Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200260 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200260.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: Y. B., S. X, M., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX XX zo dňa 17. 02. 2017, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa dňa 22. 11. 2016 požiadala o priznanie invalidného dôchodku odo dňa 22. 11. 2016, ku ktorej pripojila lekárske správy od rádiológa, neurológa, ortopéda a všeobecného lekára pre dospelých. Na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok bola vypracovaná posudkovou lekárskou Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra lekárska správa zo dňa 22. 11. 2016. Posudkový lekár sociálneho zabezpečenia pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne mal k dispozícii lekárske vyšetrenia a to: MR LS chrbtice zo dňa 07. 06. 2016, ortopedické vyšetrenie zo dňa 29. 06. 2016, EMG vyšetrenie zo dňa 09. 08. 2016, neurologické vyšetrenia zo dňa 11. 04. 2016, 20. 06. 2016, 18. 08. 2016 a 18. 10. 2016, denzitometrické vyšetrenie zo dňa 09. 12. 2014 a neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 10. 10. 2016. Žalobkyňa sa posúdenia jej zdravotného stavu zúčastnila osobne. Posudkový lekár dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30 % a z toho dôvodu posudkový lekár konštatoval, že invalidita nevznikla. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 02. 12. 2016 rozhodnutie č.: XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 70 a § 71 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 22. novembra 2016 a to s poukazom na lekársky posudok zo dňa 22. 11. 2016. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Na základe odvolania bola vypracovaná ďalšia lekárska správa posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 3. januára 2017, pričom posudkový lekár mal pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne k dispozícii okrem už vyššie citovaných lekárskych vyšetrení (pri posúdení zo dňa 22. 11. 2016) i nové lekárske správy doložené žalobkyňou a to: vyšetrenie FBLR zo dňa 01. 12. 2016, ortopedické vyšetrenie zo dňa 19. 12. 2016, denzitometrické vyšetrenie zo dňa 14. 12. 2016 a neurologické vyšetrenie zo dňa 19. 12. 2016. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bolo rovnako zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30 % a z toho dôvodu posudkový lekár konštatoval, že invalidita nevznikla. 3. V súvislosti s podaným odvolaním žalobkyne zo dňa 20. 12. 2016 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20. 12. 2016 bol posúdený zdravotný stav žalobkyne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia a to lekárskou správou zo dňa 8. februára 2017. Posudkový lekár sociálneho poistenia - ústredia mal okrem už vyššie uvedených lekárskych správ k dispozícii aj rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 01. 12. 2016 a neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 10. 10. 2016. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil bolesti v krčnej a bedrovej chrbtici s ľahkou axonálnou léziou S1 vľavo podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 30 %. V závere svojho lekárskeho posudku uviedol, že žalobkyňa nie je invalidná. V súčasnosti zdravotný stav žalobkyne nepodmieňuje uznanie invalidity. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 4. Rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len zákon č. 461/2003 Z. z.) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 02. 12. 2016 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania účastníčky konania bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 3. januára 2017 a následne i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia a to dňa 8. februára 2017. Obidvaja posudkoví lekári dospeli k záveru, a to po posúdení zdravotného stavu účastníčky konania a zohľadnení priebehu jej liečby, že jej zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity. Účastníčka konania je vyše dva roky liečená na neurologickej ambulancii pre bolesti bedrovej chrbtice. Klinické vyšetrenia u nej potvrdili ľahkú axonálnu léziu S1 vľavo a miernu poruchu funkcie bedrovej chrbtice. Osteoporóza je veľmi mierna, nemá vplyv na mieru poklesu schopnosti účastníčky konania vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázal na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky ťažkosti a ochorenia účastníčky konania a vysporiadali sa so všetkými lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii účastníčky konania. Zhodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníčky konania sú bolesti v krčnej a bedrovej chrbtici s ľahkou axonálnou léziou S1 vľavo podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Pretože účastníčka konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 5. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17. 02. 2017 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 22. 03. 2017, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená osobne v rovnaký deň. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 02. 2017 a vec vrátil s právnym názorom žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa mala za to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne hodnotili jej zdravotný stav rozdielne, ale v jej neprospech. Podľa názoru žalobkyne opomínajú diagnózu osteoporóza. Poukázala ďalej na to, že obidvaja posudkoví lekári odôvodnili jej diagnózu rozdielne, keď podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 02. 12. 2016 bolo rozhodujúcim zdravotným postihnutím degeneratívne z meny na chrbtici a medzistavcových platničkách a podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 17. 02. 2017 bolo rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolesti v krčnej a bedrovej chrbtici s ľahkou axonálnou léziou S1 vľavo. Mala ďalej za to, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými lekárskymi nálezmi, ktorú doložila k odvolaniu, a ani so zdravotnou dokumentáciou obvodného lekára. Na chrbticu sa lieči viac ako 10 rokov. Od roku 2014 sa lieči na diagnózu osteoporóza, ktorá podľa nej vykazuje hodnoty, ako ich klasifikuje príloha 4 zák. č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 35-45 %. Napriek týmto skutočnostiam táto diagnóza nebola hodnotená posudkovými lekármi sociálnej poisťovne, hoci podľa žalobkyne je osteoporóza hlavnou diagnózou, a degeneratívne zmeny mali byť iba doplnkovou diagnózou. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 6. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 05. 