Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200219 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200219.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ADIANT, spol. s r.o., J. Tubu 7, Komárno, IČO: 36 552 526, zastúpeného advokátom JUDr. Gergelyom Pšenákom, Štefánikova trieda 15, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3099 O - 165/2015 zo dňa 13. 05. 2016, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2015/3099 O - 165/2015 zo dňa 13. 05. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 23. 11. 2014 o 11,10 hod. v spoločnosti ADIANT, spol. s r.o. na pracovisku Železničná 4, Komárno spísali inšpektori Inšpektorátu práce Nitra dve zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, a to s L. W. (uviedol, že je tu dnes, t. j. 23. 11. 2014 od 10,00 hod. a umýva autá, prácu vykonáva pre žalobcu, konateľ spoločnosti o ňom vie, volali mu, že majú veľa práce, aby prišiel vypomôcť, nemá dohodnutú výšku odmeny, berie to tak, že keby on niečo potreboval, tak pomôžu oni jemu) a s V. B. (uviedol, že je tu dnes, t. j. 23. 11. 2014 od 08,00 hod. a umýva autá, zaúča sa, prácu vykonáva pre ADIANT, spol. s r.o., na výške odmeny sa zatiaľ nedohodli, keď sa osvedčí, tak sa dohodnú, zadarmo robiť nebude). 2. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 26. 11. 2014 oznámenie o začatí inšpekcie práce, v ktorom žalobcovi oznámil, že dňa 23. 11. 2014 bola začatá inšpekcia práce so zameraním na kontrolu zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a žalobca bol okrem iného vyzvaný, aby predložil pracovné zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to okrem iných i u fyzických osôb V. B. a L. W.. 3. Dňa 16. 12. 2014 bol spísaný protokol o výsledku inšpekcie práce podľa ust. § 7 ods. 3, písm. a/ v nadväznosti na ust. § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že kontrolovaný subjekt (spoločnosť ADIANT, spol. s r.o.) dňa 23. 11. 2014 o 11,10 hod. na pracovisku Železničná 4, Komárno využíval závislú prácu fyzických osôb V. B. a L. W., ktorí pre kontrolovaný subjekt vykonávali umývanie áut na tomto pracovisku bez toho, aby s týmito fyzickými osobami bol založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konateľ žalobcu nemal námietky proti protokolu a týmto sa považoval protokol za prerokovaný a uzavretý. 4. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 01. 2015 oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty podľa ust. § 19 ods. 2, písm. a/, bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2, písm. a/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že dňa 23. 11. 2014 o 11,10 hod. využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb (V. B. a L. W.), ktoré pre zamestnávateľa vykonávali umývanie áut na pracovisku a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah. 5. Žalobca podal vyjadrenie k začatiu správneho konania v podaní zo dňa 01. 02. 2015. 6. Dňa 24. 02. 2015 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 19 ods. 2, písm. a/, bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2, písm. a/ zák. číslo 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 23. 11. 2014 o 11,10 hodine využíval závislú prácu fyzických osôb V. B. a L. W., ktorý pre zamestnávateľa vykonávali umývania áut na jeho pracovisku - Železničná 4, Komárno a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce dňa 23. 11. 2014 a 16. 12. 2014 podľa ust. § 7 ods. 3, písm. a/ zákona číslo 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, prílohou ktorého bol i príkaz č. 5/2014 zo dňa 26. 09. 2013 a protest konateľa spoločnosti žalobcu. Okrem iného poukazoval na ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a na to, že nebol prizvaný k prejedaniu veci, v dôsledku čoho mu bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný dňa 13. 05. 2015 tak, že podané odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 02. 2015 potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal zistený skutkový stav a uviedol, že predloženými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, s ktorými nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) a ani iný právny vzťah, čím došlo z jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Porušenie tejto povinnosti patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje iba porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Nelegálne zamestnávanie bolo preukázateľne zistené u dvoch fyzických osôb, ktoré pre žalobcu vykonávali závislú prácu - umývanie áut na pracovisku žalobcu bez toho, aby mal žalobca s nimi založený pracovnoprávny vzťah, čo je v rozpore príslušnými ustanoveniami zákona. Obe fyzické osoby uviedli, že dňa 23. 11. 2014 vykonávali pre žalobcu prácu bez toho, aby bola podpísaná pracovná zmluva, resp. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že práca, ktorú pre žalobcu vykonávali iné fyzické osoby vykazuje znaky závislej práce, pretože konateľ žalobcu nariadil pre nich prácu a vedel, že sa nachádzajú na pracovisku, bol s nimi dohodnutý na tom, akú prácu majú vykonávať a kedy majú prísť zaúčať sa, prípadne vypomôcť umývať autá. Skutočnosť, že sa žalobca nedohodol s nimi na výške odmeny, nemá vplyv na zistený nedostatok. Zákonník práce nepozná pojem preskúšania v pozícii uchádzača o zamestnanie, resp. pojem preskúšania v rámci práva výberu budúceho výberu zamestnanca. Aplikácia tohto postupu je obchádzaním inštitútu skúšobnej doby. Preukázanie nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania je predpokladom pre uloženie pokuty a inšpektorát práce nemá možnosť pokutu za porušenie zákonného zákazu neuložiť. Zákon jednoznačne stanovuje inšpektorátu práce povinnosť uložiť účastníkovi konania pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 9. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 16. 07. 2015 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 05. 2015 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 24. 02. 2015 č. 621/14/práv. Uviedol, že v predmetnej veci neboli naplnené znaky existencie závislej práce a správne orgány pri posudzovaní veci vychádzali z mylného právneho stanoviska. Bol toho názoru, že žalovaný sa dopustil viacerých pochybení, pričom poukázal na to, že: - Zákonník práce pozná právo výberu zamestnanca, - zákonodarca umožňuje zamestnávateľovi stanoviť formu výberu zamestnanca, - žalovaný tvrdí, že aplikácia formy výberu zamestnanca žalobcom je obchádzaním inštitútu skúšobnej doby. Zákonník práce ale nepodmieňuje u zamestnávateľa pri práve výberu písomne nariadiť výber, - podľa žalovaného možno dohodnúť v pracovnej zmluve skúšobnú dobu, pričom ale v predmetnej veci nepreukázal, že medzi zamestnávateľom a fyzickými osobami bol aspoň predbežný súhlas na vznik pracovnoprávnych vzťahov, - tvrdenie žalovaného, že ak sa účastníci nedohodli na výške odmeny, toto nemá vplyv na zistený nedostatok. Odmena je pritom podľa tvrdenia žalobcu jednou zo základných podmienok obsahu pracovnej zmluvy. Žalobca uviedol, že výberové konanie uchádzača o zamestnanie v autoumyvárni spočíva v tom, aby sa zistilo, či uchádzač má k tejto fyzickej práci potrebné končatiny a či ich vie bežne používať, teda či má použiteľné pohybové ústrojenstvo a návyky základnej disciplíny. Ak sa stretne súhlas zamestnávateľa so súhlasom uchádzača, potom vzniká pracovnoprávny vzťah, ktorého predpokladom je pracovná zmluva. Žalobca má schváleným interným dokumentom stanovenú druhovosť povolenej činnosti, organizačné členenie spoločnosti, účasť na podnikateľskom trhu a medzi iným aj stanovenie maximálneho počtu zamestnancov v jednotlivých druhoch činností. Pre autoumyváreň mal stanovený maximálny počet zamestnancov päť osôb, pričom počas kontroly boli v pracovnoprávnom vzťahu štyria zamestnanci a išlo teda o doplnenie stavu jedným vybratým zamestnancom. Samotná kontrola zistila, že výberu sa zúčastnili dvaja uchádzači, čo samo osebe vykazovalo, že nemôžu byť navyše v pracovnom pomere a že sa nejedná o nelegálne zamestnávanie, ale o výberové konanie. Procesné pochybenie správnych orgánov spočívalo v tom, že nenaplnili obsah ust. § 21 ods. 1 ZP (správne mal byť uvedený iný právny predpis) a nenariadili ústne pojednávanie vo veci samej. Žalobca napadol protokol z kontroly Inšpektorátu práce Nitra v časti, kde je vyhlásenie konateľa žalobcu, že s posúdením výsledku kontroly súhlasí. Ústne i v písomnom proteste prehlásil, že tento zápis nie je prejavom jeho vôle, čím vznikla pochybnosť o tom, o čo sa opierali správne orgány pri posudzovaní, že žalobca s obsahom protokolu súhlasil a nemal proti nemu námietky. Správne orgány mali vec posúdiť tak, že mali nariadiť ústne pojednávanie, aby sa vec objasnila, aby sa predišlo oprávnenej námietke žalobcu, že nenaplnením ust. § 33 ZP (správne mal byť uvedený iný právny predpis) bol ukrátený na svojich právach. Žalobca žiadal o vytýčenie ústneho pojednávania, nakoľko písomnosťami vzniklo len jednostranné vyjadrenie, ktoré postrádalo priamu motiváciu možnosťou reagovania na spôsob procesného postupu a zisťovania stavu. IV. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 21. 09. 2016, v ktorom uviedol, že vykonanou inšpekciou práce bolo zistené porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2, písm. a/ zákona číslo 82/2005 Z. z. tým, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 23. 11. 2014 o 11,10 hodine využíval závislú prácu fyzických osôb V. B. a L. W., ktorí pre žalobcu vykonávali umývanie áut na pracovisku žalobcu na Železničnej ulici 4 v Komárne, pričom s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, t. j. podľa Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. Dňa 16. 