Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201058 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016201058.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: G. Q., U. J. XX, A., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 10. 2016 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 06. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 20. 05. 2016 žiadosť o starobný dôchodok. K žiadosti pripojil evidenčný list dôchodkového poistenia od svojich zamestnávateľov a preukázal skutočnosti rozhodujúce pre určenie sumy starobného dôchodku, rozhodnutie Colného radu Komárno o dobe výkonu štátnej služby zo dňa 29. 03 1999 a rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku Finančného riaditeľstva SR z 21. 05. 2015. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 06. 2016 rozhodol podľa §§ 60, 65, 255 a 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok od 2. apríla 2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 21. 05. 215 sa mu vypláca výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa potvrdenia Colného úradu Komárno zo dňa 29. 03. 1999 na nárok na výsluhový dôchodok získal dobu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1971 do 30.septembra 1973 a dobu služobného pomeru v colnej správe od 4. októbra 1973 do 31. 03. 1999. Doba služobného pomeru nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. 3. Poukázal na ust. § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. ako i na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, z ktorého vyplýva, že z dôvodu, že v období trvania služobného pomeru nebol žalobca zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu služby zradená do III. pracovnej kategórie, preto mu nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru na vznik nároku na starobný dôchodok. 4. Uviedol, že dôchodkový vek dosiahol žalobca dňa 02. 04. 2014 a k tomuto dňu získal 3658 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 10 rokov a 8 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu zamietol jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku. 5. Podľa rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 21. 05. 2015 bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok od 01. 07. 2015 na sumu 460,37 eur mesačne. 6. Colný úrad Komárno vydal dňa 29. 03. 1999 potvrdenie o dobe výkonu štátnej služby žalobcu, z ktorého vyplýva, že doba trvania služobného pomeru v colnej správe u žalobcu bola od 04. 10. 1973 do 31. 03. 1999, t. j. 25 rokov a 179 dní. Doba trvania výkonu základnej vojenskej služby bola od 01. 10. 1971 do 30. 09. 1973, t. j. 2 roky. Celková doba výkonu služby žalobcu trvala 27 rokov a 179 dní. 7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 18. 10. 2016 č. XXX XXX XXXX 0 bolo odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 06. 2016. 9. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca je od 01. 04. 1999 poberateľom výsluhového dôchodku, pričom podľa potvrdenia Colného úradu Komárno zo dňa 29. 03. 1999 na nárok na výsluhový dôchodok mu zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1971 do 30. septembra 1973 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 4. októbra 1973 do 31. marca 1999, t. j. celková doba započítaná do výkonu štátnej služby je 27 rokov a 179 dní. Doba služobného pomeru nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie. 10. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ak keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 11. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola účastníkovi konania zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 27 rokov a 179 dní a nakoľko účastník konania bez predmetnej doby služby nesplnil podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku správne zmietnutá. 12. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, na ktoré žalobca poukazuje a z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, nakoľko im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenia odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia uviedol, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa na vec nevzťahuje, pretože sa týka skutkovo odlišnej veci. 13. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 5. apríla 2014, na ktorý poukazuje žalobca a podľa ktorého dal jednoznačnú odpoveď na to, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a I. kategórii žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v predmetnom rozsudku nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu a preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť i právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení IV.ÚS 481/2011-19zo dňa 10. 11. 2011. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 14. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18. 10. 2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 10. 12. 2016, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 14. 12. 2016. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 10. 2016 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 08. 06. 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 15. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako i prvostupňového orgánu a ich postupom boli porušené práva žalobcu tým, že i keď splnil obidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. dosiahol dôchodkov vek 62 rokov a bol poistený viac ako 15 rokov, zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku. 16. Obidve rozhodnutia majú spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu odmieta s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. 17. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 02. 04. 2014 a jeho celková doba poistenia je 37 rokov a 187 dní, a nie ako uvádza poisťovňa 10 rokov a 8 dní. Žalobca mal za to, že napriek tomu, že je poberateľom výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spĺňa podmienky aj ako žiadateľ starobného dôchodku. 18. Ďalej poukázal na to, že právny názor žalovaného je v rozpore s ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. a ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí že nemôže vchádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činností. Poukázal na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkov vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona. 19. Poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, 10 So/59/2014, ktoré rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Okrem toho uviedol spisové značky rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ale i krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí a ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe. 20. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celkový doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale i pre žalovaného. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 21. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 02. 2017 žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkov vek dovŕšením 62 rokov, teda dňa 02. 04. 2014, pričom k uvedenému dňu získal 10 rokov a 8 dní obdobia dôchodkového poistenia a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rovov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zmietnutá. 22. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 23. Uviedol, že celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 27 rokov a 179 dní, a nakoľko žalobca bez predmetnej doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nárok na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 24. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 10. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 10, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55). Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."). Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 26. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 02. 04. 2014. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1971 do 30. 09. 1973 a doba služobného pomeru v colnej správe od 04. 10. 1973 do 31. 03. 1999. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol a žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 27. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“. 28. Žalovaný žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128. 29. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 30. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby colníka vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. 31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel) priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.