2017. Poukázal na celkový priebeh posudzovania zdravotného stavu žalobkyne odo dňa podania jej žiadosti o invalidný dôchodok, ktorý je uvedený v časti I. tohto rozsudku a preto ho súd nepovažuje za potrebné opakovať. Poukázal na to, že vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Skutkový stav v predmetnej veci bol objektívne zistený, medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia neboli diskrepancie. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave žalobkyne, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodných posudkov a spochybnila na ich základe posúdený nárok žalobkyne na invalidný dôchodok. Žalobkyňa k správnej žalobe nepriložila také dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnili alebo doplnila dôkazné prostriedky obsiahnuté v administratívnom spise do vydania rozhodnutia žalovaného. Námietke žalobkyne, že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím je osteoporóza chrbtice nie je možné vyhovieť, pretože podľa neurologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 19. 12. 2016 je jej zdravotný stav diagnosticky hodnotený ako lumbalgia, šľachovookostickové reflexy na oboch dolných končatinách sú výbavné, napínacie manévre sú negatívne. Doložené denzitometrické vyšetrenie žalobkyne zo dňa 14. 12. 2016 dokladuje zníženie kostnej denzity sumárne na hranicu osteopénie a osteoporózy, bez prítomnosti patologickej zlomeniny. Osteoporóza u žalobkyne je veľmi mierna, a nemá vplyv na mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa je vyše 2 roky liečená na neurologickej ambulancii pre bolesti bedrovej chrbtice. Klinické vyšetrenia potvrdili u nej ľahkú axonálnu léziu S1 vľavo a miernu poruchu funkcie bedrovej chrbtice. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne prislúcha miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Námietky žalobkyne v podanej žalobe sú jej subjektívnym názorom a nie sú právne významné, preto nemajú vplyv na vecnú a zákonnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Ďalší priebeh súdneho konania 7. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané i žalobkyni, ktorá vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 06. 2017 uviedla, že s ním nesúhlasí. Žiadala, aby bol jej zdravotný stav posudzovaný komplexne, a nie účelovo ako doteraz. Výsledok denzitometrického vyšetrenia zo dňa 14. 12. 2016 svedčí o hodnotách, ktoré indikujú osteoporózu. Poukázala na to, že jej zdravotný stav sa stále komplikuje a nedochádza k progresu v liečbe. Žiadala, aby boli zohľadnené aj najnovšie lekárske správy a nálezy, ktoré k svojmu vyjadreniu pripojila a to lekárska správa MUDr. Riškovej zo dňa 20. 04. a 09. 05. 2017, lekárska správa MUDr. Petrušku zo dňa 23. 03. 2017 a lekárska správa MUDr. Kvasňovskej zo dňa 21. 03. 2017. 8. K písomnému vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 04. 07. 2017, pričom zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 09. 05. 2017. Dôvody, ktoré žalobkyňa uvádza, nepovažoval za opodstatnené. Poukázal na ust. § 135 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V závere uviedol, že v prípade, ak sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav, má možnosť opätovne požiadať o invalidný dôchodok. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 02. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 10. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 až 10 zák. č. 46/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 11. Podľa § 203 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 204 SSP, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. 12. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 02. 2017 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02. 12. 2016, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. 13. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch niekoľkokrát vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe lekárskych správ a odborných lekárskych vyšetrení. Posudkoví lekári v prvostupňovom i odvolacom konaní riadne posúdili zdravotný stav žalobkyne, prihliadli na predložené lekárske nálezy a v intenciách zákona stanovili i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo i náležite zdôvodnili. Rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne sú bolesti v krčnej a bedrovej chrbtici s ľahkou axonálnou léziou S1 vľavo podľa kapitoly XV, odd. E, položka 3, písmeno b/. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Žalobkyňa v priebehu konania predkladala nové lekárske správy, ktoré boli predmetom posúdenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Po ich posúdení nepredložila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali objektívne zhoršenie jej zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol naposledy posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia dňa 08. 02. 2017. S poukazom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 190 SSP potvrdil. 14. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania predložila súdu i nové lekárske správy, ktoré súd za účelom zistenia potreby doplnenia dokazovania porovnal s tými, ktoré boli predmetom posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia a to lekársku správu zo dňa 21. 03. 2017 ortopéda s lekárskou správou zo dňa 19. 12. 2016 ortopéda, pričom nová lekárska správa zo dňa 21. 03. 2017 uvádza, že sa pacientka má subjektívne dobre a objektívne poklopove bez bolestivosti. Takisto boli porovnané lekárske správy lekára pre FBRL a to pôvodnej správy zo dňa 03. 11. 2016 a novej, predloženej žalobkyňou a to zo dňa 09. 05. 2017, z ktorej tiež vyplýva, že sa pacientka má lepšie, bolesti v driekovej oblasti s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny ustupujú. Terapia je ukončená. Lekárske správy od neurológa a to pôvodná - zo dňa 19. 12. 2016 a nová, predložená žalobkyňou zo dňa 21. 03. 2017 sú totožné, nie je z nich zrejmé zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne. Z uvedených skutočností súd usúdil, že nebolo potrebné doplniť dokazovanie posúdením predložených lekárskych správ posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pretože lekárske správy nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, resp. diagnózy z nich vyplývajúce boli posúdené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. 15. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 02. 2017 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 16. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.