Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/988/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201335 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113201335.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: A.. W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, proti žalovanému: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: XX XXX XXX, adresa na doručovanie: JUDr. Irena Sopková, nútený správca spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a.s, Slovenská jednota 14, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25C/114/2013-182 zo dňa 02. apríla 2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 25C/114/2013 - 227 zo dňa 29. júla 2013, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e . II. Návrhy žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a . III. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/3689/2012 zo dňa 19.01.2012 , ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 51,45 eura a trovy rozhodcovského konania 276 eur . O zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadala okrem iného z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprimeranej zmluvnej podmienky majúcej za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. 1.1 Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/3689/2012 Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19.01.2012. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške 331,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyni JUDr. Lucii Čavojskej v sume 151,36 eura a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Lucii Čavojskej v sume 151,36 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, § 53a ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), § 4 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 1, 2, § 17 , § 35, § 40 ods. 1 písm. c), g), j), § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čl. 3 ods. 1, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach a s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 26.07.2007 žalobkyňa so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu. V časti XV v bode 2 všeobecných poistných podmienok si mali účastníci dohodnúť rozhodcovskú doložku. Rovnako mal za preukázané, že žalovaný v priebehu zmluvného vzťahu dodatkom č. 2 doplnil všeobecné obchodné podmienky (VPP) v časti XVII o bod 11b tak, že poistený mal v lehote 30 dní možnosť odmietnuť dojednanie o rozhodcovskom súde, čo zverejnil na internete, a o čom sa žalobkyňa dozvedela až po doručení rozhodcovského rozsudku. Keďže dňa 14.07.2010 (t.j. pred uplynutím troch rokov od uzavretia zmluvy) požiadala žalobkyňa o zrušenie zmluvy, žalovaný jej zaslal oznámenie o zániku zmluvy zo dňa 20.07.2010, v ktorom vykonal aj vyúčtovanie poistnej zmluvy s preplatkom žalobkyne. Napriek tomu, že žalobkyňa ku dňu zániku poistného nemala voči žalovanému žiadny nedoplatok, žalovaný podal na rozhodcovskom súde žalobu o zaplatenie sumy 51,45 eura titulom Osobitnej pohľadávky voči žalobkyni, ktorá mala zodpovedať nákladom vynaloženým na uzavretie zmluvy ( provízia). Podľa Všeobecných poistných podmienok sa pohľadávka žalovaného za vyplatenú províziu vyporiada pri ukončení zmluvy zápočtom, a dodatkom č. 4 došlo k zmene všeobecných poistných podmienok v časti XVII bod 7a tak, že táto pohľadávka zanikne po troch rokoch trvania zmluvy, inak je žalovaný oprávnený ju vymáhať pred rozhodcovským súdom. V tomto smere žalovaný tvrdil, že ich zástupkyňa pri podpise zmluvy mala žalobkyni výšku provízie oznámiť, žalobkyňa však informovaná zástupkyňou žalovaného o výške provízie za uzavretie zmluvy nebola. Žalovaný v zmysle rozhodcovskej doložky podal návrh na rozhodcovský súd - Arbitrážny súd Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, ktorý dňa 19.01.2012 vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/3689/2012, v zmysle ktorého bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému istinu 51,45 eura a trovy konania v sume 276,- eura. Súd prvej inštancie predmetnú poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal preto postavenie dodávateľa a žalobkyňa, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Okrem toho obsah zmluvy bol žalovaným vopred pripravený, pričom rovnaký formát zmluvy poskytoval všetkým klientom, v dôsledku čoho žalobkyňa nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať. Navyše bolo preukázané, že pred podpisom zmluvy nebola so všeobecnými poistnými podmienkami ani dostatočne oboznámená. Žalobkyňa síce potvrdila, že mala vedomosť o rozhodcovskej doložke, ale nepoznala jej význam a zástupkyňa žalovaného jej to nevysvetlila. Podľa názoru súdu prvej inštancie tento nedostatok nemôže konvalidovať ani podpis žalobkyne pod prehlásením, že už nič nechce k produktu vysvetliť a súhlasí s ním, keďže toto prehlásenie sa týka rozsahu dojednania o poistení žalobkyne. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote a to jednak pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorú považovala za neprijateľnú podmienku a taktiež z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. g) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa nemá povinnosť uviesť konkrétne písmená § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., pretože podstatný je obsah žaloby, v ktorom žalobkyňa uviedla konkrétne len ust. § 40 ods. 1 písm. g) a j), avšak ako dôvod uviedla aj neplatnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c). 