Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201072 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016201072.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: L. A., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/XX, B. F., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mendelík, s.r.o., Heydukova 12, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 45879-4/2016-BA zo dňa 10. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo: 45879-4/2016-BA zo dňa 10. októbra 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa 29. 12. 2014 oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky (ďalej len prvostupňový právny orgán), že utrpel pracovný úraz dňa 20. 12. 2014 na Poľnohospodárskom družstve Horný Ohaj a to tak, že bol napadnutý býkom, ktorý ho zhodil a narazil si zadnú časť ľavého stehna. Pripojil i lekárske nálezy od ortopéda MUDr. Juríčeka, neurológa MUDr. Kollárovej, MUDr. Evy Riškovej, lekára FBLR, psychologické vyšetrenie MUDr. Jusifa MAKI - psychológa, prepúšťaciu správu z oddelenia Úrazovej chirurgie FNsP Nové Zámky, neurochirurgickej ambulancie prof. Rudinského, lekárske správy od chirurga MUDr. Jankecha. 2. V spise sa nachádza lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18. 01. 2016, ktorý vystavil ortopéd MUDr. Martin Juríček. Z neho vyplýva, že pri hodnotení bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia vychádzal lekár zo začiatku liečenia 20. 12. 2014 a jeho ukončenia 05. 01. 2015 a určil celkovo počet bodov bolestného na 175. Pri hodnotení sťaženého spoločenského uplatnenia uviedol položky: 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, ktorému určil 550 bodov a zvýšil ich o 385 bodov, spolu 935. Navýšenie 70 % odôvodnil tým, že postihnutý je v psychiatrickom sledovaní. Úraz spôsobil vážne funkčné následky, ktoré zasiahli do psychiky postihnutého najmä v podobe zníženej sebadôvery a prežívania pocitov frustrácie. Nie je schopný vrátiť sa k pôvodnej práci ani k pôvodnému osobnému spoločenského životu, nález bez perspektívy zlepšenia. Ďalšiu položku uviedol 296 - obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahké, čomu priradil 150 bodov, ktoré navýšil o 90 bodov, teda spolu 240 bodov, čo zdôvodnil pretrvávajúcimi bolesťami, výrazne zhoršenou mobilitou. Položke 427 - trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu určil 100 bodov, ktoré navýšil o 60 bodov, spolu 160 bodov a odôvodnil pretrvávajúcimi chronickými bolesťami, výrazným zhoršením mobility, neschopnosť vrátiť do predchádzajúcej práce, položka 432a - pooperačné jazvy do 30cm2, určil 30 bodov a 304b -poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ľahké s príznakmi koreňového dráždenia, určil spolu 375 bodov, pričom uviedol, že navyšuje o 50 % z dôvodu nutného operačného riešenia pretrvávajúcich chronickým bolestí, výrazne zhoršená mobilita. Žalobca požiadal o priznanie náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie, ktoré bolo doručené prvostupňového správnemu orgánu 29. 01. 2016. Z neho vyplýva, že žiada o nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného v sume 3.003,- eur (175 bodov x 17,16 eur) a nárok na náhradu škody na zdraví titulom sťaženého spoločenského uplatnenia v sume 29.859,- eur (1740 bodov x 17,16 eur), a to cestou svojho právneho zástupcu na podklade lekárskeho posudku MUDr. Juríčeka zo dňa 18. 01. 2016. 3. Prvostupňový správny orgán požiadal posudkového lekára pobočky o vykonanie kontroly správnosti bodového ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia predloženého žalobcom. 4. Dňa 17. 02. 2016 doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu lekársky posudok vystavený dňa 21. 01. 2016 psychiatrom MUDr. Vladimírom Machajdíkom, ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu a uviedol pol. 255- - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii a určil 850 bodov, ktoré navýšil o 50 %, spolu 1275 bodov s odôvodnením, že pacient má doživotné psychiatrické následky spočívajúce v závažnej psychotraume ako následok úrazu. Pretrvávajú poruchy spánku, ťažká úzkostná porucha, ataky strachu, pre neschopnosť musel opustiť doterajšie zamestnanie a nedokáže sa s tým zmieriť. 5. Žalobca podal dňa 16. 02. 2016 návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní, v ktorom okrem iného uviedol, že dňa 21. 01. 