Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200450 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200450.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Ľuboš Török AUTOSPEKTRUM, Považská 13, 949 11 Nitra, IČO: 11 761 229, v konaní zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka, advokát so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 159541/2016 zo dňa 16.02.2016, takto r o z h o d o l : Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 159541/2016 zo dňa 16.02.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.05.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 159541/2016 zo dňa 16.02.2016 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnom zistení skutkového stavu, ako aj nezákonnom procesnom postupe správneho orgánu. Ďalej namietal, že sa s ním nekonalo ako s daňovým subjektom. Dňa 10.03.2014 bol vzatý do väzby, o čom mal správca dane vedomosť z úradnej činnosti a z osobného informovania zo strany jeho syna dňa 09.07.2014, kedy bola spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní. Keďže sa žalobca nezdržiaval na adrese pobytu, doručovanie úradných zásielok nebolo účinne vykonané. Správca dane mal komunikovať priamo so žalobcom ako s daňovým subjektom, prípadne ho mal vyzvať na ustanovenie zástupcu pre konanie. Uvedené však nebolo potrebné s poukazom na § 9 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Postup podľa tohto zákona nebol dodržaný, pričom právo osobne vystupovať v konaní je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 6Sžf/28/2011. Žalobca už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že neboli dodržané jeho práva v konaní, ale na tieto námietky žalovaný neprihliadal, hoci daňový subjekt má právo aktívne v konaní vystupovať, vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správny orgán žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo nedoručoval dokumenty, vrátane protokolu z daňovej kontroly na správnu adresu, o ktorej bol výslovne a preukázateľne informovaný. Ak protokol nie je doručený daňovému subjektu, nemôžu nastať účinky doručenia, a teda ani daňová kontrola nie je riadne ukončená. To, že sa daňový subjekt zoznámil s protokolom alternatívnym spôsobom, na veci nič nemení. Žalobca ďalej poukázal na vady dokazovania, keď mu bolo kladené za vinu pochybenie jeho obchodných partnerov pri vedení evidencií. Dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu však v tomto nie je neobmedzené. Pokiaľ daňový subjekt má predpísané a obvyklé doklady, nie je povinný skúmať viac a v tejto súvislosti žalobca citoval rozsudok ESD vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen) a nadväzujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 3Sžf/1/2011. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že uplynula prekluzívna lehota na vyrubenie dane, keďže nedošlo k jej vyrubeniu právne účinným spôsobom podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca neuviedol, v čom konkrétne bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, preto k jeho námietke nevie zaujať relevantné stanovisko. K doručovaniu písomností žalobcovi uviedol, že postupoval v súlade s daňovým poriadkom a písomnosti preukázateľne doručoval splnomocnenému zástupcovi žalobcu, čo znamená, že žalobca bol o úkonoch správcu dane informovaný, obsah doručovaných písomností mu bol známy, o čom svedčí aj jeho konanie (odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, t. j. v čase, kedy už bol žalobca vo väzbe, na výzvy správcu dane reagoval. Písomnosti preberal a potrebné písomnosti správcovi dane predkladal syn žalobcu U.. A. A., s ktorým správca dane viedol daňové konanie. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že riadnym nedoručením protokolu z daňovej kontroly a neukončením daňovej kontroly uplynula prekluzívna lehota na vyrubenie dane. V priebehu daňovej kontroly správca dane používal prostriedky najmenej zaťažujúce žalobcu a získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný ďalej poukázal na to, že i keď mal daňový subjekt faktúry a iné doklady súvisiace s dodaním tovaru, to ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovarov uvedených na dokladoch reálne došlo. Riadne zaúčtovanie dokladu z neho nerobí dôkaz, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. 3. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 159541/2016 zo dňa 16.02.2016 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní konanom dňa 16.05.2017 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 4. Rozsudok bol vyhlásený dňa 13.06.2017. 5. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že na základe oznámenia správcu dane zo dňa 17.07.2013 o daňovej kontrole sa dňa 26.08.2013 začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až november 2010. Dňa 23.09.2013 žalobca písomne splnomocnil svoju manželku T. A., aby ho zastúpila u správcu dane dňa 23.09.2013. V uvedený deň bolo u správcu dane spísané potvrdenie o zapožičaní dokladov, súčasťou ktorého je aj zoznam vydaných faktúr, zoznam prijatých faktúr a ďalšie uvedené doklady. Zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 15.10.2013. Dožiadaním zo dňa 10.12.2013 správca dane požiadal Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta o preverenie skutočností týkajúcich sa dodávateľa žalobcu - LK IMPOEXPO, s. r. o. podľa predložených faktúr. V rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane požiadal českú daňovú správu o preverenie v spoločnosti VVG spol. s r. o. Karviná v súvislosti s dodaním tovaru a uplatnením oslobodenia od dane z tuzemska do iného členského štátu. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta spísal dňa 03.03.2014 zápisnicu o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu, na ktorom bol ako svedok vypočutý bývalý konateľ spoločnosti LK IMPOEXPO, s. r. o. C. B., ktorý potvrdil vystavenie predložených faktúr pre žalobcu ako odberateľa s tým, že doklady už nevie predložiť, pretože ich má nová konateľka. Išlo o dodávku náhradných dielov a súčiastok, pričom tovar bol uskladnený v prenajatých skladových priestoroch v Senici a spoločnosť tovar nadobudla od spoločnosti v Bratislave, ktorej názov si nepamätal. Žalobca na pojednávaní uviedol, že ohľadne náhradných dielov oslovil pána F. a v sklade v Senici si vybral náhradné diely, ktoré potreboval. Následne účtovníčka spoločnosti LK IMPOEXPO, s. r. o. vystavila dodacie listy a faktúry, ktoré v hotovosti uhradil. Tovar potom prepravil do Nitry a do Veľkých Ripnian na vlastné náklady. Dožiadaný správca dane v podaní zo dňa 26.05.2014 oznámil, že spoločnosť LK IMPOEXPO, s .r. o. má splnomocneného zástupcu U. F. a jej konateľkou je U. Q. A. s trvalým pobytom v P.. Medzinárodným dožiadaním na bulharskú finančnú správu bolo zistené, že menovaná sa konateľkou spoločnosti stala za peniaze, U. F. nepozná, na zastupovanie ho nesplnomocnila, podpísala viacero dokladov v cudzom jazyku a nevie, čo podpisovala. Dňa 03.06.2014 bola správcom dane spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní na čerpacej stanici Slovnaft, Chrenová 20, Nitra za účelom preverenia zdaniteľných obchodov dodávateľa (predaj pohonných hmôt tempo plus diesel) I.. G. E. pre žalobcu ako odberateľa podľa dokladov z elektronickej registračnej pokladne. I.. G. E. uviedol, že predložené doklady z registračnej pokladne DKP6311028448982003 nevystavil a ani na základe nich nedodal tovar, nemá ich zaevidované v elektronickom žurnále za uvedené zdaňovacie obdobie (február až november 2010). V mesiaci máj 2010 išlo o 7 ks dokladov (pohonných hmôt tempo diesel plus) s DPH v sume 560,03 eura, ktorú si žalobca ako odberateľ uplatnil na odpočítanie. Rozhodnutím zo dňa 03.06.2014 správca dane prerušil daňovú kontrolu u žalobcu od 06.06.2014 až do doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky týkajúcej sa spoločnosti VVG spol. s r. o. ako odberateľa žalobcu. Požadovaná odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 12.06.2014. Správca dane prípisom zo dňa 16.06.2014 oznámil žalobcovi, že odpoveď na medzinárodné dožiadanie mu bola dňa 12.06.2014 doručená a pokračuje vo výkone daňovej kontroly. V podaní zo dňa 26.06.2014 správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistení z daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia február 2010 až november 2010 a vyzval ho, aby sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania vyjadril. Výzva bola adresovaná žalobcovi a doručená splnomocnenému zástupcovi dňa 08.07.2014. Dňa 29.07.2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu, ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 01.08.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 12.08.2014. Prípisom zo dňa 28.08.2014 U.r. A. A., PhD. správcu dane upozornil, že vyššie uvedená výzva nebola doručená zákonným spôsobom, nakoľko bola doručená T. A., ktorá nie je zástupcom pre doručovanie písomností v daňovom konaní. Z predmetného podania vyplýva, že správca dane bol dňa 09.07.2014 informovaný, že daňový subjekt A. A. bol dňa 10.03.2014 vzatý do väzby a nemôže reagovať na výzvy správcu dane, o čom bola spísaná aj zápisnica pod č. 9401401/5/3358992/2014. Dňa 18.09.2014 bol správcom dane spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca sa nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 29.07.2014 a na podanie U.. A. A. zo dňa 28.08.2014 správca dane neprihliadol, nakoľko bolo podané osobou, ktorá nebola oprávnená konať za daňový subjekt. Dňa 18.09.2014 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 6.772,69 eura, nepriznal mu nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 6.123,69 eura a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 649 eur. O doručenie predmetného rozhodnutia správca dane požiadal Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Nitre a žalobcovi bolo doručené dňa 01.10.2014. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal aj to, že správca dane mal od 09. 07. 2014 vedomosť, že je vo väzbe, a napriek tomu s ním nekomunikoval, čo znamená, že úkony, ktoré správca dane vykonával neboli vykonané procesne relevantným spôsobom a nemôžu slúžiť ako dôkazný prostriedok. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 21.10.2014, doručovanej žalobcovi prostredníctvom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, žalobca v podaní zo dňa 05.12.2014 podané odvolanie doplnil, pričom poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie základných zásad správy daní, nesprávne doručovanie, prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly a neprípustný prenos dôkaznej povinnosti na daňový subjekt. O podanom odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol dňa 27.02.