Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200367 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4015200367.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: Juraj Garaj - ROLLUX, Komárňanská cesta 3, Nové Zámky, IČO: 34 265 660, zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, IČO: 31 782 809, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100304/1/39384/2015 zo dňa 02.02.2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.04.2015 domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, jeho rozhodnutie označené v záhlaví rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2. V odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že Daňový úrad Nové Zámky ešte dňa 16.12.2011 vydal dodatočný platobný výmer č. 631/230/78407/11/Dr, ktorým žalobcovi ako platiteľovi DPH nepriznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 9.285,08 eura a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 11.000,-- eur. Uvedený správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že platiteľ porušil § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len "zákon o DPH"), pretože právo na odpočítanie dane podľa § 49 tohto zákona môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Správca dane za doklad s právom na odpočítanie dane nepovažoval zmluvy o predaji motorového vozidla. Z odôvodnenia správcu dane je ďalej zrejmé, že nepovažoval za preukázané zaplatenie faktúry č. 2011/026, nebolo preukázané, že došlo k úhrade v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH, pričom pokladničný doklad nie je podľa správcu dane dôkazom reálneho plnenia. 3. Správca dane zo zoznamu dokladov DPH žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2001 zistil, že tento evidoval od platiteľa dane W. H. nasledovné doklady: - zmluva o dielo na vykonanie stavebný prác zo dňa 30.03.2011, - faktúra číslo 2011/026 zo dňa 31.03.2011, predmet fakturácie: záloha na stavebné práce a dodanie materiálu na stavbu administratívnej budovy "Areál Rollux", základ dane 45.000,-- eur a 20 % DPH 9.000,-- eur, spolu 54.000,-- eur, - príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.03.2011, - zmluva o predaji motorového vozidla Renault Master, VIN: C zo dňa 01.03.2011 za kúpnu cenu 6.000,-- eur, z čoho základ dane tvorí 5.000,-- eur a DPH 20 % tvorí 1.000,-- eur, - príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.04.2011, - zmluva o predaji motorového vozidla Škoda Roomster Praktik, VIN: T zo dňa 01.03.2011 za kúpnu cenu 6.000,-- eur, z čoho základ dane tvorí 5.000,-- eur a DPH 20 % tvorí 1.000,-- eur, - príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.04.2011. 4. Za účelom preverenia správnosti údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vykonali zamestnanci správcu dane dňa 02.08.2011 u platiteľa dane W. H. miestne zisťovanie, pričom preverením dokladov bolo zistené, že daňový subjekt W. H. vystavil pre žalobcu len faktúru č. VF11012 na sumu 25,-- eur vrátane DPH. W. H. sa pre správcu dane k faktúre č. 2011/026 zo dňa 31.03.2011 ako zálohe na stavebné práce a dodanie materiálu na stavbu administratívnej budovy "Areál Rollux" vyjadril tak, že táto bola ústne zrušená ešte v deň jej vystavenia a na základe dohody nemala byť evidovaná v účtovníctve oboch subjektov. Uvedená faktúra podľa W. H. nebola preto ani uhrádzaná. Na motorové vozidlá Renault Master a Škoda Roomster Praktik žiadne faktúry vystavené neboli, pričom boli vystavené iba splnomocnenia na prepis, zmluvy a príjmové doklady. Tieto boli vystavené na základe ústnej dohody a slúžili ako zábezpeka na objednaný tovar. Keďže podmienky, na základe ktorých sa predmetná zábezpeka vystavila boli splnené, W. H. mal za to, že zmluvy a príjmové doklady boli zničené. 