2016 ošetrujúci lekár poškodeného MUDr. Machajdík vypracoval lekársky posudok o SSU, v ktorom bolo základné bodové hodnotenie stanovené vo výške 1275 bodov. Poškodený si uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví SSU v sume 21.879,- eur (1275 bodov x 17,16 eur). V návrhu sa ďalej uvádza, že poškodený bol posúdený ako invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola, v dôsledku pracovného úrazu, zvýšená na 55 %. Požiadal o uzavretie dohody o náhrade za SSÚ zvýšenie o 30 %, t. j. o sumu 6.563,70 eur Celková výška nároku na odškodnenie SSU po jeho zvýšení predstavuje 28.442,70 eur ( 21.879 eur + 6.563,7 eur) . 6. Prvostupňový správny orgán i v tomto prípade požiadal o kontrolu lekárskeho posudku vystaveného psychiatrom MUDr. Machajdíkom a to posudkového lekára pobočky. Posudkový lekár pobočky nevykonal kontrolu bodového hodnotenia lekárskeho posudku MUDr. Juríčeka dňa 25. 02. 2016, lebo sa žalobca pre hospitalizáciu nedostavil a preto bolo konanie prerušené. Kontrola bola následne vykonaná dňa 05. 05. 2016 a to lekárskeho posudku MUDr. Juríčeka zo dňa 18. 01. 2016 a MUDr. Machajdíka zo dňa 21. 01. 2016. Posudkový lekár pobočky stanovil celkový počet bodov sťaženého spoločenského uplatnenia na 130 bodov a to pre položku 369a - obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahké 100 bodov, 432a plošná jazva po operácii ľavého kolena v rozsahu 5 - 30 cm2 povrchu tela 30 bodov. Uviedol, že lekárske posudky MUDr. Juríčeka a MUDr. Machajdíka nie sú vystavené správne. Neakceptoval položku 254, lebo žalobca neutrpel ťažké poranenie, po napadnutí býkom spadol, udrel si ľavé stehno a došlo k pomliaždeniu ľavého stehna s podkožným zakrvácaním, čo nepredstavuje ťažký úraz. Položku 427 neakceptoval, lebo v dostupnej lekárskej dokumentácii nie sú uvedené žiadne záznamy o trvalých poruchách krvného a lymfatického obehu. Položku 304b neakceptoval, lebo pri úraze nedošlo k poraneniu chrbtice, a teda nemožno uvažovať o poúrazovom obmedzení pohyblivosti chrbtice. K lekárskemu posudku MUDr. Machajdíka uviedol, že položku 255 neakceptuje, lebo táto duševná porucha nezodpovedá tejto položke, táto slúži pre najzávažnejšie duševné poruchy, kde reakcia na stres určite nepatrí. 7. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 09. 05. 2016 rozhodnutie č. 27074-19/2016-NZ, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. 12. 2014 v sume 2.231,- eur. Uviedol, že pri určení výšky nároku vychádzal z kontroly lekárskych posudkov, ktoré vykonal posudkový lekár pobočky, ktorý stanovil počet bodov 130, z ktorých bola náhrada za SSU v sume 2.231,- eur určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 17,16 eur za jeden bod. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. Rozhodnutím zo dňa 10. októbra 2016 číslo: 45879-4/2016-BA žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon o sociálnom poistení) odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 09. 05. 2016 č. 270074-19/2016- NZ. 9. Uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 9. mája 2016 a priloženú spisovú dokumentáciu poškodeného v celom rozsahu a zo zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že postup pobočky Nové Zámky pri priznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenské uplatnenie (ďalej len SSÚ) poškodeného vo výške 2.231,- eur bol správny. 10. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že dňa 29. 01. 2016 bola pobočke Nové Zámky doručená žiadosť poškodeného o priznanie náhrady za SSÚ v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. decembra 2014 a následne dňa 10. 02. 2016 jej bol doručený lekársky posudok o bolestnom a SSÚ zo dňa 18. 01. 2016 vystavený MUDr. Martinom Juríčkom, ortopédom s bodovým hodnotením 1740 bodov. Následne požiadala pobočka Nové Zámky o kontrolu bodového hodnotenia SSÚ a lekár MUDr. Tyshchuk z Fakultnej nemocnice Nové Zámky oznámil, že poškodený sa nemôže dostaviť na pojednávanie z dôvodu hospitalizácie na neurologickej klinike od 14. 02. 2016. V dôsledku toho pobočka Nové Zámky rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2016 konanie prerušila. 11. Následne dňa 17. 02.2016 bol pobočke doručený v poradí druhý lekársky posudok o bolestnom a SSÚ zo dňa 21. 01. 2016, vystavený MUDr. Vladimírom Machajdíkom, psychiatrom s bodovým hodnotením 1275 bodov. 12. Pobočka Nové Zámky opätovne požiadala posudkovú lekárku pobočky o kontrolu bodového hodnotenia SSÚ, ktorá bola vykonaná dňa 05. 05. 2016 s tým, že posudkový lekár pobočky stanovil počet bodov 130. V závere kontroly bodového hodnotenia posudkový lekár pobočky uviedol, že nie je možné akceptovať položku 254, nakoľko poškodený pracovným úrazom zo dňa 20. 12. 