Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/262/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201211 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4015201211.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Váh 5, Čsl. armády 1020, Šaľa, zastúpeného právnym zástupcom: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Q. E., nar. XX. XX. XXXX, Na S. XX/XX, T. - P. R., 2/ E.. E. O., nar. XX. XX. XXXX, M.. armády XXXX/XX, R., obe zastúpené právnym zástupcom: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, o správnej žalobe zo dňa 07. 12. 2015 proti rozhodnutiu žalovaného č. Vo 13/2015-2/Br, OU-NR-OOP5-2015/038370-2/Br k: V 1074/2015 zo dňa 07. 10. 2015 a proti rozhodnutiu Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-7 zo dňa 22. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Vo 13/2015-2/Br, OU-NR-OOP5-2015/038370-2/Br k: V 1074/2015 zo dňa 07. 10. 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd o d m i e t a žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-7 zo dňa 22. júna 2015. Žalobcovi, žalovanému a pribratým účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. V predloženom administratívnom spise sa nachádza návrh zo dňa 01. 06. 2015 na vklad do katastra podpísaný notárom JUDr. Karolom Kovácsom, z ktorého vyplýva, že žalobca ako oprávnený z vecného bremena a E. O. ako povinná z vecného bremena uzavreli zmluvu o zriadení práva vecného bremena vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Karolom Kováscom dňa 01. 06. 2015 pod sp. zn. N 279/2015, NZ 18866/2015 ohľadne nehnuteľností vedených na LV č. 4024 v katastrálnom území Šaľa. Z návrhu vyplýva, že účastníci zmluvy sú v katastrálnom konaní zastúpení týmto notárom na základe splnomocnenia obsiahnutého v notárskej zápisnici. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podaný elektronicky. 2. Predmetná notárska zápisnica bola predložená správnemu orgánu prvého stupňa a vyplýva z nej, že žalobca ako oprávnený z vecného bremena a E. O. ako povinná z vecného bremena požiadali notára o spísanie zmluvy o zriadení práva vecného bremena do notárskej zápisnice a zároveň notára splnomocnili, aby ich zastupoval v katastrálnom konaní. Obsah vecného bremena spočíval v tom, že E. O. bude povinná strpieť užívanie tam uvedených nehnuteľností Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov Váh 5 za účelom prevádzkovania plynovej kotolne v tomto nebytovom priestore v rozsahu vzájomných práv a povinností tak, že jej zostane právne postavenie k nim „nuda propietas“. Zároveň bola určená hodnota práva vecného bremena s tým, že toto sa podľa dohody zmluvných strán zriaďuje bezodplatne a na dobu neurčitú. 3. Rozhodnutím zo dňa 22. 06. 2015 správny orgán prvého stupňa prerušil katastrálne konanie o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31a písm. c/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, čo odôvodnil tým, že na preukázanie oprávnenia predsedu spoločenstva podpísať predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena je potrebné doložiť jedno vyhotovenie zmluvy o spoločenstve, resp. ak takáto kompetencia priamo nevyplýva zo zmluvy o spoločenstve, je potrebné doložiť zápisnicu z hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (zhromaždenia vlastníkov) o udelení oprávnenia predsedovi spoločenstva v zmysle § 7c ods. 9, písm. l/ zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Na odstránenie týchto nedostatkov správny orgán určil lehotu 30 dní s tým, že ak v tejto lehote nebudú nedostatky odstránené, konanie zastaví podľa § 31b/ ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona. Na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o prerušení konania reagoval zástupca účastníkov katastrálneho konania v podaní zo dňa 03. 07. 2015, pričom žiadané listiny správnemu orgánu nepredložil, a to z dôvodov uvedených v tomto podaní. 4. Rozhodnutím č. V 1074/2015-9 zo dňa 21. 08. 2015 správny orgán prvého stupňa katastrálne konanie o povolení vkladu vecného bremena na základe zmluvy o zriadení práva vecného bremena zo dňa 01. 06. 2015 zastavil podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že listinné dôkazy preukazujúce oprávnenie predsedu spoločenstva podpísať predloženú zmluvu neboli predložené správnemu orgánu ako príloha k návrhu na vklad, a to ani dodatočne po prerušení konania. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal notár JUDr. Karol Kovács v mene účastníkov konania odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím dňa 07. 10. 2015. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 6. Predmetným rozhodnutím č. Vo 13/2015-2/Br, OU-NR-OOP5-2015/038370-2/Br k: V 1074/2015 zo dňa 07. 10. 2015 žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie JUDr. Karola Kovácsa a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru zo dňa 21. 08. 