12. 2014 bol s konateľom žalobcu prerokovaný protokol o výsledku vykonanej kontroly a tento sa vyjadril, že súhlasí so zistenými skutočnosťami a nedostatkami tak, ako sú uvedené protokole, ku ktorému nemal žiadne pripomienky. Žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa nespochybnili základné právo zamestnávateľa na slobodný výber zamestnanca, ani formu, ktorú zvolí pri tomto výbere. Je vylúčené, aby forma alebo spôsob výberu zamestnanca zamestnávateľom zahŕňali aj výkon práce zamestnancom. Zákonodarca mal na mysli situáciu, keď si zamestnávateľ potrebuje zamestnanca vyskúšať a na tento účel zakotvil do Zákonníka práce inštitút skúšobnej doby. Skutočnosť, že v predmetnej veci nebola výslovným spôsobom dojednaná odmena ako znak závislej práce neznamená, že tento znak závislej práce nebol naplnený, nakoľko fyzické osoby si uvedomovali odplatnosť tohto vzťahu. Bolo teda preukázané, že bol naplnený princíp osobnej závislosti a podriadenosti zamestnanca voči zamestnávateľovi, ktoré najviac charakterizujú pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah a súčasne ho odlišujú od iných druhov právnych vzťahov. Absencia výslovného dojednania odplaty v tomto prípade nepredstavuje prekážku naplnenia pojmu závislej práce. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä, ak sa tým prispeje k objasneniu veci alebo, ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný považoval porušenie zákona zo strany žalobcu s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedli V. B. a L. W. počas výkonu inšpekcie práce za dostatočne preukázané a z toho dôvodu nariadenia ústneho pojednávania nebolo potrebné. Žalobca mal od začiatku správneho konania dostatok priestoru na to, aby mohol uplatniť všetky svoje procesné práva, ktoré neboli postupom žalovaného žiadnym spôsobom dotknuté. Žalovaný bol toho názoru, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania dvoch fyzických osôb bolo zistené dňa 23. 11. 2014 o 11,10 hod a žalobcovi bolo jednoznačne preukázané, že prácu im nariadil konateľ žalobcu, ktorý mal vedomosť o tom, že tieto fyzické osoby sa nachádzajú na pracovisku, bol s nimi dohodnutý na tom, akú prácu majú vykonávať a na akú hodinu majú prísť sa zaučiť, príp. vypomôcť s umývaním áut. Pokyny týmto fyzickým osobám dal samotný konateľ žalobcu. V. B. do zápisnice uviedol, že prácu vykonával dňa 23. 11. 2014 od 08,00 hod., kedy umýval autá, zaúčal sa pre zamestnávateľa - žalobcu, s ktorým nemal podpísanú pracovnú zmluvu, ani žiadnu dohodu, pričom na výške odmeny sa nedohodli, ale pokiaľ sa osvedčí, tak sa na výške odmeny dohodnú. Podobne sa vyjadril L. W.. Správny delikt, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta je vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia zrozumiteľný, riadne odôvodnený a zdokumentovaný. Rozhodnutie žalovaného malo zákonom stanovené náležitosti a bol spoľahlivo zistený skutkový stav, ktorý sa opieral o konkrétne podklady (dôkazy). Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 11. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2016, v ktorom poukázal na to, že rozhodujúca je právna úprava závislej práce, ktorú definuje zákon a je rozhodujúce, či sú naplnené znaky závislej práce, ktoré určuje zákon, a to nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca, vykonávanie práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa (v predmetnej veci išlo o úkony uchádzačov o zamestnanie vykonávané na služobnom aute žalobcu a konkrétne išlo o to, aby uchádzač o vytipované pracovné miesto zistil, čo to obnáša a mohol sa rozhodnúť a taktiež žalobca, aby zistil, či uchádzač „má ruky“ a v rámci zásady rovností účastníkov riešil, či uchádzačovi ponúkne alebo neponúkne predmetné miesto). Ďalším znakom závislej práce je jej vykonávanie v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za mzdu alebo odmenu. V prípade výsledku kontroly inšpektorátu dňa 23. 11. 2002 nie sú naplnené znaky závislej práce a keďže sa nejednalo o závislú prácu nemôže vzniknúť ani nelegálne zamestnávanie. 12. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 07. 11. 2016 bolo doručené žalovanému, ktorý sa nemu nevyjadril. 13. Právny zástupca žalobcu predložil súdu na pojednávaní dňa 03. 05. 2017 ďalšie písomné vyjadrenie zo dňa 02. 05. 2017, v ktorom opätovne uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko nie je v súlade s ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (§ 46, § 47 ods. 3 tohto zákona), poukázal na to, že protokol o výsledku inšpekcie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a na nedodržanie lehôt podľa vyššie citovaného zákona. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby) na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/ BEZ/2015/3099 O - 165/2015 zo dňa 13. 05. 