5. Žalobca v odôvodnení žaloby k tomu uviedol, že s W. H. uzatvoril dňa 30.03.2011 zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce a dodanie potrebného materiálu na stavbu administratívnej budovy a výrobnej haly Areál Rollux. Na základe tejto zmluvy W. H. vystavil dňa 31.03.2011 faktúru č. 2011/026, pričom žalobca mu zaplatil ako zhotoviteľovi sumu 54.000,-- eur, z čoho DPH tvorí 9.000,-- eur. K zmluve o predaji motorového vozidla Škoda Roomster Praktik zo dňa 01.03.2011 žalobca uviedol, že kúpnu cenu riadne zaplatil W. H., čo tento potvrdil svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 30.04.2011. Žalobcovi bolo vozidlo odovzdané, zmena vlastníka vozidla na dopravnom inšpektoráte však nemohla byť uskutočnená, pretože na vozidlo bola exekučná plomba. K zmluve o predaji motorového vozidla Renault Master zo dňa 01.03.2011 žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom tohto motorového vozidla, jeho kúpnu cenu rovnako zaplatil W. H., čo tento potvrdil svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 30.04.2011. Toto vozidlo žalobcovi odovzdané nebolo, odovzdané mu boli iba doklady o technickej spôsobilosti vozidla a zmena vlastníka vozidla na dopravnom inšpektoráte nemohla byť uskutočnená rovnako z dôvodu, že vozidlo bolo zaťažené exekučnou plombou. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca za zdaňovacie obdobie apríl 2011 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 až § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov spolu v sume 11.000,-- eur na základe: - faktúry č. 2011/026 zo dňa 31.03.2011 v sume 9.000,-- eur, - zmluvy o predaji motorového vozidla Škoda Roomster Praktik, VIN: T zo dňa 01.03.2011 v sume 1.000,-- eur, - zmluvy o predaji motorového vozidla Renault Master, VIN: C zo dňa 01.03.2011 v sume 1.000,-- eur. 7. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správcu dane, podľa ktorého porušil § 51 ods. 1 zákona o DPH, pretože právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. K tomu žalobca s poukazom na § 69 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH uviedol, že práve W. H. ako dodávateľ tovaru (motorových vozidiel na základe uvedených kúpnych zmlúv) porušil svoju povinnosť vyhotoviť faktúru podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, čo však nemôže byť dôvodom na sankcionovanie žalobcu, ktorý postupoval presne podľa ustanovení uvedeného zákona. Tvrdenia W. H. o tom, že kúpa vozidiel slúžila len ako akási zábezpeka na objednaný tovar, označil žalobca za nepravdivé. Žalobca W. H. viackrát osobne aj písomne vyzýval na vydanie motorových vozidiel, neúspešne sa pokúšal o ich prepis na dopravnom inšpektoráte a kontaktoval sa aj so súdnym exekútorom s pokusom vyriešiť problém ohľadom exekučného zablokovania prevodu motorových vozidiel. Tvrdenie W. H. a konštatovanie správcu dane, že žalobca sa o predmetné motorové vozidlá žiadnym spôsobom nezaujímal, preto nie je založené na skutočnosti. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom správcu dane, podľa ktorého zmluvy o predaji motorového vozidla nie sú dokladom s právom na odpočítanie dane. V tejto súvislosti zdôraznil, že ide o jeden z dokladov preukazujúcich zmluvný vzťah medzi žalobcom a W. H., ktorý si nesplnil povinnosť vystaviť faktúru vyplývajúcu z ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o DPH. 8. Žalobca rovnako nesúhlasil so záverom správcu dane, podľa ktorého nebolo preukázané zaplatenie faktúry č. 2011/026 a nepreukázalo sa, že prišlo k úhrade v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH. Tento záver podľa žalobcu nevychádza z riadne vykonaného dokazovania a vyhodnotenia doložených listinných dôkazov. Zákon o DPH neurčuje, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaplatenie faktúry preukazovalo a žalobca má za to, že uvedená faktúra, ktorej predmetom je záloha na stavebné práce a dodanie materiálu, príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.03.2011 a zmluva o dielo na vykonanie stavebných prác zo dňa 30.03.2011 sú jednoznačným dôkazom na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Žalobca poukázal na ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. W. H. tak vznikla daňová povinnosť dňa 31.03.2011, dôkazom čoho je predmetná faktúra a najmä príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.03.2011, ktorým W. H. jednoznačne potvrdil prevzatie sumy vo výške 54.000,-- eur od žalobcu, z čoho DPH tvorí 9.000,-- eur. W. H. si však svoju daňovú povinnosť v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH nesplnil, a preto by mal byť práve on sankcionovaný za porušenie zákona o DPH. Tvrdenie W. H., že uvedená faktúra bola ústne zrušená ešte v deň jej vystavenia, je podľa žalobcu nepravdivé a W. H. sa ním iba snaží vyhnúť možným sankciám zo strany daňových orgánov. W. H. síce