2014 utrpel pomliaždenie ľavého stehna s podkožným krvácaním, čo však nepredstavuje ťažký úraz. Rovnako ani položku 427 neakceptoval z dôvodu, že v dostupnej zdravotnej dokumentácii sa žiadne záznamy o trvalých poruchách krvného a lymfatického obehu u poškodeného nenachádzajú. Neakceptoval ani položku 304b, keďže pri úraze nedošlo k preukázateľnému poraneniu chrbtice, čo by mohlo spôsobiť poúrazové obmedzenie pohyblivosti chrbtice. Položku 255 neakceptoval z dôvodu, že duševná porucha, ktorou poškodený trpí, tejto položke nezodpovedá. Uviedol, že u poškodeného môže ísť o posttraumatickú stresovú poruchu ako neskorú a predĺženú odpoveď na stresujúcu udalosť, pričom takáto porucha nastáva s časovým odstupom týždňov až mesiacov. Diagnózu zmenu osobnosti je podľa odbornej literatúry možné uzavrieť vtedy, ak po dvoch rokoch pretrvávajúcej posttraumatickej stresovej poruchy pokračuje obdobie ďalších dvoch rokov, kde sú prítomné príznaky trvalej zmeny osobnosti. Položka 255 prislúcha najzávažnejším duševným poruchám, kde reakcia na stres určite nepatrí. Posudková lekárka pobočky ďalej uviedla, že dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného stanovil posudzujúci lekár na 13. 01. 2016. Zároveň uviedla, že u poškodeného sa jedná o simplexnú osobnosť a poškodený mal ťažkosti už na základnej škole, kde prepadával, teda niet pochýb o organicite už v detskom veku. Posudzujúci lekár bol požiadaný o zmenu alebo opravu lekárskeho posudku zo dňa 21. 01. 2016, ale zotrval na svojom pôvodnom lekárskom posudku. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 9. mája 2016, proti ktorému podal žalobca odvolanie a v dôsledku toho bola vykonaná opätovná kontrola bodového hodnotenia SSÚ a nakoľko posudková lekárka pobočky nevyhovela odvolaniu, bola posudková dokumentácia poškodeného postúpená posudkovému lekárovi ústredia na ďalšie konanie. 13. Posudkový lekár ústredia v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu poškodeného na účely náhrady za SSÚ vykonanej dňa 21. 09. 2016 stanovil celkový počet bodov SSÚ na 130. V závere svojho posudku sa stotožnil s posúdením SSU u poškodeného s posúdením posudkovej lekárky pobočky a potvrdil jej závery. 14. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že poškodený vyzval sociálnu poisťovňu na uzatvorenie dohody o vyrovnaní v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., ktorou žiadal 30 % zvýšenie náhrady za SSÚ a k tomu uviedol, že predmetný návrh je zjavne predčasný minimálne z dôvodu, že o základnom nároku na náhradu za SSÚ nebolo a ani nemohlo byť z dôvodu podaného odvolania právoplatne rozhodnuté. Prípadný návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní je možné objektívne posúdiť až po právoplatnom rozhodnutí o základnom nároku a pri vedomosti, že správna žaloba na preskúmanie takéhoto rozhodnutia nebola zo strany poškodeného podaná. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 15. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10. 10. 2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 16. 12. 2016 (doručenú súdu dňa 21. 12. 2016). Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 16. V žalobe uviedol, že výzvou zo dňa 27. 01. 2016 si v Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví titulom SSU vo výške 29.859,- eur, čo zodpovedalo základnému bodovému ohodnoteniu 1.740 bodov stanovenému ošetrujúcim lekárom žalobcu MUDr. Juríčekom v lekárskom posudku zo dňa 18. 01. 2016. Následne pobočku vyzval na uzatvorenie dohody o náhrade SSÚ zvýšenej o 30 %, t. j. o sumu 8.958,- eur, a teda celková výška nároku poškodeného na odškodnenie SSÚ predstavuje 38.817,- eur. 17. Dňa 17. 02. 2016 žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví titulom SSU vo výške 21.879,- eur. Uplatnený nárok zodpovedal SSU vo výške 1.275 bodov stanovenému ošetrujúcim lekárom žalobcu MUDr. Machajdíkom, psychiatrom, v lekárskom posudku zo dňa 21. 01. 2016. Žalobca následne vyzval pobočku Nové Zámky na uzavretie dohody o náhrade za SSÚ zvýšenej o 30 %, t. j. o sumu 6.563,70 eur. Celková výška nároku poškodeného na odškodnenie SSÚ po jeho zvýšení predstavuje 28.442,70 eur. Celková výška uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví titulom SSU spolu predstavuje sumu 67.259,70 eur. 18. Posudková lekárka však priznala žalobcovi bodové ohodnotenie SSU spolu vo výške 130 bodov, čo predstavuje nárok na náhradu SSÚ v celkovej výške 2.231,- eur a v ostatnom uplatnený nárok žalobcu zamietla. Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu a podal voči rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán dospel k záveru, že postup pobočky Nové Zámky bol správny. Uviedol, že sa domnieva, že rozhodnutím žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vidí žalobca v neúplnom zistení skutkového stavu, ako i nepreskúmateľnosťou jeho rozhodnutia a nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. 