1.2 V danom prípade právomoc rozhodcovského súdu - Arbitrážny súd Košice mala byť založená rozhodcovskou doložkou upravenou v bode 2 časti XV Všeobecných poistných podmienok. Súd prvej inštancie predmetnú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so žalobkyňou a ktorá spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, pričom nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Svoj záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprel o to, že žalobkyňa si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju ako celok podpísať. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný mal predložiť žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyni sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne, pretože rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, avšak jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Tento nedostatok nemohol žalovaný odstrániť ani dodatkom k všeobecným poistným podmienkam, ktoré robil žalovaný jednostranne. Bol toho názoru, že vytvorenie dodatku k všeobecným poistným podmienkam o podstatnej náležitosti ohľadne rozhodcovskej doložky, ktorá sa má individuálne dojednať a zverejniť ho na internete, s tým, že sa o ňom žalobkyňa hádam dozvie, je zjavné porušenie § 53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pretože ohľadne dodatkov išlo o jednostrannú zmenu, a preto nemohli konvalidovať vzniknutý rozpor rozhodcovskej doložky so zákonom. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo 16. januára 2013 a sp. zn. 2 M Cdo 1/2012 zo dňa 31.01.2013. Súd prvej inštancie predmetnú rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú aj pre rozpor s č.l. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS a s § 53 Občianskeho zákonníka a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 psím. j) zákona č. 244/2002 Z.z. Dôvodil tým, že žalovaný ako navrhovateľ v rozhodcovskom konaní nijako uplatnenú sumu 51,45 eura nešpecifikoval, pričom výška tejto sumy nie je v rozhodcovskom rozsudku nijako zdôvodnená. Okrem toho žalovaný začal rozhodcovské konanie bez toho, aby dal možnosť sa o dlhu žalobkyni vôbec dozvedieť. Predmetné rozhodcovské konanie i výber rozhodcu vážne narušili rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní v neprospech žalobkyne, ktorá nemala možnosť podieľať sa na výbere rozhodcovského súdu, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/3689/2012 Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19.01.2012 zrušil a to z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. V tomto smere dodal, že účasť vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne na prejednanie veci nemala vplyv. Zároveň v zmysle § 2 ods. 2 a položky 3 sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd prvej inštancie neúspešného žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 331,50 eura na účet Okresného súdu Nitra. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v sume 151,36 eura, pozostávajúce z trov právneho zastupovania. Súd prvej inštancie priznal trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní v dňoch 21.02.2013 a 02.04.2013) po 30,03 eura, t.j. 60,07 eura znížené o 50%, keďže právna zástupkyňa zastupovala žalobkyňu a vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne. Ku každému úkonu priznal režijný paušál v sume 7,81 eura. O trovách konania vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešnej žalobkyne priznal právo na náhradu trov konania v sume 151,36 eura, pozostávajúce z právneho zastupovania ( odmena za štyri úkony právnej pomoci po 30,03 eura, znížené o 50% a ku každému úkonu režijný paušál po 7,81 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalovaný napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, čo má za následok jeho arbitrárnosť. Uviedol, že žalobkyňa v žalobe neoznačila rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, pričom na skutočnosti týkajúce sa neplatnosti rozhodcovskej doložky poukázala až na pojednávaní dňa 21.02.2013, čo výrazne prekračovalo zákonnú lehotu na podanie žaloby podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie žalobu v tejto časti z dôvodu jej oneskoreného podania zamietnuť. Žalovaný pritom zastal názor, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi ním a žalobkyňou neodporovala dobrým mravom. Preto považoval za nesprávny aj záver súdu, podľa ktorého je rozhodcovská doložka v danom prípade neplatná pre rozpor s ust. § 53 OZ, teda pre hrubý rozpor s dobrými mravmi (§ 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní). Okrem toho súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukazoval na ust. § 53 ods. 1 OZ obsahujúce všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve aj vo väzbe na ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ upravujúce špeciálnu neprijateľnú podmienku, ktorá do spotrebiteľa požaduje neprimerane vysokú sankciu spojené s nesplnením jeho záväzku. Predmetom konania na rozhodcovskom súde však nebolo žiadne konanie, kde by sa prejednával nárok na zaplatenie akejkoľvek sankcie za nesplnenie záväzku žalobkyňou, preto je ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ na daný prípad neaplikovateľné. Žalovaný v ďalšom poukázal na postup uzatvorenia poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky v danom prípade, z ktorého je zrejmé, že zo strany žalobkyne bola podpísaná nielen poistná zmluva č. 4433290051, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky, a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania pritom nemusela podpísať a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňou by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Podľa názoru žalovaného