2015 o zastavení konania o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom i v záhlaví svojho rozhodnutia uviedol, že rozhoduje o odvolaní JUDr. Karola Kovácsa. V odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh katastrálneho konania a bol toho názoru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia a spĺňa požadované náležitosti, nakoľko v čase jeho vydania nebol v určenej lehote odstránený vytknutý nedostatok podania a jeho príloh. S poukazom na ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona uviedol, že nedostatok podania vytknutý správnym orgánom prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 22. 06. 2015 nebol účastníkmi konania odstránený v určenej lehote, pričom títo boli o následkoch neodstránenia nedostatku poučení a boli teda splnené podmienky na zastavenie konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Žalovaný bol toho názoru, že konanie o návrhu na vklad práva vecného bremena bolo dôvodne prerušené za účelom predloženia vyhotovenia zmluvy o spoločenstve na preukázanie oprávnenia predsedu spoločenstva podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena a v prípade, že takáto kompetencia nevyplýva zo zmluvy o spoločenstve, bolo potrebné predložiť zápisnicu z hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (zhromaždenie vlastníkov) o udelení oprávnenia predsedovi spoločenstva. Skúmanie náležitosti zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice z hľadiska ust. § 31 ods. 2 katastrálneho zákona nie je možné uplatniť v prípade zmluvy o zriadení vecného bremena vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že posudzovanie zmluvy z hľadiska súladnosti s katastrálnym operátom a splnenia procesných podmienok na povolenie vkladu sa aplikuje len v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo zmluva o zriadení práva vecného bremena nie je. Preto je bezpredmetné poukazovať na ust. § 31 ods. 2 katastrálneho zákona. Správny orgán prvého stupňa bol povinný preskúmať predloženú zmluvu s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a teda preskúmať, či neodporuje zákonu, resp. či zákon neobchádza. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán nespochybnil oprávnenie predsedu spoločenstva konať v mene tohto spoločenstva, ale dospel k záveru, že oprávnenie podpísať predloženú zmluvu o zriadení vecného bremena nebolo v katastrálnom konaní dostatočne preukázané. III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe 7. Žalobca v podanej žalobe podrobne popísal priebeh administratívneho konania tak, ako je vyššie uvedený (bod 1. až 5. tohto rozsudku) pričom sa zameral na obsah jednotlivých listín, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu a žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Vo 13/2015-2/ Br, OU-NR-OOP5-2015/038370-2/Br k: V 1074/2015 zo dňa 07. 10. 2015 a rozhodnutia Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-9 zo dňa 21. 08. 2015 a č. V 1074/2015-7 zo dňa 22. 06. 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal rozpor uvedených rozhodnutí s Ústavou Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom, katastrálnym zákonom, Správnym poriadkom a Notárskym poriadkom. Zdôraznil, že žalovaný sa stotožnil s posúdením veci a s postupom správneho orgánu prvého stupňa v tom, že tento prerušil konanie o povolení vkladu z dôvodu nevyhnutnosti predloženia ďalších dokladov, ako i v tom, že pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na vklad vecného bremena bola splnená zákonná podmienka podľa ust. § 31b, písm. f/ katastrálneho zákona, spočívajúca v neodstránení vytknutého nedostatku podania a jeho príloh a teda neostávalo správnemu orgánu nič iné, ako toto konanie zastaviť. Žalobca mal zato, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a správne konanie trpí takými vadami, ktorých dôsledkom je existencia nezákonného rozhodnutia. Uviedol, že predmetná zmluva o zriadení vecného bremena vo forme notárskej zápisnice je verejnou listinou a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní nepravdivosti notárskej zápisnice. Je mylné a nepochopiteľné tvrdenie žalovaného, že správny orgán prvého stupňa musel konanie o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností zastaviť. Opätovne poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nesprávne a jeho odôvodnenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom za nezákonný možno považovať i postup prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v prerušení konania o návrhu na vklad. Správne orgány neboli oprávnené posudzovať oprávnenie štatutárneho orgánu, t.j. predsedu spoločenstva podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena vzhľadom k tomu, že táto bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, čím bola naplnená podmienka verejnosti tejto listiny. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na ust. § 7c ods. 2, ods. 9 písm. l/, ust. § 7a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, na článok XV Zmluvy o spoločenstve a na stanovy spoločenstva, z ktorých jednoznačne vyplýva, že predseda bol oprávnený predmetnú zmluvu podpísať ako štatutárny orgán, ktorý zo zákona koná v mene spoločenstva. Zmluva bola uzavretá v súlade s činnosťami spojenými s bežnou prevádzkou žalobcu a tento právny úkon nie je žiadnym právnym predpisom zakázaný pri výkone funkcie predsedu spoločenstva ako štatutárneho zástupcu oprávnenej osoby zo zmluvy o zriadení vecného bremena. V závere žaloby žalobca uviedol, že postupom správnych orgánov a ich rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach vyplývajúcich i z vlastníckeho práva a práv s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal nato, že podľa zmluvy je osobou oprávnenou z vecného bremena a teda osobou, ktorá nadobúda práva v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o vytvorenie podmienok na zabezpečenie chodu plynovej kotolne umiestnenej v dotknutom nebytovom priestore vo vlastníctve tretej osoby - povinnej. IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 02. 2016 k podanej žalobe uviedol, že skúmanie náležitostí zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice z hľadiska ust. § 31 ods. 2 katastrálneho zákona nie je možné uplatniť v prípade zmluvy o zriadení práva vecného bremena vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice. Z tohto ustanovenia výslovne vyplýva, že posudzovanie zmluvy z hľadiska súladnosti s katastrálnym operátom a splnenia procesných podmienok sa aplikuje len v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo zmluva o zriadení práva vecného bremena nie je. Bolo teda potrebné preskúmať, či zmluva neodporuje zákonu a či zákon neobchádza. S poukazom na ust. § 7c ods. 2, 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov bol žalovaný toho názoru, že postup správneho orgánu bol celkom legitímny. Rozhodnutie o podpísaní zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorého vznik je podmienený kladným rozhodnutím konajúceho správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností o povolení vkladu tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností, spadá svojou závažnosťou, charakterom a povahou do kompetencie zhromaždenia. Opak nebol preukázaný zmluvou o spoločenstve, v ktorej mohla byť rozšírená právomoc samostatného rozhodovania predsedu spoločenstva aj o takej závažnej otázke, akou nepochybne je podpis zmluvy o zriadení vecného bremena. Podľa písomného vyjadrenia notára JUDr. Karola Kovácsa, tento má k dispozícii vo svojom notárskom spise listinné dôkazy preukazujúce oprávnenie predsedu spoločenstva podpísať predloženú zmluvu, ale toto tieto správnemu orgánu nepredložil. Žalovaný teda nemá k dispozícii dôkaz uvádzaný žalobcom a teda nie je možné sa k nemu vyjadriť. Bolo povinnosťou účastníkov konania, či už priamo alebo prostredníctvom notára JUDr. Karola Kovácsa, predložiť listinné doklady k rozhodnutiu správneho orgánu. V predmetnej veci bolo povinnosťou správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností konať v súlade s ust. § 31 ods. 1 a nie podľa ust. § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom spôsob vyhotovenia právneho úkonu (vo forme notárskej zápisnice) nemá žiadny vplyv na posúdenie zmluvy z hľadiska jej súladnosti so zákonom. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. Ďalší priebeh súdneho konania 9. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 29. 02. 2016 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný svoje tvrdenie, že podpísanie zmluvy o zriadení vecného bremena štatutárnym zástupcom oprávneného z vecného bremena - predsedom spoločenstva je podmienené schválením jeho valného zhromaždenia a patrí do jeho kompetencie, nedokázal oprieť o žiadne zákonné ustanovenie, ale odvoláva sa iba na všeobecný a nezáväzný komentára k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V predmetnej veci neexistujú žiadne pochybnosti a tieto vytvoril iba žalovaný tým, že vec nesprávne právne posúdil, riadil sa nesprávnymi právnymi úvahami, vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vo veci nezákonne rozhodol. 10. Následne súd zistil, že účastníčka katastrálneho konania E. O. zomrela v priebehu súdneho konania, a to dňa 08. 05. 2016, pričom dedičské konanie po nej sa viedlo na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12D/100/2016 a tento spis si tunajší súd zapožičal. Jeho súčasťou je i osvedčenie o dedičstve zo dňa 24. 10. 2016 pod sp. zn. 12D/100/2016, D not. 131/2016, z ktorého vyplýva, že dedičkami po poručiteľke E. Izsovej sú jej detí: Q. E. a E.. E. O.. 11. Uznesením č. k. 11S/262/2015-69 zo dňa 28. 02. 2017 súd pribral za účastníčky súdneho konania Q. E. a E.. E. O., ktoré sa v predmetnej veci nevyjadrili a následne vo veci nariadil pojednávanie. 12. Na pojednávaní sa vyjadril právny zástupca žalobcu a zároveň právny zástupca pribratých účastníčok súdneho konania ako i zástupkyňa žalovaného. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby) na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Vo 13/2015-2/Br, OU-NR-OOP5-2015/038370-2/Br k: V 1074/2015 zo dňa 07. 