19. Ďalej v žalobe uviedol, že zastáva názor, že posudkový lekár žalovaného nie je oprávnený krátiť bodové ohodnotenie SSU, pretože táto kompetencia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. V prípade, ak vznikli pochybnosti o správnosti posudku o SSU, bol žalovaný povinný požiadať o vydanie znaleckého posudku. Hoci lekárska posudková činnosť umožňuje posudkovým lekárom sociálnej poisťovne kontrolu bodového ohodnotenia bolestného a SSU v sporných prípadoch, nemožno toto oprávnenie stotožňovať s kompetenciou posudkového lekára meniť bodové ohodnotenie stanovené v lekárskom posudku vydanom v súlade s relevantnou právnou úpravou. 20. Žalobca považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v rozpore s relevantnou právnou úpravou. Namietané konanie nemožno považovať za spravodlivé, pretože skutkové a právne závery žalovaného sú svojvoľné, neudržateľné a popierajúce zmysel a podstatu spravodlivého konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje náležité zhodnotenie lekárskych posudkov o SSU zo dňa 18. 01. 2016 a zo dňa 21. 01. 2016 a postráda úvahy žalovaného, ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu prezentovanou v jeho odvolaní. 21. Konštatovanie posudkového lekára o nemožnosti akceptácie položky č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy z dôvodu, že takéto ochorenie môže bodovo hodnotiť iba lekár v odbore psychiatra, a nie ortopéd, nie je ničím podložené a nekorešponduje s právnou úpravou. 22. Posudkový lekár žalovaného neuznal ani položku č. 255 a mal za to, že u žalobcu nebola preukázaná uvedená duševná porucha. Svoju argumentáciu odôvodňuje ničím nepodloženým tvrdením, že táto duševná porucha býva vyvolaná katastrofickými situáciami, a príkladmo uvádza pobyt v koncentračnom tábore. Považuje za neakceptovateľné, aby sa v modernej spoločnosti posudkový lekár odvolával na pobyt v koncentračnom tábore. Napadnutie 800 kg zvieraťom je dostatočným stresovým podnetom na vyvolanie vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov. Touto skutočnosťou sa žalovaný pri odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal. Ďalej sa nezaoberal ani námietkami žalobcu ohľadom zákonnej úpravy ustálenia zdravotného stavu a explicitného uvedenia dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobcu v lekárskom posudku o SSU (psychická časť). Odôvodnenie neakceptovateľnosti položky č. 427 a 304b len konštatovaním o nedôvodnosti nároku z dôvodu jeho nepodloženia lekárskymi správami považuje za nepostačujúce a nenáležité. Namietal predovšetkým absenciu náležitého vysvetlenia žalovaného v rozhodnutí, prečo nezohľadnil argumentáciu žalobcu obsiahnutú v jeho odvolaní a z akého dôvodu považoval za prioritné závery posudkových lekárov. Zastával názor, že závery posudkového lekára žalovaného nie sú nadradené ostatným dôkazným prostriedkom a na podporu svojho tvrdenia poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 23. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 24. 02. 2017, doručenom súdu dňa 28. 07. 2017, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na závery posudkového lekára pobočky Nové Zámky, ako i posudkového lekára ústredia, ktorí vykonali kontrolu bodového ohodnotenia SSU a keďže tieto sú totožné s argumentmi uvedenými v rozhodnutí žalovaného, nepovažuje súd za potrebné ich opakovane uvádzať. 24. K možnému nariadeniu znaleckého dokazovania uviedol, že podľa § 196 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. môže sociálna poisťovňa ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Ide o fakultatívne ustanovenie zákona, ktoré konajúca organizačná zložka môže, ale aj nemusí využiť. V prípade žalobcu prvostupňový, ako i druhostupňový orgán nepovažoval znalecké dokazovanie za potrebné. 25. K tvrdeniu žalobcu o nevysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu uviedol, že sa nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že podal náležité vysvetlenie k jednotlivým položkám, ktoré boli predmetom bodového ohodnotenia lekárskych posudkov a v rozhodnutí sa vysporiadal aj s argumentáciou uvedenou v odvolaní. 26. K položke 255 ďalej poukázal na odbornú publikáciu MUDr. Petra Smolíka, podľa ktorej zmeny osobnosti musia byť prítomné najmenej po dobu dvoch rokov, nevzťahujú sa k epizódam žiadnej inej duševnej poruchy a nemožno ju vysvetliť poškodením alebo chorobou mozgu. Žalovaný sa nepokúša bagatelizovať a zľahčiť pracovný úraz žalobcu, no v danom prípade nemožno opomenúť ani simplexný charakter osobnosti žalobcu, z čoho vyplýva, že organicita bola prítomná už v minulosti. V závere uviedol, že žalobca žalobou žiadal o priznanie peňažného odškodnenia spolu s úrokom z omeškania a poukázal na to, že súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Právomoc priznať konkrétnu výšku náhrady škody a s ňou úroky z omeškania je oprávnený priznať iba súd v občianskoprávnom konaní podľa Civilného sporového poriadku, a preto túto žiadosť žalobcu považuje za bezpredmetnú a v rozpore s právnymi predpismi. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 27. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 10. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa 191 ods. 1, písm. e/ Správneho súdneho poriadku, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 28. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 99 vyššie citovaného zákona, poškodený má nárok na náhradu za bolesť na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Podľa § 153 ods. 4, písm. c/ vyššie citovaného zákona, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 29. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z. z.) pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 7 ods. 1, 6 vyššie citovaného zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 30. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 10. 2016 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 05. 2016, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o priznanie SSU v počte bodov 3015, ale ohodnotil SSU na 130 bodov a priznal mu nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu žalobcu zo dňa 20. decembra 2014 v sume 2.231,- eur. 31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nie je v súlade so zákonom, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave. 32. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 10. 2016 spočíva najmä v neúplnom zistený skutkového stavu, v nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia a v tom, že vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že žalobca dostatočne preukázal, že jeho nárok na SSU v rozsahu bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskych posudkoch MUDr. Juríčeka a MUDr. Machajdíka bol dostatočne preukázaný a legitímny. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. 33. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dňa 20. decembra 2014 utrpel u zamestnávateľa pracovný úraz. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia na základe lekárskych posudkov: ortopéda MUDr. Juríčeka zo dňa 18. 01. 2016, ktorý stanovil základné bodové ohodnotenia vo výške 1740 bodov a ošetrujúcim lekárom - psychiatrom MUDr. Machajdíkom zo dňa 21. 01. 2016, ktorý stanovil základné bodové ohodnotenia SSU vo výške 1275 bodov. 34. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán po predložení lekárskych posudkov, majúc pochybnosti o správnosti bodového ohodnotenia SSU v predložených lekárskych posudkov, požiadal o kontrolu bodového ohodnotenia posudkového lekára pobočky, ktorý vykonal kontrolu a dospel k názoru, že bodové ohodnotenia SSU stanovené v lekárskych posudkov predložených žalobcom nie sú správne a ohodnotil SSU žalobcu na 130 bodov. Na základe takto stanoveného bodového ohodnotenia SSU rozhodol o priznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu žalobcu v sume 2.231,- eur. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 10. 10. 2016, ktorý jeho odvolanie zamietol a potvrdil správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca predovšetkým namietal, že nebol dôvod na to, aby správne orgány znížili bodové hodnotenie v jednotlivých položkách, kde na základe posúdenia posudkovým lekárom došlo k zníženiu bodového hodnotenia oproti lekárskym posudkom o 2885 bodov a zároveň namietal, že žalovaný v rozhodnutí vecne nezohľadni argumentáciu žalobcu obsiahnutú v odvolaní, z akého dôvodu považoval za prioritné závery posudkových lekárov a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Žalobca mal za to, že pokiaľ správne orgány, resp. ich posudkoví lekári dospeli k záverom, že bodové hodnotenie podľa lekárskych posudkov je nesprávne, mali požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Napriek návrhom žalobcu tak neurobili. Podstatnou otázkou tak pre rozhodnutie o zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného je zistenie oprávnenia posudkového lekára pri kontrole bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku a rozsahu takéhoto oprávnenia. 