Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201051 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016201051.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Z. F., nar. XX. XX. XXXX, P. O. B. XXXX/X, Z. X, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 11. 2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 06. 2016 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústrediu na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 29. 03. 2016 žiadosť o starobný dôchodok. K žiadosti pripojil evidenčný list dôchodkového poistenia od svojich zamestnávateľov a preukázal skutočnosti rozhodujúce pre určenie sumy starobného dôchodku. 2. Prvostupňový správny orgán žalovaného rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 06. 2016 rozhodol podľa §§ 60, 65, 255 a 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 16. 03. 2011 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2011. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 4. apríla 1972 do 28. marca 1974 v II. pracovnej kategórií, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. januára 1978 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 31 januára 2000 do 31. decembra v III. pracovnej kategórii. 3. Vzhľadom na to, že žalobca od 1. januára 1974 do 31. decembra 1999 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie, t. j. nebol zaradený do II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších, nie je možné znížiť jeho dôchodkový vek, pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. 4. Dôchodkový vek 62 rokov žalobca dovŕšil 8. apríla 2015. Ku dňu 8. aprílu 2015 získal 4363 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 348 dní obdobia dôchodkového poistenia. 5. Pretože mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2011, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nárok na starobný dôchodok. 6. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 16. marca 2011 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služby: od 04. 04. 1972 - 28. 03. 1974 základná vojenská služby a od 01. 01. 1978 do 31.12.2010 doba služby hasiča. 7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2016 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 11. 2016 č. XXX XXX XXXX 0 bolo odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. 06. 2016. 9. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16. 03. 2011 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2011. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 4. apríla 1972 do 28. marca 1974 v II. pracovnej kategórií, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. januára 1978 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 31. januára 2000 do 31. decembra v III. pracovnej kategórii. 10. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca od 1. júna 1974 do 31. decembra 1999 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie, t. j. nebol zaradený do II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších, nie je možné znížiť dôchodkový vek, pretože zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Ku dňu 8. apríla 2015, kedy žalobca dovŕšil 62 rokov, získal 4363 dní obdobia dôchodcovského poistenia, t. j. 11 rokov a 348 dní obdobia dôchodkového poistenia. 11. Nakoľko žalobca v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcii a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2011, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. 12. Podľa rozhodnutia žalovaného teda žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodcovského poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j.15 rokov obdobia dôchodcovského poistenia. 13. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 a sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, na ktoré žalobca poukazuje a podľa ktorých na určenie dôchodkového veku a tiež na určenie sumy dôchodku v súlade s ustanovením § 274 odsek 1 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je potrebné zohľadniť aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, ktorá bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby. Uvedené rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa na vec nevzťahujú, pretože sú v nich riešené prípady, kedy bol účastník konania zaradený do I. resp. II. kategórie funkcií viac ako 20 rokov. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 14. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24. 11. 2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 12. 12. 2016, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 14. 12. 2016, ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 11. 2016 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 14. 06. 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 15. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným (a tiež prvostupňové rozhodnutie) považuje za arbitrárne a nezákonné v prvom rade z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v druhom rade z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 16. Žalobca mal za to, že napriek tomu, že je poberateľom výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 382/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spĺňa podmienky aj ako žiadateľ starobného dôchodku. 17. Ďalej poukázal na to, že žalovaný len stroho administratívnym postupom neakceptoval skutočnosť, že v čase podania žiadosti o starobný dôchodok žalobca splnil, podľa jeho názoru, dve podmienky vzniku na starobný dôchodok, teda, že dňa 08. 04. 2016 dovŕšil dôchodkový vek, t. j. 62 rokov a poistnú dobu mal minimálne 15 rokov. 18. Žalobca akcentoval predovšetkým na tú skutočnosť, že žiadosť o starobný dôchodok mu žalovaný zamietol z dôvodu, že na základe jeho právneho názoru nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov - teda 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, pričom poukázal na to, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, a preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania tohto služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. 