Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242541 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113242541.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: MAHERT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Digeni Akrita 8, Office 303, Nicosia 1045, Cyperská republika, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Turčianska 16, IČO: 35 913 754, proti žalovanému: ECO - ENERGIA CONSULTING s.r.o., so sídlom Nitra, Dolnohorská 2398/66, IČO: 44 816 944, zast.: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 331.900,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/7/2014-100 zo dňa 19.10.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/7/2014-100 zo dňa 19.10.2016 p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1, § 262 ods. 2 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 23.12.2013 domáhal zaplatenia istiny 331.900,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred začatím predbežného prejednania sporu, ako aj pred začatím pojednávania, a preto nebol súhlas žalovaného k tomuto úkonu potrebný. Súd konanie zastavil a uviedol, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu. Ak žalobca žalobu zoberie späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda by nebolo možné pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V tomto prípade späťvzatie žaloby nebolo reakciou žalobcu na správanie sa žalovaného a zároveň žalobca zobral späť žalobu bez uvedenia dôvodu. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že napáda výrok o trovách konania, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného postupu súdu. Žalobca zobral svoj žalobný návrh späť z dôvodu, že prvostupňový súd nebol schopný efektívne viesť konanie a postupoval v príkrom rozpore s ustanovením §100 OSP - procesného predpisu platného v čase podania žaloby, čím hrubo porušil ústavné práva žalobcu. Žaloba v predmetnej veci bola podaná na Okresnom súde Nitra 23.12.2013, t. j. takmer pred tromi rokmi. V čase podania žaloby žalovaný subjekt ECO-ENERGIA CONSULTING s.r.o. ešte mal majetok, ktorý by mohol byť v prípade úspechu žalobcu postihnutý výkonom rozhodnutia. Žalobca zaplatil nezanedbateľný poplatok - vo výške 19.914,- eur (v čase zaplatenia táto suma predstavovala takmer 25 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky) v dobrej viere, že mu príslušný súd zabezpečí naplnenie jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. Potom, ako po uplynutí takmer troch rokov od podania žaloby žalobca zistil, že žalovaný už nemá žiadny exekúciou postihnuteľný majetok a že teda v prípade, že by bol súdom zaviazaný k vráteniu požadovanej sumy 331.900,- eur by takéto rozhodnutie bolo fakticky nevykonateľné, rozhodol sa vziať žalobu späť, hlavne s cieľom dosiahnuť aspoň vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Súd bol podľa žalobcu povinný skúmať, či nie sú naplnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP - t.j. či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 13.1.2017, v ktorom uviedol, že žalobca v podanom odvolaní žiada zmenu druhého výroku uznesenia a to tak, že sa žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Žalovaný s uvedeným návrhom žalobcu nemôže súhlasiť a dôvody, o ktoré žalobca opiera podané odvolanie považuje za nepodložené a účelové. Žalobca poukazuje na povinnosť súdu skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom však už neuvádza, ktoré konkrétne dôvody majú byť tohto osobitného zreteľa hodné. Rovnako žalobca v odvolaní uvádza ničím nepodložené skutočnosti o dôvodoch jeho späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania. Žalobca len vo všeobecnej rovine poukazuje na údajnú nemajetnosť žalovaného, pričom nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca k týmto tvrdeniam dospel. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný v žiadnom momente nedal dôvod na začatie samotného konania. Zároveň už v prebiehajúcom konaní žalovaný uvádzal tvrdenia o tom, že žaloba bola podaná neopodstatnene. Rovnako žalovaný nezavinil a neprispel k zastaveniu konania, pričom tvrdenia žalobcu o údajnej nemajetnosti žalovaného sú čisto účelovou obranou v snahe vyhnúť sa náhrade trov konania, ktoré sám inicioval a následne zavinil jeho zastavenie. Pokiaľ teda žalobca uvádza, že by bolo nespravodlivé aby znášal trovy konania žalovaného, je potrebné uviesť, že je to práve naopak, a teda, bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti, aby súd odvolaniu vyhovel a nepriznal žalovanému náhradu trov konania, na ktorého iniciovaní ako aj zastavení nemá žiadny podiel. Nakladať so žalobou, a to či už jej podaním ako aj jej späťvzatím je totiž v plnej dispozícii žalobcu. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.12.2013, ktorú doručil súdu dňa 23.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 331.900,- eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Dňa 14.10.2016 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. 12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa petitom žalobca domáhal a taktiež žalovaný neuznal právo žalobcu, ktorého sa v spore domáhal. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné zistiť, kto zavinil jeho zastavenie, nakoľko vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Preto možno konštatovať, že konanie bolo zastavené pre správanie žalobcu a nie pre správanie žalovaného. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzuje právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva. Odvolací súd má tak, ako súd prvej inštancie za to, že žalobca späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, a preto sa odvolací súd rovnako plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalovanému priznané právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko žalovaný zastavenie konania nezavinil a trovy konania mu preukázateľne vznikli. Žalobcove tvrdenia o nemajetnosti žalovaného, ako dôvod späťvzatia žaloby nie sú dôvodom na iné rozhodnutie o trovách konania. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správne a preto ho bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 13. V odvolacom konaní vznikli trovy odvolacieho konania žalovanému, ktorý navrhol aby mu boli odvolacím súdom priznané. Odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. V intenciách vyššie uvedeného preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.