preto neobstojí konštatovanie súdu, že žalobkyňa nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať a preto podpisom Všeobecných poistných podmienok nebola ani dostatočne oboznámená. V tomto smere opätovne poukázal aj na dodatok č. 2 všeobecných poistných podmienok a to čl. XVII. časť bod 11b, v zmysle ktoré žalobkyňa mohla odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní od vydania Všeobecných poistných podmienok , čo však neučinila. Bol toho názoru, že v zmysle ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa vtedy, ak sú k nej pripojené alebo boli pred uzatvorením zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Z výpovede žalobkyne jasne vyplýval, že aj za stavu, kedy nerozumela právnemu dôvodu vzniku jej záväzku voči žalovanému, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania, rozhodne si pri uzatváraní poistnej zmluvy so žalovaným bola plne vedomá toho, že zároveň s poistnou zmluvou uzatvára aj rozhodcovskú doložku, ktorú chápala tak, že keď si nebude plniť povinnosti z uzatvorenej poistnej zmluvy, tak bude žalovaný môcť od nej vymáhať neuhradené platby. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže žalobkyňa mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnená zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Tým, že obe zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení nijako neobjasňuje, v akých procesných právach či povinnostiach vychádzajúcich z rozhodcovskej doložky mal byť na úkor žalobkyne zvýhodnený tak, že zvýhodnenie malo byť dokonca značnou nerovnováhou vo vzťahu ku právam žalobkyne, ako aj neobjasňuje, v čom spočíva konštatovaný hrubý rozpor dojednanej rozhodcovskej doložky z dobrými mravmi. Rovnako súd prvej inštancie neodôvodnil jeho záver o porušení právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní rozhodcovského súdu napriek tomu, že konštatoval dôvodnosť žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. j zákona o rozhodcovskom konaní. Ohľadne dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní dodal, že rokovací poriadok Arbitrážneho súdu v Košiciach upravuje postup konania pred rozhodcovskom súdom, vrátane skráteného konania, pri ktorom odkazuje aj na primeranú aplikáciu ust. § 172 a nasl. OSP. Záverom dodal, že súd prvej inštancie napriek konštatovaniu, že účasť vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne na prejednanie veci nemala vplyv, priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, hoci sa nijako nezaslúžil o výsledok sporu, v dôsledku čoho je otázna účelnosť trov právneho zastúpenia v tomto konaní. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa si ju osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju ako celok podpísať. Súd prvej inštancie správne považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú pre rozpor s čl. 3 ods. 1 smernice rady EHS 93/13 ako aj s § 53 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciu absolútnej neplatnosti takejto podmienky. V tomto smere poukázala ja na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012. 4. Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 5. Písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 18.07.2013 (po uplynutí odvolacej lehoty) žalovaný doplnil odvolanie o ďalšie odvolacie dôvody. Na toto podanie odvolací súd neprihliadol, pretože v zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP (predtým § 205 ods. 3 OSP) odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Právny zástupca žalovaného prevzal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dňa 23.04.2013, lehota na podanie odvolania žalovanému začala plynúť dňa 24.04.2013 a uplynula dňa 08.05.2013 (štátny sviatok), preto posledným dňom odvolacej lehoty bol deň 09.05.2013. 6. V priebehu odvolacieho konania žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.10.2013 (č.l. 256 spisu) navrhol podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP prerušiť konanie do skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod č.k. Rvp 5052/2012 z dôvodu, že sa v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie. Uviedol, že predmetom konania na Ústavnom súde je ústavná sťažnosť dotýkajúca sa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012, ktorého závery súd prvej inštancie považoval pre vec za právne významné. Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 499/2012, ktorým bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 5/2012 v totožnej veci, považoval za pravdepodobné, že aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 bude zrušené. 7. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Nitre prvý krát rozsudkom č.k. 7Co/243/2013-278 zo dňa 03.07.2014 , právoplatný dňa 06.10.2014 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ´dalšie konanie a nové rozhodnutie. Návrhy na prerušenie konania zamietol. 8. Následne súd prvej inštancie rozhodol už len o trovách konania samostatným uznesením zo dňa 14.10.2014 č.k. 25C/114/2013-292 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/49/2015-149 zo dňa 19.03.2015 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 339,40 eura a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.04.2015. 9. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/243/2013-278 zo dňa 03.07.2014 podal dovolenia žalovaný a Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Cdo/381/2015-359 zo dňa 19.08.2015 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesnej vady spočívajúcej v nedoručení vyjadrenia žalobkyni k odvolaniu žalovaného. 