19. Ďalej doplnil, že s týmto právnym názorom žalovaného nesúhlasí, pretože je v rozpore nielen s citovanými zákonmi, ale aj ustálenou judikatúrou všeobecných súdov, ktorá sa vzťahuje na predmetné právne vzťahy. 20. Podľa názoru žalobcu žiadne skutočnosti nebránia žalovanému, aby dobu dôchodkového poistenia, ktorú žalobca získal pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 382/2002 Z. z., zhodnotil vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na posúdenie splnenia podmienky ustanovenej v ustanovení § 65 odsek 1 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia, ktorú má žalobca získanú v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia. 21. Žalobca má za to, že § 1 ods. 3 citovaného zákona 461/2003 Z. z. nebráni vzniku jeho nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj napriek tomu, že mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho poistenia. 22. Žalovaný nepostupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zaujal v obdobnej veci a nerešpektoval Článok 39 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia majú občania nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom „....primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, t. j. bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona 461/2003 Z. z.)“. 23. Žalovaný žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol aj napriek ustálenej judikatúre NS SR, z ktorej vyplýva, že aj ... „poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie Článku 33 Dohovoru č. 128. I keď uvádzaná judikatúra riešila sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov tým, že s účinnosťou od 01.01.2008 bol pojem „policajt“ v § 1 ods. 2 cit. zákona č. 328/2002 Z. z. rozšírený aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým tiež patrí výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, vzťahuje sa na nich rovnako. 24. Žalobca upriamil pozornosť na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje, že „....až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme a to v súlade s Článkom 33 odsek 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. 25. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 26. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20. 02. 2017 žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca v období trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2011, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, nie je možné vzhľadom na uvedené podmienky zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Mal za to, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. 27. Opakovane poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v rozsudkoch č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 a sp. zn. 9 So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, na ktoré žalobca poukazoval, že je potrebné zohľadniť na určenie dôchodkového veku a tiež na určenie sumy dôchodku v súlade s ustanovením § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. aj dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, ktorá bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok a tiež príjmy dosiahnuté počas tejto doby služby. Uviedol, že uvedené rozsudky sa na vec nevzťahujúc, pretože sú v nich riešené prípady, kedy bol poistenec zaradený do I., resp. II. kategórie funkcií viac ako 20 rokov. 28. K námietke žalobcu o jeho diskriminácii poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. 29. Ďalej uviedol, že poukazovanie na rozsudky súdov Slovenskej republiky nie je dôvodné, pretože právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súd Slovenskej republiky, vydaný v obdobných veciach, nebol doteraz zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 30. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 11. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 SSP verejne vyhlásil dňa 28. marca 2017. 31. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 10, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu 55). Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."). S účinnosťou od 01. 01. 2008 sa za „policajta" na účely zákona č. 328/2002 Z. z. považuje aj príslušník Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „hasič"). Podľa § 143t ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z., účinnom od 01.01.2009, hasič, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu. 3f). Osobitným predpisom sa tu rozumie zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 143t ods. 3 zákona č.328/2002 Z. z. dňom podania žiadosti podľa odsekov 1 a 2 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 32. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č.461/2003 Z. z. dňom 08. 04. 2015. Výsluhový dôchodok bol priznaný od 01. 01. 2011. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba ZVS od 04. 04. 1972 do 28. 03. 1974 a doba služby hasiča od 01. 01. 1978 do 31. 12. 2010. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol a žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. Dňom podania žiadosti o starobný dôchodok mu v zmysle § 143t ods. 3 zákona č.328/2002 Z. z. nárok na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia zanikol. 33. V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“. 34. Žalovaný žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128. I keď uvádzaná judikatúra riešila sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov, tým, že od 01. 01. 2008 bol pojem policajt v § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. rozšírený aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým tiež patrí výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, vzťahuje sa na nich rovnako. 35. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu nie vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 36. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní ako aj obdobie služby hasiča. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby hasiča vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. 37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel) priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ust. § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP. Podľa § 175 ods. 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.