou alergickou rinitídou. Napriek uvádzaným ťažkostiam nie sú v klinických nálezoch preukázané prejavy pľúcnej alebo srdcovej nedostatočnosti. Ťažkosti pohybového aparátu sú na podklade degeneratívnych zmien, ale bez prípadných paréz na dolných končatinách alebo stuhnutia váhonosných kĺbov. Toto ochorenie nedosahuje stupeň ťažkého zdravotného postihnutia, zodpovedá mu miera funkčnej poruchy 30 %. Dokumentované obmedzenie pohyblivosti oboch bedrových kĺbov stredného stupňa dosahuje mieru funkčnej poruchy len 40 % a nespôsobuje žalobkyni ťažké zdravotné postihnutie. V predložených lekárskych nálezoch nie sú preukázané také telesné zmeny, pre ktoré by žalobkyňa nebola schopná zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich alebo vystúpiť z nich. Nemá preukázané psychické zmeny, pre ktoré by nezvládla cestu v týchto prostriedkoch. 16. K námietke žalobkyne, že diagnózy v ortopedickom náleze jednoznačne potvrdzujú jej tvrdenia, že pre obmedzenie hybnosti a bolestivosť nie je schopná zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich alebo vystúpiť z nich, uviedol, že všetky uvádzané ťažkosti vzal posudkový lekár žalovaného do úvahy a konfrontoval jej tvrdenia so zisteniami uvedenými v predložených lekárskych nálezoch. Ortopédom je stav bedrových kĺbov hodnotený na úrovni III. stupňa, čo zodpovedá stredne ťažkému stupňu. Uvedenému zaradeniu zodpovedá aj rozsah pohyblivosti - flexia do 80 stupňov, intrarotácia do 15 stupňov a extrarotácia do 20 stupňov. Obmedzenie pohybu kolenných kĺbov pri artróze II. stupňa nepreukazuje významnejšie obmedzenie hybnosti, preto je hodnotené ako ľahké. Rozhodujúcim je klinický nález ortopéda zo dňa 16. 10. 2014, v ktorom sa uvádza hyperkyfóza a skolióza chrbtice s napadnutým svalstvom v jej okolí s obmedzením úklonov, ale bez recidivujúceho dráždenia nervového svalstva, bez motorického deficitu na periférnych nervoch, bez preukázania insuficiencie svalového korzetu. 17. K námietke žalobkyne, že sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ŤZP, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie a že žalovaný nevykonal sociálnu posudkovú činnosť a nesplnil si svoju povinnosť zisťovať skutočný stav veci, sociálny pracovník nezistil, v akej vzdialenosti do miesta bydliska sa nachádza najbližšia zastávka miestnej hromadnej dopravy, nerešpektoval spoje MHD s príchodmi a odchodmi autobusov do miesta výkonu zamestnania žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nebola na svojich právach ukrátená, lebo mala možnosť vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, a to pri vykonaní sociálneho šetrenia dňa 28. 11. 204. Všetky skutočnosti sú uvedené v posudkovom závere spísanom pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorý samotná žalobkyňa podpísala. Ani z obsahu odvolania žalobkyne nevyplynulo, že sa závery sociálnej posudkovej činnosti prvostupňového správneho orgánu odklonili od skutočností, ktoré sama uviedla. Uviedol, že v ust. § 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nevylučuje, aby posudkový záver bol vypracovaný na základe sociálneho zisťovania vykonaného prvostupňovým správnym orgánom. 18. Ďalej uviedol, že nie je v kompetencii orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti riešenie nedostatočnej frekvencie autobusových spojov, nedostupnosť autobusového spojenia v mieste bydliska účastníčky konania a v mieste výkonu zamestnania, prípadne nutnosti jej prestupovania. 19. Považoval za potrebné uviesť, že právna úprava odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tak, ako je uvedená v ust. § 14 ods. 6, písm. c/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu má na mysli zvládnutie bežných situácií vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy osôb, nie výnimočných situáciách, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe a ku ktorým nikdy nemusí dôjsť. Pokiaľ by došlo ku kolízii alebo inej mimoriadnej situácii vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, môže byť táto rovnako nebezpečná pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj pre ostatných cestujúcich bez zdravotného postihnutia. 20. K podanej žalobe žalobkyne predložila posudková lekárka žalovaného dňa 02. 03. 2016 stanovisko, v ktorom trvá na svojich záveroch v oblasti odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tak, ako je to uvedené v lekárskom posudku zo dňa 03. 