2016 bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195, písm. a/, c/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), pričom dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 03. 05. 2017 vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. e/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na to, aby súd mohol vec posúdiť. Súd takto rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 25. 04. 2017. 15. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 16. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, ods. 2, písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a/ nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo 2). Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a/ fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 2) Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 6 vyššie citovaného zákona, postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.13) ___________ 2) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. 13) Napríklad § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 8a ods. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 232/2008 Z. z., § 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 17. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. 18. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, Podľa § 7 ods. 3, písm. a/, i/, j/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a) j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov, 18) Podľa § 19 ods. 2, písm. a/, bod 1 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu a/ zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. ________________________ 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 19. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Podľa § 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 21. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 24. 02. 2015 podľa ust. § 19 ods. 2, písm. a/, bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorý vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 23. 11. 2014 využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb, a to V. B. a L. W., ktorý na pracovisku žalobcu na Železničnej ulici v Komárne vykonávali pre žalobcu umývanie áut a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, t.j. Zákonníka práce. 22. Predmetné rozhodnutie vychádza z protokolu o inšpekcii práce, ktorý bol spísaný dňa 16. 12. 2014, pričom inšpekcia práce bola vykonaná dňa 23. 11. 2014. Inšpekcia práce je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. 23. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú dve zápisnice o podaní informácie vo veci vysvetlenia dôvodu prítomnosti V. B. a L. W. na pracovisku žalobcu (Železničná ul. č. 4, v Komárne), pričom obaja pri výkone inšpekcie práce celkom zhodne uviedli, že na výške odmeny sa so žalobcom zatiaľ nedohodli a dohodnú sa, až keď sa osvedčí, zaúča sa, zadarmo robiť nebude (V. B.), resp. že u žalobcu majú veľa roboty, tak prišiel vypomôcť a berie to tak, že keby on niečo potreboval, tak pomôžu oni jemu (L. W.). Zistenia inšpekcie práce a uvedené vysvetlenia sa premietli i do protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 16. 12. 2014, ktorý obsahuje i prehlásenie konateľa žalobcu, že so zistenými nedostatkami bol oboznámený a nemá žiadne námietky. Až v priebehu ďalšieho konania (vo vyjadrení zo dňa 01. 02. 2015 k začatiu správneho konania) začal žalobca namietať naplnenie kvalifikovaných znakov závislej práce (neexistencia vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, osobný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase, za mzdu alebo odmenu). 24. Súd zistil, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia inšpektor práce, ktorý inšpekciu u žalobcu vykonal, podal vyjadrenie, v ktorom poukázal na zistenia uvedené v protokole zo dňa 16. 12. 2014 o výsledku inšpekcie. V prvostupňovom rozhodnutí potom Inšpektorát práce Nitra uviedol, že prácu fyzickým osobám pridelil konateľ žalobcu, ktorý vedel, že tieto fyzické osoby sa nachádzajú na jeho pracovisku, bol s nimi dohodnutý, akú prácu majú vykonávať, kedy majú prísť zaúčať sa, resp. vypomôcť, z čoho vyplýva, že im dal pokyny a nakoľko fyzické osoby prácu vykonávali podľa jeho pokynov, došlo k naplneniu hlavného znaku závislej práce - nadriadenosti a podriadenosti. Zákon nevyžaduje preukázať reálne poskytnutie odmeny zamestnancovi a to, že odmena nebola poskytnutá, neznamená, že vzťah nemá odplatný charakter. Správny orgán prvého stupňa taktiež uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by rozporovali zistené porušenie právneho predpisu a rovnako nepredložil dôkaz, ktorý by spochybnil, resp. vyvrátil zistený nedostatok. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca zotrval na svojom tvrdení o neexistencii nelegálneho zamestnávania a závislej práce a okrem iného namietal, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie za jeho prítomnosti. 25. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že správne orgány pri ustálení skutkového stavu vychádzali výlučne z obsahu vysvetlení podaných v čase výkonu inšpekcie práce V. B. a L. W., resp. zo záverov vyslovených v protokole o výsledkoch inšpekcie. 26. Správny súd poukazuje na to, že inšpekcia práce bola v predmetnej veci vykonaná ešte pred začatím správneho konania a jej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona a teda, či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, pričom protokol z takejto inšpekcie potom v začatom správnom konaní slúži ako jeden z dôkazných prostriedkov. Ako však už bolo uvedené, správny orgán to nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutkový stav a po začatí správneho konania za týmto účelom riadne vykonať dokazovanie. Fyzické osoby V. B. a L. W. podali vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku žalobcu ešte pred začatím správneho konania, teda v čase, kedy žalobca ako zodpovedný subjekt na základe výsledkov inšpekcie, ešte nemal postavenie účastníka konania (nebolo začaté správne konanie) a teda nemohol uplatňovať v plnom rozsahu svoje procesné práva, vrátane práva byť prítomný na výsluchu a klásť vypočúvaným osobám otázky. Pritom práve uvedené vysvetlenia fyzických osôb (ktoré sú súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie) boli správnymi orgánmi vyhodnotené ako hodnoverné a pravdivé. 27. Až v priebehu správneho konania žalobca ako jeho účastník vzniesol výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolných zistení a namietol ich vecnú nesprávnosť, tvrdiac, že neboli naplnené znaky závislej práve, tak ako bola definovaná v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 12. 2014. 28. Tu je potrebné uviesť, že za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, bolo možné v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014 považovať výlučne výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, a to: osobný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase, za mzdu alebo odmenu, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami, na zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť aj tieto uvedené znaky pojmu „závislá práca“ naplnené kumulatívne. Najpodstatnejšou právnou charakteristikou závislej práce je, že ide o prácu, ktorá je vykonávaná v pracovnom čase. Výkon závislej práce nepozostáva z jedného pracovného výkonu, ale tvorí ho celý súbor pracovných činností zamestnanca, ktoré sa opakujú. 29. S poukazom na vyššie uvedené atribúty závislej práce, tvrdenia žalobcu v priebehu správneho konania a obsah vyjadrení (podaných pred začatím správneho konania) dvoch fyzických osôb vysvetľujúcich ich prítomnosť na pracovisku žalobcu, je súd toho názoru, že bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti namietané, resp. spochybňované žalobcom ako účastníkom konania objasniť, a to napr. i výsluchom konateľa žalobcu a uvedených fyzických osôb (svedkovia), ktoré mali závislú prácu pre žalobcu vykonávať. 30. Súd v danej veci zastáva názor, že z doteraz zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania dvoch fyzických osôb podľa ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a/ tohto zákona považuje za nelegálne zamestnávanie také zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ktoré využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nimi tvrdené vykonávanie závislej práce v prospech žalobcu bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené alebo vyvrátené. Takéto dokazovanie podľa názoru súdu nebolo vykonané a správny súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2, písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom, musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že fyzické osoby, ktoré sa dňa 23. 11. 2014 nachádzali na pracovisku žalobcu vykonávali pre žalobcu závislú prácu, ktorej imanentné znaky sú definované v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 12. 2014 (vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, vykonávanie práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu). Žalovaný vo svojom rozhodnutí okrem iného argumentoval tým, že i keď sa žalobca a fyzické osoby, ktoré zamestnával nedohodli na výške odmeny, nemá to vplyv na zistený nedostatok, teda na zistenie nelegálneho zamestnávania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že skutočne ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce nevyžaduje dohodu o výške odmeny, ale aby sa mohlo jednať o závislú prácu musí byť preukázané jej vykonávanie v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za mzdu alebo odmenu. Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je súd toho názoru, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný zisťovaniu týchto okolností nevenovali náležitú pozornosť a napr. ohľadne pracovného času nevykonali žiadne dokazovanie. 31. Pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán nemôže uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením vykonaným v rámci inšpekcie (ktoré naviac kontrolovaný subjekt od začiatku správneho konania spochybňoval), ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie. Výsledky inšpekcie sú podkladom pre začatie konania o uložení pokuty voči zodpovednému subjektu a jedným z dôkazov, ktorými je preukazované protiprávne konanie zodpovedného subjektu, avšak sami o sebe nenahrádzajú dokazovanie vykonané postupom stanoveným vyššie citovaným zákonom v rámci následne vedeného správneho konania o uložení sankcie. 32. S poukazom na vyššie uvedené, keď samotný žalobca namietal nesprávne, resp. nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania správnymi orgánmi, súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. I keď žalobca v podanej žalobe navrhoval zrušiť i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 02. 2015, súd zrušil len rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, a to s poukazom na ust. § 191 ods. 3 SSP, nakoľko pochybenie, ktoré bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, môže žalovaný odstrániť pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. 33. Žalobca v podanej žalobe označil za účastníkov konanie na strane žalovaných: 1/ Inšpektorát práce Nitra a 2/ Národný inšpektorát práce. Okruh účastníkov konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti OSP bol v čase začatia predmetného konania (20. 07. 2015) upravený v ust. § 250 OSP, pričom v ustanovení § 250 ods. 4 OSP bolo zakotvené, že žalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Obdobnú úpravu prevzal i zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), ktorý žalovaného definuje v ust. § 180 ods. 1 SSP tak, že žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická alebo právnická osoba. S poukazom na uvedenú právnu úpravu potom súd konal ako s účastníkom konania na strane žalovaného s Národným inšpektorátom práce a konanie začaté proti Inšpektorátu práce Nitra nezastavil, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti a materiálnej spravodlivosti, nakoľko vydanie uznesenia o zastavení konania by pre žalobcu nemalo význam a nemohlo by pre neho priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 34. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03. 05. 2017 predložil podanie zo dňa 02. 05. 2017 označené ako „vyjadrenie žalobcu k podanej žalobe s doplnenie odôvodnenia žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu“. Na predmetné podanie súd nemohol prihliadať, nakoľko rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 05. 2015 bolo doručené žalobcovi dňa 18. 05. 2015 a žaloba bola doručená súdu dňa 20. 07. 2015. Na podanie žaloby bola zákonom stanovená lehota (ust. § 250b ods. 1 v znení do 30. 06. 2016) dvoch mesiacov, v ktorej bolo možné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia žalovaného a takáto lehota je stanovená i v ust. § 181 ods. 1 SSP. I keď vo veciach správneho trestania nie je súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby v prípadoch uvedených v ust. § 195 písm. a/ až e/ SSP, to neznamená, že žalobca by mohol dôvody podanej žaloby dopĺňať v zmysle ich rozširovania i po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02. 05. 2017 nie je takého charakteru, aby ho súd musel doručovať žalovanému podľa ust. § 106 ods. 1, 2 SSP, nakoľko vyjadrenie žalovaného zo dňa 21. 09. 2016 k podanej žalobe bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03. 10. 2016 (ust. § 106 ods. 1 SSP) a žalobca podal k nemu písomné vyjadrenie zo dňa 07. 11. 2016 (ust. § 106 ods. 2 SSP), ktoré bolo doručené žalovanému dňa 23. 11. 2016 a tento už nepodal žiadne vyjadrenie. Z uvedeného vyplýva, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 02. 05. 2017 nie je reakciou na žiadne podanie žalovaného a súd preto na toto vyjadrenie ani neprihliadal a nepovažoval za potrebné ho zasielať žalovanému na zaujatie stanoviska pred rozhodnutím vo veci samej. 35. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP) opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 02. 2015, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24. 02. 2015 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu. Pokiaľ by k zisteniu úplného a skutočného stavu veci malo prispieť ústne pojednávanie, správny orgán zváži jeho nariadenie i s poukazom na námietku žalobcu, ktorý sa ústneho pojednávania v predmetnej veci domáhal. 36. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP). 37. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.