Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26CoE/80/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231085 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115231085.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o vymoženie sumy 1.075,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/1171/2015 - 12 zo dňa 12. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/1171/2015 - 12 zo dňa 12. novembra 2015 p o t v r d z u j e . Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekučného konania vo výške 19,92 eura a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 OSP. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným šetrením v súdnom registri bolo zistené, že na súde prvej inštancie je pod spisovou značkou 25Er/23/2007 vedené exekučné konanie, v ktorom konaní vystupujú na strane oprávneného a povinného tie isté osoby ako v tomto konaní, pričom v uvedenom konaní sa vykonáva ten istý exekučný titul ako by sa mal vykonať v predmetnom exekučnom konaní. V exekučnom konaní prebiehajúcom pod spisovou značkou 25Er/23/2007, ktoré konanie bolo začaté dňa 21.12.2006, bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, dňa 23.01.2007 udelené poverenie na vykonanie exekúcie, a to na vymoženie uloženej povinnosti 32.640,- Sk (1.083,45 eura) s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave č. k. SR 3559/06 zo dňa 24.08.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2006 a vykonateľnosť dňa 21.09.2006. V konaní pod č. 25Er/23/2007 súd uznesením č. k. 15Er/23/2007 - 15 zo dňa 18.02.2010 vykonal zmenu exekútora povereného vykonaním exekúcie tak, že poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, pričom následne uznesením č. k. 15Er/23/2007-42 zo dňa 11.10.2013, právoplatným dňa 27.05.2014 súd toto exekučné konanie zastavil. 4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, rozhodol tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia a predmetné exekučné konanie zastavil, nakoľko v danom prípade tu existuje prekážka už začatého konania - res iudicata, pričom ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. V danom konaní sa okruh účastníkov a exekučný titul úplne zhoduje s okruhom účastníkov a exekučným titulom konania vedeného pod spisovou značkou 15Er/22/2007, ktoré konanie bolo právoplatne ukončené dňa 27.05.2014. Ukončením tohto exekučného konania sa vytvorila neodstrániteľná prekážka, ktorá bráni tomu, aby sa začalo druhé konanie, ktoré by prebiehalo medzi tými istými účastníkmi a jeho predmetom by bolo vymáhanie tej istej povinnosti, uloženej tým istým rozhodnutím. Preto súd prvej inštancie v danom prípade s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia. 5. Súd prvej inštancie po preskúmaní špecifikácie trov exekučného konania dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu v rámci doteraz vzniknutých trov exekúcie vyčíslil správne, a preto sa s predloženou špecifikáciou v plnom rozsahu stotožnil. Na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 21a vyhlášky v sume 16,60 eura a 20 % DPH k odmene vo výške spolu 3,32 eura, celkovo trovy exekučného konania vo výške 19,92 eura. Na úhradu trov exekučného konania v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal súd prvej inštancie tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete uznesenia, oprávneného, nakoľko exekúcia bola začatá vôľou oprávneného, ktorý musel mať vedomosť o tom, že na základe rovnakého exekučného titulu už bolo jedno jeho exekučné konanie právoplatne ukončené a napriek tomu inicioval ďalšie exekučné konanie, preto teda nevyhnutné trovy exekučného konania znáša oprávnený, keďže jeho zavinením bezdôvodne začalo predmetné konanie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). 6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 7. Namietol nemožnosť v danej fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V tejto fáze súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V tomto prípade súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol o zastavení exekučného konania. Ďalej poukázal na nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní a na nesprávnu aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 103 OSP. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie. Uvedeným postupom preto súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 9. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.03.2015, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 19.10.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č. k. SR 3559/06 zo dňa 24.08.2006. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. 13. Podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. 14. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Skutočnosť, že v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo že jeho účastníci sú tí istí ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. 15. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nie. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, t. j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej. 16. Čo sa týka oprávneným namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, odvolací súd dodáva, že v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu zo strany exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora (o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., čím odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho exekútora, čo nebol daný prípad, nakoľko v tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu skúmania procesných podmienok, ktoré je exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 17. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Nitra pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. V exekučnom konaní prebiehajúcom pod spisovou značkou 25Er/23/2007, ktoré konanie bolo začaté dňa 21.12.2006, bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, dňa 23.01.2007 udelené poverenie na vykonanie exekúcie, a to na vymoženie uloženej povinnosti 32.640,- Sk (1.083,45 eur) s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave č. k. SR 3559/06 zo dňa 24.08.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2006 a vykonateľnosť dňa 21.09.2006. V konaní pod č. 25Er/23/2007 súd uznesením č. k. 15Er/23/2007 - 15 zo dňa 18.02.2010 vykonal zmenu exekútora povereného vykonaním exekúcie tak, že poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, pričom následne uznesením č. k. 15Er/23/2007-42 zo dňa 11.10.2013, právoplatným dňa 27.05.2014 súd toto exekučné konanie zastavil. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res iudicata. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. 19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.