10. 2015, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (ust. 191 ods. 1, písm. g/ SSP). V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-7 zo dňa 22. 06. 2015 súd žalobu odmietol ako neprípustnú podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ SSP, nakoľko predmetné procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. 14. Podľa § 7, písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, Podľa § 98 ods. 1, písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g/ je neprípustná, Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 15. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti"). Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 30 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa zverejní na internetovej stránke úradu. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušný okresný úrad. Ak do 90 dní od doručenia oznámenia účastník konania nepodá návrh na vklad, oznámenie okresný úrad vymaže z evidencie. Podľa § 31 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. _____________________ 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 16. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 56 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 60a vyššie citovaného zákona, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 17. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 10. 2015, ktorým odvolanie JUDr. Karola Kovácsa zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-9 zo dňa 21. 08. 2015 o zastavení konania o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na podklade zmluvy o zriadení práva vecného bremena zo dňa 01. 06. 2015 vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N 279/2015, NZ 18866/2015 ohľadom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. 4024 v katastrálnom území Šaľa. Žalovaný i v záhlaví svojho rozhodnutia uviedol, že rozhoduje o odvolaní JUDr. Karola Kovácsa, notára podanom proti rozhodnutiu Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-9 zo dňa 21. 08. 2015 o zastavení katastrálneho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že ... „bolo doručené odvolanie splnomocneného zástupcu účastníkov konania JUDr. Karola Kovácsa proti rozhodnutiu“..., pričom i z ďalšieho textu rozhodnutia vyplýva, že menovaného JUDr. Karola Kovácsa považoval za odvolateľa. 18. Z administratívneho spisu, ktorý správnemu súdu predložil žalovaný, však bolo zistené, že JUDr. Karol Kovács nebol účastníkom katastrálneho konania o návrhu na vklad práva (vecného bremena) do katastra nehnuteľností. Na predmetné konanie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý okruh účastníkov definuje všeobecne v ust. 14 ods. 1, pričom ods. 2 tohto zákona odkazuje na osobitný právny predpis. Týmto osobitným právnym predpisom na úseku katastra nehnuteľností je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý okruh účastníkov konania upravuje v ust. § 30 ods. 1. Účastníkmi konania sú v zmysle katastrálneho zákona zmluvné strany, ktorým má na základe zmluvy vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Uvedené v predmetnej veci znamená, že účastníkmi katastrálneho konania boli oprávnený (žalobca) a povinný (E. O.) zo zmluvy o zriadení práva vecného bremena zo dňa 01. 06. 2015, ktorá bola spísaná vo forme notárskej zápisnice. Subjektom právnych vzťahov v predmetnom katastrálnom konaní teda mohli byť len jeho účastníci, konkrétne účastníci zmluvy o zriadení práva vecného bremena, nie JUDr. Karol Kovács, ktorého zmluvné strany splnomocnili, aby ich zastupoval v katastrálnom konaní. Uvedené vyplýva i z podaného odvolania zo dňa 03. 09. 2015, v ktorom je výslovne uvedené, že odvolanie podáva (JUDr. Karol Kovács) v mene účastníkov. Napriek uvedenému žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí považoval JUDr. Karola Kovácsa za odvolateľa. 19. Znakom účastníka konania je spravidla hmotnoprávny vzťah konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Skutočnosť, že žalovaný rozhodoval o odvolaní osoby, ktorá nebola účastníkom katastrálneho konania a odvolanie ani vo vlastnom mene nepodala (čo jednoznačne vyplýva z podaného odvolania), predstavuje jeden z prípadov vady (zmätočnosti, resp. nulity) správneho aktu, ku ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či žalobca na túto vadu poukazoval, alebo sa domáhal jeho zrušenia pre nezákonnosť. Nulita (zmätočnosť) aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, či žalobca túto skutočnosť nenamietal alebo žiadal o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov. 20. Správny súd sa nulitou správneho aktu zaoberá z úradnej povinnosti a nejedná sa o prelomenie dispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané. Na tomto závere nič nemení ani to, že zákonodarca nulitu aktu výslovne neupravil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 07. 