Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/755/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113237272 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113237272.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Trnave 917 01, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie 272,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/146/2014-41 zo dňa 24. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku dojednanú v zmluve o úvere za neprijateľnú, z r u š u j e . Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 114,28 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 31.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o úvere č. 4101072749 zo dňa 25.01.2011 v bode 54. a to úrok vo výške 47% ročne, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3, 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 3, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili dňa 25.01.2011 úverovú zmluvu č. 4101072749, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 494,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 8 mesačných splátkach vo výške 77,54 eur počnúc prvou splátkou dňa 25.02.2011 a lehota splatnosti bola dojednaná na 14.09.2011. Úroky boli dojednané vo výške 47% ročne a RPMN vo výške 60%. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 425,08 eur, z ktorej sumy žalobca započítal 293,03 eur na istinu, 76,78 eur na úroky, 26,87 eur na poistenie a 28,40 eur na upomienky (5x4 eur + 1x12,40 eur). Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom uplatňované ročné úroky vo výške 47% za neprijateľnú podmienku zmluvy s poukazom na ich výšku a dobré mravy a navyše priemerná RPMN za 4. štvrťrok roku 2010 bola pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných na obdobie od 6 do 12 mesiacov vo výške 41,39 %, v zmluve bola dojednaná až vo výške 60%, pričom žalobca nemá nárok na úroky a poplatky. Uviedol, že žalobca nebol oprávnený zo sumy uhradenej žalovaným vo výške 425,08 eur započítať si žiadnu sumu na úroky, bol oprávnený si započítať len sumu na istinu, na poplatok za poistenie vo výške 26,87 eur, poplatok za jednu upomienku vo výške 4,- eur, a rovnako bol oprávnený žalovať len poplatok za poistenie vo výške 14,49 eur, ako aj na zvyšok istiny. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú len v časti sumy 114,28 eur. Ďalej uviedol, že žalobca mohol požadovať od žalovaného len splatenie istiny vo výške 494,- eur (293,03 ktoré si započítal + 200,97 eur ktoré žaloval), poistenia vo výške 41,36 eur (26,87 eur ktoré si žalobca započítal + 14,49 eur ktoré žaloval) + 4 eurá za jednu upomienku, ktorej odoslanie žalobca zdokladoval. Žalobca tak mal nárok na sumu 539,36 eur (494,- eur istina + 41,36 eur poistenie + 4,- eur upomienka) a keďže žalovaný mu uhradil sumu 425,08 eur, potom súd prvej inštancie žalobe žalobcu v sume 114,28 eur ako dôvodne podanej vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., a to od podania žaloby, teda od 31.10.2013, nakoľko žalobca nezdokladoval, kedy žalovanému upomienku doručil a aj samotný právny zástupca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa podania žaloby, ktorá bola podaná až dňa 31.10.2013 a nie 11.10.2013. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania (od 11.10.2013 do 30.10.2013) súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 OSP a keďže žalovaný bol úspešný v rozsahu 16% (keď súd priznal z celkovej žalovanej sumy 42%, od 42% úspechu žalobcu bolo potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 58%, teda celkový úspech na strane žalovaného určil v rozsahu 16%). Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich súd prvej inštancie nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku do určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, v ktorom určil, že zmluvné podmienky uvedené v Úverovej zmluve č. 4101072749 zo dňa 25.1.2001 v bode 54 a to úrok vo výške 47% ročne sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ ide o zákonné náležitosti predmetnej zmluvy, táto bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 53 zákona č. 40/1964 Zb., ako aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach. Žalobca bol toho názoru, že v danom prípade súd prvej inštancie presiahol oprávnenie, resp. povinnosť danú mu rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora v prípadoch „Oceáno" a „Cofidis" (novšie „Pannon GSM" a „Asturcom") ex offo posudzovať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Zo strany žalobcu nedošlo k zmene žaloby, z priebehu súdneho konania je zrejmé, že súd strany sporu neoboznámil s možným posúdením neprijateľnosti podmienok. Preto mal za to, že súd prvej inštancie tak rozhodoval nad rámec žalobného návrhu a tým odňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k neprijateľnosti podmienok, t.j. odňal mu možnosť konania pred súdom. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP") preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd určil zmluvnú podmienku dojednanú v zmluve o úvere za neprijateľnú, je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť. 5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 24.11.2014, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 7. V zmysle citovaného ustanovenia je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Pre tieto zmluvné klauzuly zákon <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=2> používa výraz „neprijateľná podmienka". Neprijateľné podmienky sú v spotrebiteľských zmluvách exemplárne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. 8. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.06.2011, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 9. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 10. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 <http://www.epi.sk/zz/XXXX-XX> pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 11. Zákon č. 129/2010 Z.z. priniesol zmenu pôvodného znenia ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka tak, že sa zaviedla nová úprava spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od prechádzajúceho znenia sa limitácia výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka týka už všetkých zmlúv o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov, teda vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných plnení spotrebiteľom od 01.06.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia „obdobnosti prípadov" sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zohľadňuje sa teda finančná situácia spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. 12. Občiansky zákonník <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=2> zaviedol úpravu hornej hranice výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, pretože zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch túto výšku už priamo nelimituje. Veriteľovi len ukladá povinnosť informovať spotrebiteľa o odplate a o sankciách spojených s oneskoreným vrátením finančných prostriedkov. Celkovú výšku odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky predsa však vyjadruje ročná percentuálna miera nákladov - RPMN (§ 19), ktorá sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ustanovenie § 19 jednoznačne vymedzuje, aké náklady možno, a aké nemožno použiť na účely výpočtu RPMN. Pri výpočte RPMN sa vychádza z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná po dohodnutú dobu a spotrebiteľ si bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v tejto zmluve. 13. Následne zákonodarca výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi reguloval zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa nanovo upravila najvyššia prípustná odplata, ktorú môže spotrebiteľ znášať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, bez ohľadu na právnu formu poskytnutia. Najvyššia možná výška odplaty sa preto týka všetkých druhov a typov úverov a pôžičiek, na akúkoľvek formu požičiavania peňazí spotrebiteľom (bez ohľadu na to, či pôjde o úver, pôžičku, odloženú platbu, lízing, povolené prečerpanie a podobne). Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej prípustnej výšky, najvyššia prípustná výška odplaty je ustanovená v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády č. 141/2014 Z.z. Podľa dôvodovej správy k tomuto nariadeniu, ktoré nadobudlo účinnosť 01.06.2014, je neudržateľné tolerovať poskytovanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom bez akéhokoľvek obmedzenia výšky celkovej odplaty. 14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že s ohľadom na znenie ust. § 53 ods. 6 OZ je treba vychádzať z toho, že ak v spotrebiteľskej zmluve odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu je takéto dojednania pre rozpor so zákonom neplatné . Súd po zistení, že žalobca uplatňuje nárok na odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške prevyšujúcej najvyššiu prípustnú hranicu určenú vo vykonávacom predpise, takýto nárok nemôže priznať. Z uvedeného dôvodu súd nehodnotí, či dojednanie strán sporu ohľadom odmeny za poskytnutie peňažných prostriedkov, je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 5 OZ. Rozhodujúcim je zistenie, či odplata prevyšuje alebo neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu. V kladnom prípade nie je na úvahe súdu, či takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa . Priamo zo zákona vyplýva, zákaz prevýšenia najvyššej prípustnej odplaty bez toho, aby sa súd zaoberal hodnotením tohto ustanovenia zmluvy z hľadiska dodržania rovnováhy zmluvných podmienok. Pokiaľ súd prvej inštancie odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov a to úrok vo výške 47 % ročne z tohto pohľadu hodnotil a zaoberal sa tým, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, takýto výrok odvolací súd považoval za nadbytočný. Takéto ustanovenie zmluvy je treba považovať podľa § 39 OZ za neplatné, pretože odporuje zákonu a nie je potrebné ho v súdnom rozhodnutí hodnotiť z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 257 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní nárok na ich náhradu nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. O výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol súd prvej inštancie z úradnej moci bez toho, aby sa žalovaný domáhal vydania takéhoto rozhodnutia. Odvolanie žalobcu smerovalo len do výroku týkajúceho sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vyhovujúci ani zamietajúci výrok odvolaním napadnuté neboli. Žalovaný v tomto smere v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nemal žiadne námietky. Uvedené skutočnosti odvolací súd považoval za dôvody hodné zreteľa, pre ktoré nepovažoval za spravodlivé priznať žalobcovi vo vzťahu k žalovanému, ktorý v tomto smere žalobcovi nijako neodporoval, trovy odvolacieho konania . 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).