potvrdil, že predmetnú zmluvu o dielo podpísal, vystavil faktúru a podpisom príjmového dokladu potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov, bez akýchkoľvek ďalších dôkazov potvrdzujúcich jeho tvrdenia však uviedol, že zmluva o dielo bola ústne zrušená ešte v deň vystavenia faktúry, a že peňažné prostriedky neboli uhradené. Podľa rozhodovacej praxe súdov ako aj správnych orgánov je najjednoznačnejším dôkazom reálneho plnenia peňažných prostriedkov príjmový doklad, ktorého platnosť by musela byť spochybnená na základe jednoznačných dôkazov, a nie len na základe tvrdenia druhej strany, že nedošlo k žiadnemu plneniu a zmluvný vzťah bol ústne zrušený. Podľa žalobcu sa preto žalovaný nedostatočne zaoberal a nesprávne právne posúdil skutočnosť, či skutočne došlo k zrušeniu zmluvy o dielo. 9. Proti uvedenému rozhodnutiu Daňového úradu Nové Zámky podal žalobca odvolanie, kde poukázal na rozpor s právnymi predpismi v postupe daňového úradu. Žalobca poukázal najmä na to, že W. H. si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čo nemôže byť dôvodom na sankcionovanie žalobcu, ktorý postupoval v súlade a podľa ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, poukázal tiež na skutočnosti preukazujúce zaplatenie faktúry č. 2011/026, na rozdielnosť v postupe správcu dane voči dvom kontrolovaným platiteľom dane ako aj na rozporuplné tvrdenia pracovníkov daňového úradu a pod.. 10. O predmetnom odvolaní žalobcu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky tak, že rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky potvrdilo a z obsahu odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva jediný jeho záver, že správca dane pri svojom rozhodovaní dodržal ustanovenia § 2 ods. 1, 3 a 6 a postupoval podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 11. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí podal žalobca na Krajský súd v Nitre žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, vedené pod č. 26S/44/2012. Krajský súd v Nitre rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020504/1/1028955/2012 zo dňa 15.06.2012 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Nitre súd konštatoval, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní poukazuje na zistenie správcu dane, podľa ktorého prijatie zálohovej platby W. H. na základe ním vystavenej faktúry č. 2011/026 žalobca nepreukázal. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa podľa odôvodnenia rozsudku nevysporiadalo s opačným zistením vyplývajúcim z príjmového pokladničného dokladu vystaveného W. H. dňa 31.03.2011, ktorým W. H. potvrdil prijatie platby vo výške 54.000,-- eur od žalobcu s účelom definovaným ako úhrada faktúry č. 2011/026 a to aj napriek skutočnosti, že žalobca na to v dôvodoch svojho odvolania poukazoval. Súd v odôvodnení rozsudku 26S/44/2012 konštatuje, že „povinnosťou žalovaného ako odvolacieho orgánu pritom v zmysle § 48 ods. 6 druhá veta zákona o správe daní a poplatkov bolo vysporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Uvedenú odvolaciu námietku je pritom potrebné považovať za námietku podstatného charakteru, pretože otázka, či v danom prípade došlo k zaplateniu predmetnej zálohovej platby, nie je relevantná len z hľadiska toho, či W. H. v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH vznikla príslušná daňová povinnosť, ale ja z hľadiska toho, či v nadväznosti na uvedené žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ak samozrejme zároveň splnil i ostatné hmotnoprávne podmienky zakotvené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k uvedenému argumentuje tým, že žalobca sám spochybnil reálnosť zdaniteľných obchodov, keď priznal, že stavebné práce ani materiál na stavebné práce mu dosiaľ neboli dodané, pričom žalobcovi vyčíta aj to, že správcovi dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Žalovaný sa však v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej ide len o omeškanie zo strany dodávateľa W. H., ktorý si neplní svoje povinnosti zhotoviteľa diela podľa uzatvorenej zmluvy. Z odôvodnenia žalovaného je tiež zrejmé, že nebral do úvahy, že právo odpočítať DPH podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 4 zákona o DPH nevzniká až po poskytnutí reálneho plnenia, ale už dňom prijatia zálohovej platby.