Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/39/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200314 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4014200314.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. R. XXX, D. X., 2. Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, D. X., proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného podľa žaloby, takto r o z h o d o l : Súd žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobe, osobne podanej na tunajší súd dňa 03. 04. 2014, tvrdili, že sa s nimi v správnom konaní vedenom na Správe katastra Nitra (teraz Okresný úrad Nitra) pod sp. zn. Z 8465/11-38/12 nekonalo ako s účastníkmi správneho konania, hoci sa s nimi malo konať a že im rozhodnutie správneho orgánu Okresného úradu Nitra (bývalá Správa katastra Nitra) v správnom konaní Z 8465/11-38/12 nebolo nikdy doručené. Keďže im toto rozhodnutie nebolo nikdy doručené, nemohli ani využiť riadne opravné prostriedky proti tomuto rozhodnutiu, hoci zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ustanovuje právo podať riadny opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu (ale až po riadnom oznámení rozhodnutia). Za listinný dôkaz označili úplný, kompletný a žurnalizovaný spis správneho orgánu Správy katastra Nitra (teraz Okresný úrad Nitra) vedený pod sp. zn. Z 8465/11-38/12, ktorým nevyvrátiteľne preukazujú skutočnosť, že s nimi správny orgán nekonal, hoci s nimi mal konať ako s účastníkmi konania a tiež ním preukazujú neexistenciu doručenky o doručení rozhodnutia. Dožadovali sa, aby súd tento listinný dôkaz zabezpečil od Okresného úradu Nitra a aby tento listinný dôkaz aj pri dokazovaní použil. Žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť im do vlastných rúk rozhodnutie Správy katastra Nitra vydané v správnom konaní Z 8465/11-38/12. 2. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že výsledkom záznamového konania je vykonanie zápisu do operátu katastra nehnuteľností, a nie vydanie rozhodnutia v správnom konaní. Po právnej stránke poukázal na ust. § 4 ods. 2, § 5 ods. 2, § 34 ods. 1, 3 katastrálneho konania a uviedol, že žalobcovia nemali žiaden vzťah k zapisovaným nehnuteľnostiam a neboli ani osoby, ktorých právo k nehnuteľnostiam by bolo záznamom dotknuté. Na podklade listín evidovaných v konaní Z 8465/2011 bolo dňa 03. 11. 2011 bývalej Správe katastra Nitra doručené Obvodným lesným úradnom v Nitre jeho rozhodnutie č. 2011/00263 zo dňa 14. 09. 2011, ktorým došlo k zmene druhu pozemku parcelné č. XXXX/X z lesného pozemku na zastavanú plochu, pričom išlo o novovytvorenú parcelu č. XXXX/X, ktorá bola odčlenená od parcely č. XXXX/X evidovanej na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky, š. p.. Bývalá Správa katastra postupovala podľa § 37 katastrálneho zákona a oznamovala vykonanie zápisu len žiadateľom. 3. Návrhom zo dňa 06. 04. 2014, osobne podaným na tunajší súd dňa 07. 04. 2014, žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby do predmetného konania vstúpil podľa ust. § 92 ods. 1 OSP účinnom ďalší účastník na strane navrhovateľa, a to Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, čo odôvodnili tou skutočnosťou, že Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom bola tiež účastníkom správneho konania vedeného na Správe katastra Nitra sp. zn. Z 8465/11-38/12. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/39/2014-13 zo dňa 18. 08. 2014 nepripustil vstup do konania Slovenskej republiky zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom na strane žalobcov. 4. Krajský súd v Nitre, po zrušení jeho prvého uznesenia na odvolanie žalobcov, uznesením č. k. 11S/39/2014-85 opätovne rozhodol tak, že nepripustil vstup do konania Slovenskej republiky zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom na strane žalobcov, nakoľko z administratívneho spisu zistil, že Slovenský pozemkový fond nebol účastníkom správneho konania, vedeného na Správe katastra Nitra Z 8465/11-38/12 o zmene druhu pozemku. V tomto konaní bolo dňa 03. 11. 