03. 2015. Uviedla, že boli zhodnotené všetky lekárske nálezy predložené prvostupňovým správnym orgánom. V klinickom náleze, ktorý je rozhodujúci pre posudkové zhodnotenie, je astma hodnotená ako stredne ťažká až ťažká od roku 2009 a pri hodnotení ako ťažkej boli vzaté do úvahy uvádzané opakujúce sa infekcie dýchacích ciest, kedy dochádza k zhoršeniu samotného rozhodujúceho ochorenia, ako aj alergická anamnéza. Uviedla, že u žalobkyne nie je diagnosticky stav zhodnotený ako chronická obštrukčná choroba pľúc, a preto nebolo určované ani percento miery funkčnej poruchy v tomto smere. Žalobkyňa pri uvedenom zdravotnom postihnutí - bez preukázania poruchy zmyslov, poruchy komunikácie alebo psychických zmien, sa považuje za schopnú premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť z nich a tiež zvládnuť situáciu v týchto prostriedkoch, preto nesplnila kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 03. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 22. Podľa § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. 23. Podľa § 2, ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Podľa § 11 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 vyššie citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Podľa § 13 ods. 5 vyššie citovaného zákona, sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Podľa § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 38 ods. 1, písm. b/, bod 2, ods. 11 vyššie citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak b) súvisiace 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy. Podľa § 55 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 6, 10 vyššie citovaného zákona, konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 57 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až e), h) a i) fyzická osoba preukazuje písomne alebo podaním elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom. 24. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 03. 2015 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. 12. 2014, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne a nebol jej priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 25. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 03. 2015 č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2015/1656-POZ bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s právnym predpisom, a to zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, ktorý upravuje podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalobkyňa pre posúdenie svojho zdravotného stavu spolu so žiadosťou o poskytnutie žiadaného príspevku zo dňa 31. 10. 2014 (súčasťou ktorej bol i lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie zo dňa 05. 11. 2014 vystavený ošetrujúcim lekárom žalobkyne ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, čo je v súlade s ust. § 11 ods. 3 vyššie citovaného zákona) predložila i nálezy z pneumologického vyšetrenia (zo dňa 05. 10. 2014) a ortopedického vyšetrenia (zo dňa 06. 10. 2014). Tieto lekárske nálezy na účely konania vo veciach kompenzácie považoval posudkový lekár za úplné, kompletné a dostatočné na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a na ich základe dňa 18. 11. 2014 vypracoval lekársky posudok, ktorý spĺňa náležitosti podľa ust. § 11 ods. 11 vyššie citovaného zákona a v ktorom určil mieru funkčnej poruchy u žalobkyne na 50 %, v dôsledku čoho sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Vychádzal pritom najmä z ortopedického a z imunologického nálezu, v ktorých bolo zadokumentované, že žalobkyňa je vedená v ortopedickej ambulancii pre bolesti váhonosných kĺbov, artrózu bedrových kĺbov, ventrálna flexia 80.st., intrarotácia 15 st. a extrarotácia 20 st., pohyby bolestivé, NMR driekovej chrbtice ťažká osteochondróza L 5/6 protruzia platničky s kontaktom na koreň S1 vľavo, spondylartrotické zmeny, artróza kolien II.st. Lieči sa pre astmu bronchiale stredne ťažká až ťažká - perzistujúca, nekontrolovaná liečbou, spirometria - obštrukčná ventilačná porucha ťažkého st. VC 60 %, NH, FEV 1 57 %. Miera funkčnej poruchy bola stanovená na 50 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/20008 Z. z. Takéto posúdenie zdravotného stavu žalobkyne správny orgán prvého stupňa v komplexnom posudku zo dňa 05. 12. 