10. Po vrátení veci odvolaciemu súdu sa vec vrátila do štádia, kedy odvolací súd opätovne rozhodoval o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 02.04.2013 č.k. 25C/114/2013-182 vo veci samej ( výrok o zrušení rozhodcovského rozsudku ) Výroky o trovách konania neboli predmetom odvolacieho konania, pretože o nich bolo už právoplatne rozhodnuté uznesením OS Nitra č.k. 25C/114/2013-292 zo dňa 14.10.2014 v spojení s uznesením KS Nitra č.k.7Co/49/2015-149 zo dňa 19.03.2015a preto neboli predmetom tohto dovolacieho konania. 11. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už ustanovenia CSP. 12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej treba podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. 13. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale ide väčšmi o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu rozhodcovského konania (dôvody podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). 14. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinný do 31.12.2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 15. Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 16. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 17. Podľa § 43 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8. 18. V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch, ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok. Otázku, či pri dojednaní rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú podmienku treba posudzovať na jednej strane podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a na druhej strane z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľov ako slabšej strany. 19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2007 medzi žalobkyňou (poistníkom) a žalovaným (poisťovateľom). Žalovaný v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojím návrhom zo dňa 02.01.2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, domáhal proti žalobkyni v postavení žalovanej zaplatenia peňažnej sumy 51,45 eura. Rozhodcovský súd jeho návrhu vyhovel, keď dňa 19.01.2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. 2C/3689/2012, ktorým uložil žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 eura spolu s trovami rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Následne sa žalobkyňa, ktorej bola táto povinnosť uložená, domáhala svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.01.2013 zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň namietala aj neplatnosť rozhodcovskej doložky. 20. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej. Keďže medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, žalobkyňa vystupujúca v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, je súd oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. 21. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom, pretože zaväzuje žalobkyňu na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX v čl. 2, kde je uvedené, že ,,Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.", vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže žalobkyňa toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. V danom prípade tak predmetná rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. 22. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť a zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/23689/2012 Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona o rozhodcovskom konaní. 23. Odvolací súd námietku žalovaného, že žalobkyňa v návrhu neoznačila rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, považoval za nedôvodnú, pretože z návrhu na začatie konania je zrejmé, čoho a na základe akých skutočností sa domáhala žalobkyňa v tomto konaní, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa v návrhu presne vymedzila dôvody v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Navyše žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala v zákonnom stanovenej 30 - dňovej lehote odo dňa jeho doručenia. 24. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30). 25. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. V súvislosti s návrhom žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP (teraz § 164 CSP) odvolací súd rozhodol tak, že tento návrh na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 17 CSP) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010). 27. Odvolací súd dodáva, že na prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia zákona by bol dôvod v prípade, že by išlo o takú otázku, ktorú súd nie je oprávnený riešiť, pretože spadá do právomocí iného orgánu, napr. aj Ústavného súdu SR, prípadne ak prebieha konanie o takejto otázke, ktorá v konečnom dôsledku môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Takou by bola okolnosť alebo skutočnosť, ktorá má vplyv priamo na merito veci. V danom prípade sa v konaní pred Ústavným súdom SR sp. zn. II. ÚS 382/2013 nerieši otázka významná pre toto konanie (vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/114/2013), keďže Ústavný súd SR skúma porušenie práv žalovaného vyplývajúcich z Ústavy SR, avšak nezaoberá sa neprijateľnosťou samotnej rozhodcovskej doložky, pričom preskúmanie jej neprijateľnosti patrí do právomoci všeobecného súdu, t.j. v tomto prípade okresného súdu. 28. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej by podľa § 396 ods. 1, § 453 ods. 1, 3 a § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada účelne vynaložených trov odvolacieho a dovolacieho konania. Žalobkyni však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva. 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).