2011 bývalej Správe katastra Nitra doručené Obvodným lesným úradom v Nitre jeho rozhodnutie č. j. 2011/00263 zo dňa 14. 09. 2011, ktorým došlo k zmene druhu pozemku z lesného pozemku na zastavanú plochu, pričom išlo o novovytvorenú parcelu XXXX/X. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 02. 2017. 5. Podľa § 244 ods. 1 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“, účinný do 30. 06. 2016), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250 ods. 2 OSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 32 ods. 1,3,4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“, účinný od 01. 07. 2016), účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 6. Predmetná žaloba žalobcov v 1. a 2. rade bola na Krajský súd v Nitre podaná dňa 03. 04. 2014, t. j. v čase platnosti a účinnosti OSP (účinný do 30. 06. 2016). V zmysle príslušných vyššie citovaných ustanovení OSP (účinný do 30. 06. 2016), ale i podľa súčasného Správneho súdneho poriadku (účinný od 01. 07. 2016) platí, že aktívne legitimovanou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, bol účastníkom správneho konania alebo sa s ním ako s účastníkom v správnom konaní malo konať. Tieto skutočnosti súd skúma z administratívneho spis žalovaného, z ktorého zisťuje postup žalovaného a z napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 7. Súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní správneho súdnictva zákon upravuje aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorá sa odlišuje od procesnej legitimácie na podanie žaloby, t. j. oprávnenosť žalobcu na podanie žaloby (§ 250d ods. 3 OSP, resp. § 98 SSP). V druhom prípade ide procesný inštitút stanovujúci procesné postavenie žalobcu v preskúmavanom konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (do 30. 06. 2016), ale i podľa druhej hlavy druhej časti Správneho súdneho poriadku (§ 98 SSP) a vyplýva z postavenia žalobcu v správnom konaní. Osobou neoprávnenou na podanie žaloby treba potom považovať takú osobu, ktorá nebola účastníkom správneho konania, ani sa s ňou v správnom konaní nemalo konať, keďže týmto konaním v zmysle zákona nemohlo dôjsť k zásahu do jeho práv (§ 250 ods. 2 OSP v čase podania žaloby). 8. Z citovaných ustanovení OSP, ale i v zmysle Správneho súdneho poriadku (v spojení s prechodným ustanovením) vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať (podmienky konania), súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a prihliada na ne kedykoľvek za konania. V preskúmavanej veci takto postupoval i krajský súd a zistil, že žalobcovia nie sú procesne legitímnymi - oprávnenými osobami na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a ani podľa Správneho súdneho poriadku, vzhľadom na charakter a priebeh predmetného administratívneho konania (vykonanie zápisu zmeny druhu pozemku parcelné č. XXXX/X z lesného pozemku na zastavanú plochu, pričom išlo o novovytvorenú parcelu č. XXXX/X, ktorá bola odčlenená od parcely č. XXXX/X evidovanej na liste vlastníctva č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky, š. p. na podklade rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Nitre č. 2011/00263 zo dňa 14. 09. 2011), keďže z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva a nie je sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade neboli účastníkmi tohto katastrálneho konania a ani sa s nimi v tomto konaní ako s účastníkmi konania nemalo konať. V tejto súvislosti nemožno nepoznamenať, že z obsahu podanej žaloby nevyplýva žiadny relevantný dôvod, prečo by mali byť účastníkmi záznamového konania o zápis práv k nehnuteľnostiam, s ktorými mal žalovaný správny orgán konať podľa katastrálneho konania. 9. S poukazom na vyššie uvedených dôvody a zákonné ustanovenia bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP z dôvodu, že žalobcovia nie sú procesne legitímnymi - oprávnenými osobami na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a ani podľa Správneho súdneho poriadku. 10. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 11. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.