Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sd/167/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200464 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4015200464.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: C. R., bytom G. č. XXX, pošta H., zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8.4.2015. Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8.4.2015, bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 21. 01. 2009 v sume 435,- eur a súčasne podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniká od 21.1.2009 nárok na invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok ako aj na invalidný dôchodok, na ktorý mu vznikol nárok od 21.1.2009 podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v sume 255,10 eur mesačne. Táto výška dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade s Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Z. z. od 01. 01. 2010 do 01. 01. 2015 na sumu invalidného dôchodku 494,- eur mesačne. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že týmto realizovala rozsudok Krajského súdu v Nitre 23Sd/48/2008-306 zo dňa 3. novembra 2014, v spojení s popravným uznesením zo dňa 14. januára 2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie z 3. apríla 2009. Zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Nitra dňa 06. 02. 2015. Pri posúdení zdravotného stavu sa posudkový lekár za oberal aj znaleckým posudkom znalca Doc. MUDr. Petra Kováča. Podľa § 263 ods. 1 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z., invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 sa považuje po 31. 12. 2003 za invalidný dôchodok v takej sume v akej patril k 31. 12. 2003 a vypláca sa aj po tomto dni za stanovených podmienok. Zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom dňa 06. 02. 2015, ktorého vyplýva, že bol navrhovateľ uznaný za invalidného podľa § 39 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. V posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity, t.j. pred 21. 01. 2009 získal 2594 dní, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, čím splnil všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2007, 2006, 2005, 2004 a 1995, ktorý je v sume 287,62 eur. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb., ak priemerný mesačný zárobok určený z rozhodného obdobia prevyšuje sumu 82,99 eur, započíta sa táto suma v plnej výške. Zo sumy nad 82,99 eur do 199,17 eur 1/3 a zo sumy nad 199,17 eur do 331,94 eur 1/10. Na sumu nad 331,94 eur sa neprihliada. V súlade s uvedeným sa priemerný mesačný zárobok upravuje na sumu 130,57 eur. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sa navrhovateľovi na účely určenia sumy invalidného dôchodku pripočítala doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Celková započítaná doba zamestnania je 43 rokov a 285 dní. Započítaná doba zamestnania na určenie sumy dôchodku je 41 rokov z toho v III. pracovnej kategórii. Keďže navrhovateľ získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok dobu zamestnania, ktorá spolu s pripočítanou dobou tvorí najmenej 25 rokov, na dobu zamestnania pred 18 rokom veku sa neprihliada. Dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie invalidný dôchodok 66 % PMZ, čo je 86,20 eur mesačne. K uvedenej sume patrí zvýšenie o 138,80 eur mesačne na 225,- eur a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 13,50 eur na sumu 238,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa v súlade s § 81 ods. 5 zvyšuje podľa § 82 a Opatrenia o 6,95 %, čo je 16,60 eur na 255,10 eur mesačne. Keďže žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku sa považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, bol nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % podľa posudku posudkového lekára zo dňa 06. 02. 2009, ktorý ho uznal za invalidného od 21. 01. 2009. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. pred 21. 01. 2009 získal navrhovateľ 2594 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový je 1,0326 podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., je podiel úhrnu osobných mzdových bodov zistených za rozhodujúce obdobie a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, a to kal. roky 1984-2008 navrhovateľ nezískal pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu aspoň 22 kal. rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 63 ods. 7, ak je priemerný osobný mzdový bol v hodnote nižšej ako 1,25, započítava sa v celej výške. Priemerný osobný mzdový bod po úprave je 1,0326. K 21. 01. 2009, t.j. ku dňu vzniku invalidity navrhovateľ získal 12232 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočítava obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 3748 dní, t.j. 15980 dní, čím získal 43,7809 rokov dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. 01. 2009 je 8,9955 eur. Suma invalidného dôchodku je 406,70 eur. Je vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Invalidný dôchodok sa v súlade s § 81 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. ďalej zvyšuje podľa § 82 a Opatrenia č. 450/2008 Z. z. o 6,95 %, čo je 28,30 eur na sumu 435,- eur mesačne. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok, na ktorý vznikol nárok navrhovateľovi od 21. 01. 2009 podľa zákona účinného do 31. 12. 2003 a invalidného dôchodku určeného podľa zákona účinného od 01. 01. 2004, vypláca sa invalidný dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká. Keďže k 21. 01. 2009 suma vyplácaného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. 12. 2003 je 166,50 eur mesačne, suma invalidného dôchodku, na ktorý vznikol navrhovateľovi nárok do 31. 12. 2003 je 255,10 eur a suma invalidného dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok podľa zákona účinného od 01. 01. 2004 je 435,- eur mesačne, patrí mu invalidný dôchodok vo vyššej sume, teda 435,- eur mesačne. Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 413/2009 Z. z. o 3,05 %, čo je 13,30 eur, na sumu 448,30 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 404/2010 Z. z. o 1,8 %, čo je 8,10 eur, na sumu 456,40 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 344/2011 Z. z. o 3,3 %, čo je 15,10 eur, na sumu 471,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 329/2012 Z. z. o pevnú sumu 10,10 eur, na 481,60 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 329/2013 Z. z. o 7,80 eur, na 489,40 eur mesačne. Invalidný dôchodok sa zvyšuje podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a Opatrenia č. 295/2014 Z. z. o 4,60 eur, na 494,- eur mesačne. Týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sd/48/2008-306 zo dňa 03. 11. 2014 v spojení s opravným uznesením č. 23Sd/48/2008-325 zo dňa 14. 01. 2015. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas návrh na preskúmanie rozhodnutia. Žiadal ho zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a žiadal priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nenapadá rozhodnutie odporkyne v plnom rozsahu, teda výšku invalidného dôchodku, ani zvyšovanie invalidného dôchodku v zmysle § 82 a Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Namieta iba dátum určenia, resp. priznania invalidného dôchodku. Má za to, že tento dátum má byť priznaný skôr, nie od 21. 01. 2009. Dátum vzniku invalidity bol podstatou aj predchádzajúceho konania pred Krajským súdom v Nitre v konaní č. 23Sd/48/2008, kde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Z vykonaného dokazovania, najmä znaleckých posudkov, vyplynulo, že už aj dátum 03. 06. 2005 možno považovať za dátum, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, v ktorom navrhovateľ spĺňa kritériá na priznanie invalidity. Odporkyňa rozhodla v rozpore so závermi znaleckého dokazovania v predchádzajúcom konaní, i keď táto povinnosť jej vyplýva priamo zo zákona. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 23Sd/167/2015-39 zo dňa 23. 11. 2015 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 04. 2015. Proti tomuto rozsudku navrhovateľ v zákonnej lehote podal odvolanie, v ktorom uviedol, že mal byť uznaný za invalidného spätne už za obdobie, kedy vzhľadom na jeho zdravotný stav nebol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie a nie až od 21. 01. 2009. Poukázal na to, že zistenie skutkového stavu v otázke dátumu vzniku invalidity, z ktorého vychádzalo rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, konkrétne vykonaným znaleckým dokazovaním znaleckým posudkom č. 84/2014 zo dňa 23. 05. 2014. Z tohto znaleckého posudku ako aj výsluchu znalca vyplynulo, že najneskôr dátum 08. 06. 2005 už možno považovať za dátum, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a kedy navrhovateľ spĺňal kritériá invalidity. Nemietol tiež, že odporkyňa sa neriadila predchádzajúcim rozhodnutím krajského súdu zo dňa 03. 11. 2014, v ktorom I. stupňový súd uložil odporkyni opätovne rozhodnúť o priznaní invalidného dôchodku v zmysle znaleckého posudku. Posudkový lekár v lekárskej správe zo dňa 19. 09. 2015 svoj nesúhlas s dátumom 03. 06. 2005 nezdôvodnil žiadnym nálezom ani inou skutočnosťou, ktorú by nemal k dispozícii pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa. Najvyšší súd SR uznesením č. 9So/49/2016 zo dňa 26. 04. 2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. 11. 2015 a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na tú skutočnosť, že súd I. stupňa nepostupoval v intenciách § 157 ods. 2 O.s.p., že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu I. stupňa. V odôvodnení rozsudku absentuje rozhodnutie súdu ako vec správne právne posúdil z hľadiska relevantných ustanovení zákona a ktoré požiadavky navrhovateľa a z akých dôvodov považoval za nedôvodné. Úlohou súdu v konaní podľa III. hlavy 5. časti O.s.p. je preskúmať rozhodnutie správneho orgánu a vysporiadať sa tak s požiadavkami navrhovateľa v opravnom prostriedku ako aj s právnou argumentáciou odporkyne v preskúmavanom rozhodnutí. Musí vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie ako vec právne posúdil, teda akými úvahami sa riadil a či rozhodnutie a postup odporkyne v medziach opravného prostriedku je v súlade so zákonom. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ust. § 250l ods. 1 na nasledujúce O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Zástupca navrhovateľa na pojednávaní žiadal opätovne zrušiť rozhodnutie správnemu orgánu a vrátiť na nové konanie. Trval na svojich prednesoch ako aj námietkach, ktoré uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V predmetnom konaní je sporné priznanie invalidného dôchodku navrhovateľa od 21. 01. 2009. Zdravotný stav navrhovateľa bol preskúmavaný opätovne posudkovým lekárom v Banskej Bystrici dňa 18. 09. 2015, kde posudková lekárka posúdila zdravotný stav navrhovateľa interným vyšetrením, všetkými odbornými nálezmi, ktoré sa nachádzajú v posudkovom spise ako aj znaleckými posudkami, ktoré boli vyhotovované v predchádzajúcom súdnom konaní. Navrhovateľ trpí ochorením diabetes mellitus, závislý on inzulínu, iné choroby podžalúdkovej žľazy, iné poruchy medzistavcových platničiek, ICHS, zhubný nádor žalúdka, iné nedostatky vo výžive. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila posudková lekárka cukrovku, ťažko kompenzovateľnú s diabetickými komplikáciami podľa kapt. IV., položka 1, písm. c/ a určila mieru poklesu 65 % a zvýšila percentuálnu mieru za pridružené ochorenia o 10 %. Navrhovateľ bol čiastočne invalidný od r. 1993 pre ochorenie chrbtice. Zmena stupňa invalidity v r. 1996 bola podmienená zhoršením zdravotného stavu, predovšetkým cukrovky I. typu, chorobami ciev a chrbtice. Pri uspokojivej kompenzácii cukrovky a s ústupom poruchy chrbtice došlo k prehodnoteniu a k zmene invalidity na čiastočnú invalidity v r. 2000. V nasledujúcich rokoch pri uspokojivej kompenzovanej cukrovke, čo je dokumentované aj v chronologickom prehľade rozhodujúceho zdravotného ochorenia, teda cukrovky v znaleckom posudku od roku 2000 až do januára 2009, nebol dôvod k prehodnoteniu invalidity. Jednoznačne je dokumentovaná zlá kompenzácia cukrovky až podľa diabetologických nálezov dňa 21. 01. 2009, čo je potvrdené diabetológom, neurológom aj angiológom s konkrétnym týmto dátumom uvedeným v znaleckom posudku, preto až týmto dátumom bolo možné zmeniť invaliditu, a to v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. ako stanoviť vznik invalidity v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. Vznik invalidity musí byť určený konkrétnym dátumom, kedy je preukázaná zmena v zdravotnom stave poistenca. Nie je možné stanovovať dátum invalidity v rozmedzí niekoľkých rokov, ako to žiada navrhovateľ. Navrhovateľ žiada uznať invaliditu od 03. 06. 2005, k tomuto dátumu však nedošlo k vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu, ale v tento deň bol navrhovateľ vyšetrený u všeobecného lekára po bodnutí hmyzom do pravého predkolenia, následne s rozvojom flegmóny, čo bolo možné riešiť incíziou a drenovaním. Krajský súd v Nitre v predchádzajúcom konaní zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na nové konanie s tým, že má doplniť dokazovanie, jednak s prihliadnutím na kontrolný znalecký posudok, ktorý bol vykonaný v predmetnej veci za účelom dátumu vzniku invalidity navrhovateľa. Po zrušení veci sociálna poisťovňa opätovne posudzovala zdravotný stav navrhovateľa, a to posudkovým lekárom ústredia v Banskej Bystrici dňa 18. 09. 2015 a príslušná posudková lekárka sa oboznámila jednak so znaleckým posudkom ako aj so všetkými lekárskymi nálezmi navrhovateľa a zotrvala na svojom závere, že nie je možné určiť dátum vzniku invalidity navrhovateľa 03. 06. 2005 ako to žiada, pretože z kompletnej zdravotnej dokumentácie, včítane aj znaleckých posudkov, dátum vzniku invalidity jednoznačne vyplýva z diabetologických nálezov 21. 01. 2009, kedy sa konštatuje zlá kompenzácia cukrovky a od tohto dátumu je možné zmeniť invaliditu v zmysle zákona 100/1988 Zb. ako aj stanoviť vznik invalidity v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. Posudkoví lekári sociálnej poisťovne ústredia posúdili zdravotný stav navrhovateľa postupom vyplývajúcim so zákona, ich posudky sú úplné a presvedčivé a vo svojich záveroch zhodné, pričom navrhovateľ nespochybnil relevantným spôsobom ich závery a nepredložil žiaden dôkaz (lekárske správy na podporu svojho tvrdenia), že dátum vzniku invalidity bol posúdený nesprávne. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru ako i dátum vzniku invalidity ako aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Toto zákon výlučne ponecháva rozhodovaniu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý vychádza z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Preto navrhovateľ je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 % od 21. 01. 2009. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danom prípade o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia krajský súd nemal dôvod pochybovať, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemal úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.