“ 12. Dňa 06.11.2014 opätovne vo veci rozhodol Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky. V zmysle rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 9412402/5/4938984/2014 v zmysle ktorého Daňový úrad Nitra podľa § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určila platiteľovi dane, Jurajovi Garajovi - ROLLUX, B. Němcovej 4, 940 75 Nové Zámky, DIČ: 1020420390, IČ DPH: SK1020420390, IČO: 34 265 660 rozdiel v sume 11.000,-- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, nadmerný odpočet nepriznáva v sume 9.285,08 eur a vyrubuje daň v sume 1.714,92 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia Daňového úradu Nitra vyplýva, že zamestnanci správcu dane prijali na základe vykonaného dokazovania záver, že žalobca si ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 až § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na základe: - faktúry č. 2011/026 vystavenej W. H., T. X, R. U., IČ DPH: SK 1020095461 s dátumom dodania 31.03.2011 za zálohu na stavebné práce a dodanie materiálu na stavbu administratívnej budovy „Areál Rollux“ podľa zmluvy o dielo zo dňa 30.03.2011, kde základ dane je 45.000,-- eur, DPH 20 % 9.000,-- eur, spolu 54.000,-- eur, príjmový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 31.03.2011, zmluva o dielo na vykonanie stavebných prác bola uzatvorená dňa 30.03.2011, - zmluvy o predaji motorového vozidla, podľa ktorej W. H., T. X, R. U., IČ DPH: SK 1020095461 predal motorové vozidlo Renault Master, rok výroby XXXX, číslo karosérie C evidenčné číslo R kupujúcemu Jurajovi Gajarovi - ROLLUX, B. Němcovej 4, 940 75 Nové Zámky, DIČ: 1020420390, IČ DPH: SK1020420390, IČO: 34 265 660, základ dane 5.000,-- eur, DPH 20 % 1.000,-- eur, spolu 6.000,-- eur, príjmový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 30.04.2011, - zmluvy o predaji motorového vozidla, podľa ktorej W. H., T. X, R. U., IČ DPH: SK 1020095461 predal motorové vozidlo Roomster Praktik, rok výroby XXXX, VIN: T evidenčné číslo R kupujúcemu Jurajovi Garajovi - ROLLUX, B Němcovej 4, 940 75 Nové Zámky, DIČ: 1020420390, IČ DPH: SK1020420390, IČO: 34 265 660, základ dane 5.000,-- eur, DPH 20 % 1.000,-- eur, spolu 6.000,-- eur, príjmový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 30.04.2011. 13. Daňový úrad Nitra na objasnenie skutočností, na ktoré poukazoval Krajský súd v Nitre, uskutočnil jediný úkon - svedecký výsluch W. H., ktorý zopakoval svoje skoršie tvrdenia. Daňový úrad si bez ďalšieho osvojil tvrdenia W. H. tak v prípade predaja motorových vozidiel, ako aj v prípade faktúry č. 2011/026 (zálohy na stavebné práce a dodanie materiálu na stavbu administratívnej budovy Areál Rollux). Rovnako ako v prípade motorových vozidiel, aj v prípade faktúry v celkovej výške 54.000,-- eur H. plnenie od žalobcu vylákal podvodom. S H. žalobca spísal riadnu zmluvu o dielo, pričom stavebné práce mali byť uskutočnené v priebehu polroka. Nad dohodnutú cenu diela vo výške 54.000,-- eur H. riadne vystavil faktúru a túto sumu žalobca H. osobne zaplatil. Žalobca nepredpokladal, že H. k vykonávaniu diela nepristúpi a neuskutoční žiadne dohodnuté práce. Podľa vyjadrenia H. bola faktúra „ústne zrušená ešte v deň jej vystavenia a na základe džentlmenskej dohody nemala byť evidovaná v účtovníctve oboch subjektov“. Správca dane skonštatoval, že je „technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či sa takéto plnenie v skutočnosti stalo. Samotný daňový doklad (faktúra), ako aj doklad o prijatí platby vopred s predpísanými náležitosťami účtovného dokladu a ich riadne zaúčtovanie samé o sebe nie sú dôkazom o tom, že nárok na odpočítanie dane bol uplatnený v súlade so zákonom“. Správcovi dane podľa žalobcu evidentne ušlo, že v tomto prípade sa jednalo o zálohu na práce a materiál, ktoré mali byť uskutočnené v budúcnosti zo strany W. H., avšak tento k plneniu zmluvy nepristúpil a súčasne si ani nesplnil svoju daňovú povinnosť a nevystavil dobropis ani žiaden iný účtovný dokument, ktorým by si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov. 14. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o odvolaní žalobcu rozhodlo rozhodnutím č. 1100304/1/39384/2015 zo dňa 02.02.2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9412402/5/4938984/2014 zo dňa 06.11.2014 potvrdilo. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa neriadilo právnym názorom Krajského súdu v Nitre, ktorý bol vyslovený v rozsudku so sp. zn. 26S/44/2012 - 90 zo dňa 30.01.2014. V uvedenom rozsudku je výslovne poukázané na to, že žalovaný (Finančné riaditeľstvo SR) nevzal do úvahy, že právo odpočítať DPH podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 4 zákona o DPH nevzniká až po poskytnutí reálneho plnenia, ale už dňom prijatia zálohovej platby. Finančná správa neberie do úvahy, že v tomto konkrétnom prípade došlo k prijatiu zálohovej platby na základe zmluvy o dielo, pričom zákon o DPH pre tento prípad určuje, že dňom prijatia zálohovej platby vzniká právo odpočítať si daň z pridanej hodnoty. Zároveň na základe zmluvy o dielo bol predmet diela jasne určený. 15. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nevykonalo žiadne ďalšie dôkazy. V rozhodnutí č. 1100304/1/39384/2015 zo dňa 02.02.2015 sú mechanicky zhrnuté všetky skutočnosti uvádzané či už žalobcom alebo skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom konaní na sedemnástich stranách, pričom až záverom je odkazované na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf 87/2009 z 21.01.2010 týkajúceho sa neoprávneného odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že v čase úhrady preddavku na zhotovenie stavby podľa zmluvy o dielo a preddavkovej faktúry dodávateľovi stavby nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH, pretože nemal presne určené tovary a služby, ktoré použije a stavba nebola presne špecifikovaná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu je však bez priamej súvislosti so skutkovým stavom týkajúcim sa žalobcu, keďže v prípade žalobcu bol predmet plnenia na základe zmluvy o dielo jasne určený a súčasne okrem výsluchu W. H. nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie. 16. Žalobca v daňovom konaní doložil všetky dôkazy, ktoré jednoznačne odrážali skutočnosť, že medzi žalobcom a W. H. došlo k predaju motorových vozidiel, k vystaveniu riadnych daňových dokladov a následne k riadnemu odpočtu DPH. Žalovaný absolútne ignoroval dôkazy predložené žalobcom a bez ďalšieho sa stotožnil s tvrdeniami W. H., že žiadne faktúry na predaj motorových vozidiel vystavené neboli, ale predovšetkým, že faktúra č. 2011/026 zo dňa 31.03.2011 ako záloha na stavebné práce a dodanie materiálu na stavbu administratívnej budovy „Areál Rollux“ bola ústne zrušená. 17. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O. s. p.) a zároveň je v konaní správneho orgánu taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O. s. p.). 18. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 23.08.2017, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 19. V prípade zmlúv o predaji motorového vozidla Škoda Roomster Praktik a Renault Master, uzatvorených medzi žalobcom a W. H., správca dane zistil a jednoznačne preukázal, že žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobu, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Žalobca v rámci kontroly nepredložil, a teda nepreukázal, že má faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71, a preto si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49. 20. K faktúre č. 2011/026 zo dňa 31.03.2011, ktorej predmetom bola záloha na stavebné práce a dodanie materiálu na stavbu administratívnej budovy zaujal nasledujúci postoj. Žalovaný zdôraznil relevanciu záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 87/2009 zo dňa 21.01.2010, pričom z hľadiska posúdenia prejednávanej veci označil za podstatné závery obsiahnuté v posledných dvoch odsekoch strany 5 a na strane 6 predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. 21. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 22. Citované ustanovenie hovorí o daňovej povinnosti z prijatej platby. S prihliadnutím na skutočnosť, že zdaniteľným plnením je dodanie tovaru (stavby) a nie prijatie platby, vznikajú u najvyššieho súdu pochybnosti o obsahu tohto ustanovenia, a to i s prihliadnutím na citovaný bod 50 rozsudku ESD zo dňa 21. februára 2006 vo veci BUPA Hospitals Ltd, C-419/02. Zdaniteľné obchody sú taxatívne vymedzené v § 8-12 zákona o DPH a to, ako dodanie tovaru a dodanie služby. Keďže zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty („zákon o DPH“) sa implementovala šiesta smernica o DPH, možno sa domnievať, že ustanovením § 19 ods. 4 zákona o DPH zákonodarca mal úmysel implementovať článok 10 ods. 2, druhý pododsek šiestej smernice, ktorý však znie „ak sa však má platba uskutočniť na účet pred dodaním tovaru alebo pred poskytnutím služieb, daňový nárok vnikne po prevzatí platby“. Vzhľadom na dikciu ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH podľa ktorej „vzniká daňová povinnosť z prijatej platby“ najvyšší súd konštatuje, že článok 10 ods. 2, druhý pododsek šiestej smernice ustanovením § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov, ani žiadnym iným ustanovením tohto zákona implementovaný nebol. Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH je však platným a účinným ustanovením vnútroštátneho právneho predpisu, prameňa práva - zákona Slovenskej republiky a musí byť aplikované (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ale na tie prípady na ktoré sa vzťahuje. Podľa dikcie sa môže vzťahovať iba na daň na výstupe. 23. Vo veci rozhodnutej citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalobca ako daňový subjekt predmetnou faktúrou č. 003-5 od spoločnosti E.I. s.r.o. žiadnu platbu neprijal, preto mu nemohla ani v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH (ani čl. 65 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty), vzniknúť daňová povinnosť z prijatej platby. Uplatnenie nároku na nadmerný odpočet podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007 vo výške 2.470.000,-- Sk z faktúry č. 003-5 od spoločnosti E.I. s.r.o. žalobcom ako daňovým subjektom nemá oporu v zákone o DPH, preto výrok rozhodnutia správcu dane, ktorým nebol žalobcovi ako daňovému subjektu priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za obdobie máj 2007 v sume 2.470.000,-- Sk je v súlade so zákonom o DPH ako aj výrok potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného. 24. Ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH sa nevzťahovalo na predmetný daňový prípad žalobcu, t. j. tvrdený nárok žalobcu na nadmerný odpočet podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007 vo výške 2.470.000,-- Sk z faktúry č. 0003-5 od spoločnosti E.I. s.r.o. (pretože žalobca platbu ako zdaniteľné plnenie neprijal, ale naopak vzťahuje sa na daňový prípad spoločnosti E.I. s.r.o. - daň na výstupe, tento však nie je predmetom tohto súdneho konania). 25. V závere rozsudku NS v poslednom odseku Najvyšší súd uviedol, že zotrváva na právnom názore, že článok 10 ods. 2, druhý pododsek šiestej smernice ustanovením § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov, ani žiadnym iným ustanovením tohto zákona implementovaný nebol. Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého „vzniká daňová povinnosť z prijatej platby“ sa vzťahuje iba na daň na výstupe. To isté platí i o čl. 65 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z priadnej hodnoty, podľa ktorého, „ak má k platbe na účet dôjsť pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb, daňová povinnosť vzniká z prijatej sumy prijatím platby“. Najvyšší súd konštatuje, že uvedené ustanovenia sa týkajú dane na výstupe, a nevzťahuje sa preto na prípad žalobcu, ktorý sumu neprijal, ale zaplatil. 26. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca. Opätovne akcentoval, že žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia neriadil záväzným právnym názorom Krajského súdu v Nitre v súvislosti so zálohovou platbou na stavebné práce na základe faktúry č. 2011/026. Podľa názoru Krajského súdu v Nitre sa totiž žalovaný mal vysporiadať s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej v danom prípade ide iba o omeškanie zo strany dodávateľa W. H., ktorý si neplní svoje povinnosti zhotoviteľa diela podľa uzatvorenej zmluvy. Krajský súd v Nitre vo svojom skoršom rozhodnutí tiež zdôraznil, že právo odpočítať DPH podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 4 zákona o DPH nevzniká až po poskytnutí reálneho plnenia, ale už dňom prijatia zálohovej platby. Žalovaný neberie do úvahy, že v tomto konkrétnom prípade došlo k prijatiu zálohovej platby na základe zmluvy o dielo, pričom zákon o DPH pre tento prípad určuje, že dňom prijatia zálohovej platby