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 18.09.2014 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2010 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu správcom dane je nedostačujúce na posúdenie veci a potreby doplniť dokazovanie. Následne správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie z dôvodu mimoriadnej zložitosti prípadu. Žalovaný lehotu na rozhodnutie predĺžil o 180 dní, čo vyplýva z jeho vyjadrenia k žiadosti o predĺženie lehoty na rozhodnutie zo dňa 22.04.2015. Správca dane výzvou zo dňa 24.07.2015 vyzval žalobcu, aby bližšie špecifikoval osoby, ktoré požaduje vypočuť ako svedkov, na základe čoho žalobca v podaní zo dňa 13.08.2015 oznámil adresu L. F. a U. F.. Správca dane predvolal na pojednávanie ako svedka U. F. (zásielka sa vrátila správcovi dane ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote) a L. F. (zásielka sa vrátila správcovi dane ako nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy). Dňa 23.11.2015 správca dane vydal v poradí druhé rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 6.772,69 eura, nepriznal mu nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 6.123,69 eura a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 649 eur. O doručenie predmetného rozhodnutia správca dane požiadal Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Nitre a žalobcovi bolo doručené dňa 26.11.2015. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23.11.2015 vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.02.2016, ktorým rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.11.2015 ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal vykonané dokazovanie uskutočnené správcom dane. Uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2010 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 6.212,66 eura na základe faktúr vystavených dodávateľom LK IMPOEXPO, s. r. o. za dodávku náhradných dielov. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u označeného dodávateľa a reálne dodanie tovaru žalobcovi, v dôsledku čoho potom ani žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Taktiež si žalobca uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 560,03 eura na základe výdavkových pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice DKP6311028448982003 od dodávateľa I.. G. E.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u tohto dodávateľa sa nenachádzali sporné pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP6311028448982003 pod poradovými číslami, ktoré predložil žalobca a v predmetných sumách a množstvách. Dodávateľ sa vyjadril, že sporné pokladničné doklady nevystavil a tovar na základe týchto dokladov nedodal. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti deklarovaných obchodov, v dôsledku čoho potom správca dane žalobcovi nepriznal uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 6.123,69 eura pri faktúrach vystavených spoločnosťou LK IMPOEXPO, s. r. o. a na základe pokladničných dokladov v sume 560,03 eura za nákup pohonných hmôt. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Bol toho názoru, že žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom, resp. čím správca dane porušil jeho právo na spravodlivý proces a neuviedol, akým spôsobom rozhodnutie správcu dane ignoruje judikatúru Najvyššieho súdu SR, ESD i judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaný nezistil také konanie správcu dane, ktoré by bolo v rozpore so základnými zásadami daňového konania, alebo by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Správca dane vyzval žalobcu, aby relevantnými dôkazmi preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené deklarovanými dodávateľmi, ale na túto výzvu žalobca nereagoval a nepredložil listinné dôkazy. K námietke žalobcu ohľadne nesprávneho doručovania písomností žalovaný uviedol, že v zmysle daňového poriadku sa písomnosti doručujú na miesto doručenia, pričom miestom doručenia je adresa, ktorú daňový subjekt oznámi správcovi dane, resp. adresa trvalého pobytu. Poukázal na bod 6.2.5 poštových podmienok, podľa ktorých adresát môže písomne splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu na preberanie jemu adresovaných zásielok. V prípade, ak má daňový subjekt na pošte splnomocnenú osobu na preberanie zásielok, pošta zodpovedá za odovzdanie písomnosti oprávnenej osobe a osoba splnomocnená na pošte je oprávnená prijímať písomnosti. Žalovaný zistil, že žalobca mal na pošte splnomocneného zástupcu na preberanie listových zásielok, vrátane zásielok adresovaných do vlastných rúk. Potvrdenia o doručení (doručenky) sa správcovi dane vrátili podpísané pani A. so skratkou „spl“. Dňa 09.07.2014 syn žalobcu PhDr. A. A. správcovi dane oznámil, že má splnomocnenie na preberanie zásielok adresovaných žalobcovi, a preto správca dane doručoval písomnosti na adresu trvalého pobytu fyzickej osoby. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca mohol správcovi dane oznámiť novú adresu na doručovanie z dôvodu väzby, ale tak neurobil. K námietke žalobcu o prekročení lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný poukázal na § 46 ods. 10 daňového poriadku, v zmysle ktorého je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V predmetnej veci daňová kontrola u žalobcu začala dňa 26.08.2013, prerušená bola od 06.06.2014 do 12.06.2014 a ukončená bola dňa 12.08.2014, t. j. dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, ktorý prebrala pani A., splnomocnená osoba na preberanie zásielok za žalobcu. Lehota na výkon daňovej kontroly bola teda dodržaná. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2, 4 daňového poriadku, pričom vychádzal z dokladov a dôkazov, ktoré mu boli predložené, resp. ktoré obstaral. Zistil, že dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané, teda nebola preukázaná reálnosť zdaniteľného plnenia, čo je rozhodujúce pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. 6. Podľa § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 7. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly (ďalej len daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 8. Podľa § 9 ods. 6 daňového poriadku, daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné takto ustanoviť zástupcu, môže správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje. 9. Podľa § 30 ods. 1, 2 písm. a/, b/ ods. 3, 5 daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a/ poskytovateľa poštových služieb, b/ iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis. Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté. 10. Podľa § 31 ods. 1 vyššie citovaného zákona, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a/ o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b/ ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c/ ak tak určí správca dane. 11. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 12. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 13. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 14. V posudzovanej veci bolo povinnosťou správneho súdu preskúmať správnosť postupu a právne závery žalovaného pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 žalobcovi v sume 6.772,69 eura, nepriznaní nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom v podanom daňovom priznaní v sume 6.123,69 eura a vyrubení vlastnej daňovej povinnosti žalobcovi v sume 649 eur. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd venoval predovšetkým posúdeniu dôvodnosti námietky žalobcu týkajúcej sa porušenia príslušných ustanovení daňového poriadku pri vykonávaní úkonov správcu dane v období, keď už tento mal relevantnú vedomosť o tom, že žalobca je umiestnený vo výkone väzby. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane sa na základe písomného oznámenia syna žalobcu PhDr. A. A. dňa 09.07.2014 dozvedel, že žalobca ako daňový subjekt sa od 10.03.2014 nachádza vo výkone väzby v Nitre a pri správe daní nemôže vystupovať osobne. Napriek tejto skutočnosti správca dane doručoval protokol z daňovej kontroly zo dňa 29.07.2014 spolu s výzvou zo dňa 01.08.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole na adresu trvalého bydliska žalobcu, kde bola prevzatá splnomocnencom na preberanie zásielok. Plnomocenstvo udelené žalobcom pre účely preberania listových zásielok u Slovenskej pošty, a. s. však nemožno považovať za plnomocenstvo udelené pre účely zastupovania v daňovom konaní. Uvedený postup správneho orgánu považuje správny súd za postup, ktorý je v rozpore s § 30 ods. 5 daňového poriadku, v zmysle ktorého sa písomnosť doručuje na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane. Za oznámenie novej adresy miesta doručenia písomností adresovaných žalobcovi tak bolo potrebné považovať Ústav na výkon väzby v Nitre. Situáciu, kedy sa daňový subjekt ocitne vo väzbe, prezumuje aj § 9 ods. 6 daňového poriadku. Povinnosťou správcu dane v zmysle uvedeného ustanovenia bolo zisťovať, či si žalobca zvolil zástupcu pre účely daňového konania a v prípade, že by to tak bolo, pokračovať v konaní so zvoleným zástupcom. V opačnom prípade mal žalobcovi ustanoviť zástupcu, resp. mohol požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby v zákonom určenej lehote navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov. Správca dane však najskôr konal priamo so žalobcom a až následne mu začal doručovať písomnosti do Ústavu na výkon väzby v Nitre, čím porušil procesné právo žalobcu osobne sa zúčastniť daňovej kontroly, a to po celú dobu jej trvania. Ide o takú vadu konania, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a je sama o sebe dôvodom na jeho zrušenie (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP) a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). 15. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23.11.2015 a v odôvodnení vydaného rozhodnutia sa náležite vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vrátane námietky týkajúcej sa trvania daňovej kontroly a neúčinnosti doručenia protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. Keďže správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre procesné pochybenie daňových orgánov, hmotnoprávnymi námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal. 16. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 18. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 20. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.