35. Z ustanovení zákona č.437/2004 Z. z. vyplýva, že pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 5 ods.1), pričom lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval posudok (§7 ods.1 prvá veta). Určenie bodového hodnotenia a s tým súvisiacej výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak patrí posudzujúcemu lekárovi. Lekárska posudková činnosť vo veciach úrazového poistenia podľa § 153 ods.4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. pritom zahŕňa iba kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (prípadne náhrady za bolesť) v sporných prípadoch. 36. Z citovaného ustanovenia zákona, podľa názoru správneho súdu, nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na korekciu, resp. krátenie bodového hodnotenia v lekárskom posudku, pokiaľ tento bol vydaný v súlade so zákonom. Posudkový lekár nie je oprávnený vykonať bodové hodnotenie odlišne, ako je stanovené v lekárskom posudku. Posudkový lekár nemôže vykonávať kontrolu alebo revíziu zdravotného stavu a to ani vo vzťahu ku kráteniu bodového hodnotenia podľa jednotlivých položiek a ani vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Kontrola bodového hodnotenia podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. znamená posúdenie formálnej správnosti lekárskeho posudku, zistenie, či v lekárskom posudku nie je stanovená položka, ktorá nemá podklad v lekárskych nálezoch alebo či nie je zle uvedené bodové hodnotenie v zmysle sadzieb bodového hodnotenia a pod. Pokiaľ posudkový lekár pri kontrole lekárskeho posudku posudzujúceho lekára dospel k inému záveru, aký bol obsiahnutý v lekárskom posudku posudzujúceho lekára, žalovaný bol povinný požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č.382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 37. K rozsahu kontrolného oprávnenia posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pri kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia opakovane zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej judikatúre. V rozsudku 9Sžso/70/2011 zo dňa 26. septembra 2012 najvyšší súd konštatuje nasledovné: „Hoci lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods.4 písm. c) zákona o sociálnom poistení upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za bolesť, odvolací súd zastáva právny názor, že z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. V prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku žalovaná ako poskytovateľ náhrady za bolesť (§ 2 ods. 3 písm. c/ zákona č. 437/2004 Z. z.) podľa názoru odvolacieho súdu iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 82/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Obdobné stanovisko zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 7Sžso/13/2010 zo dňa 12. mája 2011 nasledovne: „Lekárska posudková činnosť žalovanej podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je zákon č. 437/2004 Z. z.“. 38. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového právneho orgánu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ak napriek pochybnostiam bodového ohodnotenia nebol v správnom konaní pribratý znalec. Súd tak dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Z uvedených dôvodov správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 psím. e/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie zadovážením znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v nadväznosti na ust. § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. na odstránenie sporných otázok bodového ohodnotenia SSU žalobcu. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP). 39. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň aby vyslovil právny názor, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu na zdraví peňažným odškodnením SSU v neuznanej výške 65.028,70 eur s úrokom zo omeškania 5,0 % p. a. zo sumy 49.507,- eur od 22. 10. 2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na predmet konania, charakter prejednávanej veci a skutočnosť, že v správnom súdnictve súd môže žalobu iba zamietnuť alebo napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, nemal pochybnosť o tom, že žalobca sa domáha zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k druhej časti petitu žaloby súd nemohol vyhovieť, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, v správnom súdnictve sa preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia správnych orgánov a súd vo veci samej nerozhoduje. Okrem toho, vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, bude potrebné doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku k výške bodového ohodnotenia SSU žalobcu, a až na základe takto doplneného dokazovania bude možné určiť, či bodové ohodnotenie predloženými lekárskymi posudkami boli správne a v dôsledku toho učiť i výšku náhrady škody na zdraví titulom SSU u žalobcu. 40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.