vzniká právo odpočítať si daň z pridanej hodnoty. Zároveň na základe zmluvy o dielo bol predmet diela jasne určený. V súvislosti s právnym názorom Krajského súdu v Nitre vyjadreným v rozsudku č. k. 26S/44/2012 - 90 zo dňa 30.01.2014 žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/87/2009 zo dňa 21.01.2010, pričom podľa žalovaného tvoria právny rámec aplikovateľný na prípad žalobcu posledné 2 odseky na strane 5 a text na strane 6 predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považuje žalobca za nesúvisiace so skutkovým stavom týkajúcim sa žalobcu, keďže v prípade žalobcu bol predmet plnenia na základe zmluvy o dielo jasne určený. Takú aplikáciu záverov uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podľa ktorej sa ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH netýka žalobcu, ale sa týka vzniku daňovej povinnosti dodávateľa stavebných prác (W. H.), a to prijatím platby pred dodaním tovaru, označil žalobca za nesprávnu, ktorá nemá oporu v ustanoveniach zákona o DPH. Zdôraznil, že slovenské právo nie je založené na precedensoch a s výnimkou publikovanej judikatúry Ústavného súdu SR nie sú rozhodnutia súdov autoritatívnym a záväzným prameňom práva. Správne orgány mali preto rozhodovať v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Nitre vyjadreným v rozsudku č. k. 26S/44/2012 - 90 zo dňa 30.01.2014. 27. Vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu žalovaný už iba uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe, keďže vyjadrenie podané žalobcom už neobsahuje žiadne nové skutočnosti. 28. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia v rozsahu dôvodov podanej žaloby a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania v súlade z § 107 ods. 12 CSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 29. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu - správcu dane, súd zistil, že žalobca podal dňa 25.05.2011 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za apríl 2011. Na základe poverenia na výkon daňovej kontroly správca dane začal vykonávať daňovú kontrolu u daňového subjektu Juraj Garaj - ROLLUX, ktorej predmetom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Zo zápisníc o ústnom pojednávaní zo dňa 25.07.2011, 24.08.2011, 06.09.2011, 13.10.2011 a 14.12.2011, vyplýva, že ústneho pojednávania sa zúčastnil žalobca. Správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zo dňa 21.11.2011. Daňový úrad Nové Zámky dňa 16.12.2011 vydal dodatočný platobný výmer č. 631/230/78407/11/Dr, ktorým žalobcovi ako platiteľovi DPH nepriznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 9.285,08 eura a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 11.000,-- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím a žiadal rozhodnutie zrušiť. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 1020504/1/1028955/2012 zo dňa 15.06.2012 dodatočný platobný výber správcu dane potvrdil. Toto rozhodnutie žalovaného bolo rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/44/2012 - 90 zo dňa 30.01.2014 zrušené a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Následne žalovaný rozhodnutím č. 1100304/1/231467/2014 zo dňa 04.06.2014 zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - dodatočný platobný výmer správcu dane. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2014 je zrejmé, že bol vypočutý svedok W. H., pričom žalobca sa aj jeho výsluchu nezúčastnil napriek tomu, že o jeho vykonaní bol upovedomený. O výsledkoch vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní bol žalobca písomne informovaný zo strany správcu dane dňa 26.09.2014. Žalobca sa následne k informácii o výsledkoch dokazovania písomne vyjadril svojím podaním zo dňa 10.10.2014, doručeným správcovi dane 15.10.2014. Daňový úrad Nitra dňa 06.11.2014 vydal rozhodnutie č. 9412402/5/4938984/2014, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určil rozdiel v sume 11.000,-- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, nadmerný odpočet nepriznal v sume 9.285,08 eura a vyrubil daň v sume 1.714,92 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opäť odvolanie, o ktorom žalovaný ako odvolací orgán rozhodol rozhodnutím č. 1100304/1/39384/2015 zo dňa 02.02.2015 tak, že rozhodnutie prvostupňového správcu dane potvrdil. 30. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (účinný v kontrolovanom období, ďalej len zákon o DPH), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 31. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 33. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. 34. Žalobca si v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH mohol právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH uplatniť jednoznačne iba v prípade, ak by mal faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Z dokazovania vykonaného správcom dane pritom vyplýva absolútne jednoznačný záver, že vo vzťahu ku kúpe motorových vozidiel identifikovaných vyššie predávajúci C. H. žalobcovi ako kupujúcemu a zároveň platiteľovi dane žiadne faktúry nevystavil. Samotná táto skutočnosť bráni tomu, aby mohlo byť právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH v tejto súvislosti uplatnené, keďže dispozícia faktúrou vystavenou v zmysle § 71 zákona o DPH tvorí základnú zákonnú podmienku vzniku práva na odpočítanie DPH v takýchto prípadoch. Závery žalovaného ako aj prvostupňového správcu dane sú preto v tomto smere správne a akékoľvek ostatné argumenty žalobcu pre posúdenie zákonnosti tejto časti žalobou napadnutého rozhodnutia irelevantné. 35. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 36. Podľa § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v odôvodnení rozsudku správny súd okrem iného odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. 37. Podľa § 139 ods. 3 SSP ak sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 38. Vo vzťahu k posúdeniu významu ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH, od ktorého žalobca odvodzuje svoje právo na odpočet DPH vo vzťahu k faktúre č. 2011/026 správny súd poukazuje na závery prezentované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 87/2009 zo dňa 21.01.2010, ktoré sú v podstatných detailoch uvedené v odsekoch 20. až 25. tohto odôvodnenia. Resumé týchto záverov spočíva v tom, že ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH sa môže vzťahovať iba na daň na výstupe, čo nie je prejednávaný prípad. Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH sa v prejednávanom prípade týkať iba vzniku daňovej povinnosti dodávateľa stavebných prác (W. H.), ktorá mu vznikla prijatím platby pred dodaním tovaru alebo služby. Skutočnosť, či platba pred dodaním tovaru alebo služby bola alebo nebola prijatá W. H., je preto v prípade žalobcu vo vzťahu k jeho právu na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právne bezvýznamná. Prijatie alebo neprijatie platby dodávateľom tovaru alebo služby pred ich dodaním žiadnym spôsobom nepreukazuje vznik daňovej povinnosti žalobcovi, a teda ani jeho právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služieb v zmysle § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 39. Tunajší správny súd nevidí dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe reprezentovanej citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a v plnej miere na jeho odôvodnenie v podrobnostiach týkajúcich sa výkladu ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH poukazuje. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a pod., považoval za nedôvodné, lebo súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Obdobne s prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07). 41. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok zákona o DPH na zistený skutkový stav podľa dôkaznej situácie lebo žalobca spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že splnil zákonné podmienky pre odpočet DPH tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní. 42. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalobca nemohol byť vyššie uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov ukrátený na svojich právach, nakoľko sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 43. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 44. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to podľa ust. § 168 a § 175 ods. 1 SSP. Žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania, tieto mu súd môže priznať vo výnimočných prípadoch, pričom v prejednávanej veci súd nevzhliadol výnimočnosť prípadu. 45. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.