1995 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sž 88/95 a právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí sa riadil. 21. Ak súd zrušuje napadnuté rozhodnutie po zistení, že sa jedná o rozhodnutie nulitné, nezoberá sa už prípadnými ďalšími námietkami žalobcu, nakoľko zákonnosť rozhodnutia možno skúmať len z aktu, ktorý existuje. 22. Nakoľko žalovaný považoval za účastníka konania notára JUDr. Karola Kovácsa, rozhodoval o jeho odvolaní (ktoré však menovaný nepodal) a toto (neexistujúce) odvolanie zamietol, je potrebné konštatovať, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo je dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 10. 2015 podľa ust. § 191 ods. 1, písm. g/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 23. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného rozhodnúť o odvolaní zo dňa 03. 09. 2015, ktoré bolo podané „v mene účastníkov konania“ proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 08. 2015 o zastavení konania. Nakoľko účastníkom katastrálneho konania bol žalobca ako oprávnený z vecného bremena a E. O. ako povinná z vecného bremena, bude potrebné si ujasniť, či odvolanie podal oprávnený alebo povinný z vecného bremena, prípadne obaja účastníci katastrálneho konania. V súvislosti s účastníkmi konania však správny súd dáva do pozornosti žalovaného, že povinná z vecného bremena v priebehu súdneho konania zomrela a jej právnymi nástupkyňami sú jej dcéry, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve zo dňa 24. 10. 2016 vydaného v konaní pod sp. zn. 12D/100/2016, D not. 131/2016, čo znamená, že bude potrebné sa zaoberať i okruhom účastníkov katastrálneho konania. 24. I keď žalobca v podanej žalobe navrhoval zrušiť i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 08. 2015, súd zrušil len rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, a to s poukazom na ust. § 191 ods. 3 SSP, nakoľko pochybenie, ktoré bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, môže žalovaný odstrániť pri opätovnom rozhodovaní o podanom odvolaní zo dňa 03. 09. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutiu žalovaného však musí predchádzať zistenie, kto z účastníkov katastrálneho konania podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, resp. či odvolanie podali obaja pôvodní účastníci katastrálneho konania. 25. Podanou žalobou sa žalobca domáhal i zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 06. 2015 o prerušení konania podľa ust. § 31a, písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Je nepochybné, že toto rozhodnutie je procesnej povahy a nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nie sú v zásade samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Preskúmavajú sa v spojení s rozhodnutím vo veci samej a iba vtedy, ak mohli mať vplyv na zákonnosť administratívneho rozhodnutia vo veci samej (§ 27 ods. 1 SSP). S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a nulitu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného však nebolo možné preskúmať toto procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a správny súd v tejto časti, t. j. v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-7 zo dňa 22. 06. 2015 žalobu odmietol ako neprípustnú podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ SSP, nakoľko predmetné procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej veci nemohlo byť predmetom súdneho prieskumu. 26. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a v ďalšom konaní a rozhodovaní sa vysporiada i s námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe. 27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP s použitím ust. § 25 SSP a ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca, ako i žalovaný mali v predmetnej veci len čiastočný úspech (súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 10. 2015, čo sa považuje za úspech žalobcu a neúspech žalovaného, ale zároveň odmietol žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V1074/2015-7 zo dňa 22. 06. 2015, čo sa považuje za neúspech žalobcu a úspech žalovaného). Pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného bol teda rovnaký, keď v časti žaloby bol úspešný žalobca (súd zrušil rozhodnutie žalovaného) a v časti žaloby bol úspešný žalovaný (súd odmietol žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), čo v končenom dôsledku znamená, že ani žalobca ani žalovaný nemali v konaní prevažujúci úspech, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším (pribratým) účastníkom konania: Q. E. a E.. E. O., a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalších účastníkov konania. Správny súd uznesením zo dňa 28. 02. 2017 č. k. 11S/262/2015-69 pribral do súdneho konania právne nástupkyne pôvodnej účastníčky administratívneho konania (E. O.), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 30. 05. 2017 zaslanú pribratým účastníčkam konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). 28. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.