2014 i odôvodnil, a to s poukazom na ust. § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Žalobkyňa sa teda považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho spĺňa základnú podmienku na poskytnutie žiadaného peňažného príspevku na kompenzáciu, a to peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Takýto peňažný príspevok možno priznať a poskytnúť len fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (za ktoré sa považuje zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %) v prípade, ak spĺňa i ďalšie zákonom stanovené podmienky (odkázanosť na individuálnu prepravu - ust. § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona a je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy - ust. § 38 ods. 11 vyššie citovaného zákona). Žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 50 % určenej podľa prílohy č. 3, kapitoly IX, časť 4.c. 40 % navýšenej o 10 % podľa časti XII.B.B.2.č.15/b.2 vyššie citovaného zákona, t. j. v jej prípade má zníženú pohybovú schopnosť dôsledkom narušenia telesných funkcií, pohybuje sa za pomoci ortopedickej pomôcky - jednej francúzskej barly, orientačnú schopnosť nemá narušenú, nie je odkázaná na individuálnu prepravu, nakoľko s poukazom na ňou predložené lekárske nálezy je schopná premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopná do nich nastupovať a vystupovať z nich, udržať sa v nich, a to na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Správny orgán prvého stupňa dňa 17. 12. 2014 v súlade s vyššie citovaným zákonom správne rozhodol, keď jej žiadaný peňažný príspevok nepriznal, a to s poukazom na závery komplexného posudku zo dňa 05. 12. 2014, v zmysle ktorého nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 26. Správne rozhodol i žalovaný, keď dňa 23. 03. 2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. 12. 2014 potvrdil a odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol. Žalovaný takto rozhodol z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Posudkový lekár v odvolacom konaní posúdil zdravotný stav žalobkyne a určil mieru funkčnej poruchy na 60 % podľa časti IX.4d., ktoré zodpovedá zdravotnému postihnutiu posudzovanej - stredne ťažká až ťažká nekontrolovaná astma s opakovanými infekciami dýchacích ciest, s potvrdenou alergiou a alergickou rinitídou, pričom v stanovenom percente je komplexne zohľadnené zdravotné postihnutie posudzovanej osoby. Žalobkyňa sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale s poukazom na ňou predložené posudzované lekárske nálezy nie je odkázaná na individuálnu prepravu. 27. V prípade preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 03. 2015 súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie vychádza zo správneho a riadneho zistenia skutkového stavu, pričom zdravotný stav žalobkyne bol náležite posúdený z medicínskeho hľadiska. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia v odvolacom konaní bol komplexný posudok vydaný žalovaným dňa 12. 03. 2015, ktorý je riadne zdôvodnený a podľa ktorého sa žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 60 % považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu. Súd sa stotožnil so zisteniami i právnym záverom žalovaného a nezistil nezákonnosť jeho postupu ani rozhodnutia. Oba správne orgány žiadosť žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu správne posúdili podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a dospeli k zhodnému záveru, že žalobkyňa nespĺňa jednu z podmienok pre priznanie žiadaného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a to odkázanosť na individuálnu prepravu. 28. Žalovaný teda správne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vyporiadal sa logicky a vecne správne so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobkyne o poskytnutie žiadaného príspevku na kompenzáciu. Námietky a výhrady žalobkyne uvedené v žalobe sú podľa názoru súdu všeobecné a zároveň skutkovo i právne bezvýznamné. Posudkoví lekári posudzujúci zdravotný stav žalobkyne v správnom konaní mohli vychádzať len zo žalobkyňou predložených odborných nálezov (najmä pneumologických a ortopedických ), nemali pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, nepovažovali za potrebné overiť ich objektívnosť a úplnosť. Komplexné posudky a lekárske posudky posudkových lekárov vyhotovené v konaní, boli dostatočne podložené aj obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov nemal súd pochybnosti. 29. V súvislosti s námietkou žalobkyne v podanej žalobe, že sociálna posudková činnosť vychádzala len zo záznamu správneho orgánu prvého stupňa a neumožnil jej hájiť svoje záujmy a vyjadriť svoje potreby a návrhy na riešenie jej sociálnej situácie súd uvádza, že žalobkyňa sa dňa 28. 11. 2014 vyjadrila k činnostiam, ktoré vykonáva a uviedla, pri ktorých činnostiach potrebuje pomoc inej osoby, kto jej ju poskytuje, popísala svoje aktivity a správny orgán prvého stupňa aj z uvedeného posudku vychádzal. Žalobkyňa teda mala možnosť vyjadriť sa k posudzovanej sociálnej činnosti a len skutočnosť, že posudková činnosť nebola vykonaná v mieste, na ktorom sa obvykle zdržiava, nemá za následok porušenie práv žalobkyne najmä s prihliadnutím na to, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i žalovaného nie sú v nesúlade s jej tvrdeniami uvedenými pri spísaní posudkového záveru. Zákon dáva možnosť vykonať sociálnu posudkovú činnosť aj v prostredí, v ktorom sa žiadateľ obvykle zdržiava, čo je na zvážení správneho orgánu. Pokiaľ pre posúdenie žiadosti žalobkyne vychádzal z údajov, ktoré mu sama žalobkyňa poskytla a tieto žiadnym spôsobom svojim rozhodnutím nespochybnil, nemohlo dôjsť takýmto postupom správnych orgánov k porušeniu práv žalobkyne. 30. Súd po oboznámení sa so samotnými dôvodmi žaloby a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 23. 03. 2015 žalobkyňa nemohla byť poškodená na svojich právach. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa zo zistených skutkových okolností v rozhodnutí zo dňa 17. 12. 2014 a žalovaný ustálil v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 23. 03. 2015, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V postupe správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania. Záverom súd uvádza, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podľa ust. § 38 ods. 1 vyššie citovaného zákona fakultatívna dávka, čo znamená, že aj v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok nemusí byť automaticky priznaná. Rozhodnutie o takejto dávke je vecou úvahy správneho orgánu, preto právny nárok na jej priznanie nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2008 v konaní pod sp. zn. 4 Sžso 48/2007). Pokiaľ žalovaný pri ustálení skutkového stavu uvážil, že žalobkyňa netrpí žiadnym zmyslovým postihnutím, ani takými obmedzeniami v mobilite, pre ktoré by nebola schopná v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do nich, vystupovať z nich, udržať sa a zvládnuť inú situáciu v nich, táto správna úvaha pri rozhodovaní o nároku na fakultatívnu dávku nevybočila z rámca logického myslenia, medzí a hľadísk zákona (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 07. 2012 v konaní pod sp. zn. 9 Sžso 63/2011) 31. Bolo povinnosťou žalobkyne, aby s poukazom na ust. § 57 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na posúdenie svojho zdravotného stavu preukázala všetky rozhodné skutočnosti na priznanie žiadaného peňažného príspevku, a to predložením aktuálnych lekárskych nálezov preukazujúcich, že jej ťažké zdravotné postihnutie odôvodňuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobkyňa predložila lekárske nálezy ku dňu posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného alebo žalovaným v komplexnom posudku, tieto však nepreukazujú jej odkázanosť na individuálnu prepravu, čo je jednou z podmienok pre priznanie žiadaného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 32. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 01. 06. 2016 uviedla, že je zaradená medzi 846 pacientov, ktorí vyhoveli skríningu ohľadne ťažkej astmy, podrobila sa náročným a opakovaným vyšetreniam a na ich základe bola prijatá na liečbu, ktorú jej poskytuje farmaceutická spoločnosť. Dokumenty však nepredložila správnemu orgánu a nemôže ich predložiť ani súdu, lebo je viazaná dohodou s touto spoločnosťou. V takomto prípade však dokumentácia z vyšetrení a liečbe žalobkyne nemohla byť objektívne predmetom posudzovania zo strany žalovaného, pretože mu nebola predložená. Ostatné nálezy, ktoré žalobkyňa predložila v správnom konaní, boli posudkovým lekárom žalovaného riadne posúdené, a to v lekárskom posudku zo dňa 03. 03. 2015 a následne v komplexnom posudku zo dňa 12. 03. 2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).