Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoP/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216632 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215216632.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: J. B., nar. X.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M., M. XXX/XX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., X.. K. XX/XX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová s.r.o., so sídlom Ul. bisk. Királya 6, Komárno, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. novembra 2016 č.k. 12P/230/2015-184, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 150 eur, počnúc dňom 09.09.2015, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. V časti výroku o zročnom výživnom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 29. novembra 2016 č.k. 12P/230/2015-184 (napadnutý rozsudok) zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. B. zo sumy 100 eur na 180 eur mesačne počnúc od 9.9.2015. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 9.9.2015 do 30.11.2016 vo výške 1 178,52 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/203/2012 zo dňa 5.3.2014. Zároveň doc. V.. V. M., W.., prekladateľke z jazyka slovenského do jazyka holandského a naopak, s miestom výkonu činnosti A., C. XXC, priznal trovy prekladu vo výške 137,28 eura. Otca maloletého zaviazal uhradiť prekladateľke trovy prekladu vo výške 137,28 eura na č. ú.: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní po právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca a to na sumu 300 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia súdu sa postoj otca k mal. dieťaťu nezmenil avšak výdavky na strane dieťaťa sa zvýšili a to tým, že mal. začal navštevovať prvý ročník základnej školy a to 1.9.2015 a matka má s dieťaťom mimoriadne výdavky týkajúce sa zdravotného stavu. Dieťa trpí ťažkou slabozrakosťou, má diagnostikovanú praktickú slepotu oboch očí. 3. Uviedol, že dňa 29.11.2016 pojednával bez prítomnosti matky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a žiadala pojednávanie odročiť s tým, že žiadala nové dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu otca jeho príjmov, nakoľko jeho majetok nekorešponduje s preukázaním príjmov. Preto žiadal kontaktovať Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hágu a vyžiadať si doklady o minimálnej mzde za rok 2015/2016 a tým zistiť skutočný stav a prehľad o príjem otca maloletého. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom na to, že matka neuviedla aký iný príjem by otec mohol dosahovať, prípadne kde inde by mal. pracovať. Samotná skutočnosť, že aká je minimálna mzda ešte nie je dôkazom na preukázanie výšky príjmu otca. Tento dôkaz súd považoval jednak za nehospodárny, avšak aj nedostatočne výpovedný a preto návrh zamietol. 4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/203/2012 zo dňa 5.3.2014 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 60 eur na 100 eur mesačne. V čase rozhodovania bol príjem matky 199,60 eura rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti v sume 46 eur a príjem otca mal. dieťaťa 800 eur a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. R. B., nar. XX.X.XXXX, ktorého matkou je aj súčasná družka otca V. B.. Matka mal. dieťaťa okrem mal. J. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to mal. B. D., nar. XX.X.XXXX, na ktorú platí otec výživné vo výške 100 eur a mal. F. Q., nar. X.XX.XXXX, na ktorú otec platí výživné vo výške 300 eur mesačne. V súčasnej dobe je otec zamestnaný stále v zahraničí v S. v spoločnosti F. A. B. B.V., BL F.. Z predložených dokladov o príjme otca súd zistil, že čistý príjem otca predstavuje 842,89 eura mesačne. Ďalej súd zistil, že otec mal. dieťaťa nie je vedený v Živnostenskom registri Slovenskej republiky. Žije v spoločnej domácnosti s V. B. s ktorou má spoločné dieťa mal. R.. Matka mal. dieťaťa predložila súdu potvrdenie o príjme, z ktorého súd zistil čistý mesačný príjem 490 eur. Matka však uviedla, že pracuje ako opatrovateľka v T. s čistým príjmom 550 eur. Chodí na dvojtýždňové turnusy, žije v spoločnej domácnosti s troma mal. deťmi, ktoré boli zverené na základe súdneho rozhodnutia. Na mal. B. poberá PND vo výške 23,52 eura a na mal. F. poberá PND z T. vo výške 150 eur. W. na mal. J. v súčasnej dobe vybavuje. Otec jej doposiaľ neposlal doklady na vybavenie. V spoločnej domácnosti s ňou žije aj matka, ktorá je nezamestnaná. Nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi. Poberá vdovský dôchodok, vo výške 203 eur mesačne. Matka uviedla, že jej režijné mesačne náklady predstavuje platby: plyn 85 eur, elektrina 74,89 eura, telefón 27,64 eura, polročne voda 154,25 eura. Matka založila do spisu čestné prehlásenie zo dňa 6.6.2013 z čoho vyplynulo, že V. B. družka otca má príjem vo výške 349 eura. Matka tiež uviedla, že finančne jej pomáha stará matka, ktorá má dôchodok vo výške 400 eur. Mal. dieťa začalo navštevovať 1.9.2015 prvý ročník základnej školy. Stravuje sa v škole a matka platí za stravu 16,60 eura. Navštevuje školský klub, kde matka mesačne platí 5 eur. Matka založila do spisu potvrdenie ZŠ V. o výdavkoch na školské potreby za obdobie od 2.9.2015 do 24.11.2015, z ktorého súd zistil, že súčet výdavkov predstavuje 65,90 eura. Matka tiež poukázala na mimoriadne výdavky vzhľadom na diagnózu dieťaťa v súvislosti s ťažkou slabozrakosťou. Súd zo správy MUDr. B. P. zo dňa 20.11.2015 zistil že diagnóza mal. dieťaťa je praktická slepota oboch očí bez korekcie. Matka poukázala na to, že vzhľadom na diagnózu dieťaťa musí pravidelne zakupovať a meniť okuliare, nakoľko si dieťa často okuliare aj poškodí. Prevzala komplexný posudok zo dňa 16.12.2015, z ktorého súd zistil, že miera funkčnej poruchy mal. J. je 60 % a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkých zdravotným postihnutím. Mal. J. má narušenú orientačnú schopnosť, je schopný chôdze v sprievode druhej osoby. Ortopedické pomôcky nepoužíva, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Mal. v dôsledku poškodenia zmyslových funkcií má narušenú schopnosť prijímať textové a obrazové informácie. Na zmiernenie obmedzení bolo navrhnuté zakúpenie elektronickej stolovej čítacej lupy V. 301/16. Z oznámia ÚPSVaR Komárno zo dňa 12.2.2016 súd zistil, že matka požiadala o kúpu pomôcky - elektronickej stolovej čítacej lupy Model 301/16 pre mal. dieťa. Výška vypočítaného príspevku činí 95 % z ceny vynaloženej na kúpu pomôcky, t.j. 3591 eur. Matka ako zákonný zástupca je povinná zaplatiť rozdiel medzi nadobúdacou cenou a peňažným príspevkom na kúpu pomôcky, t.j. 189 eur. Matka mal. dieťaťa predložila súdu pokladničné doklady o nákupoch rôzneho spotrebného tovaru pre mal. dieťa, čím deklarovala výšku vynaložených finančných prostriedkov v prospech dieťaťa. Okrem iného, dieťaťu zakúpila mobilný telefón vo výške 149,99 eura za účelom lepšej komunikácie. Zástupkyňa otca však poukázala na to, že dieťa má zrakovú vadu a telefón s veľkými tlačidlami na trhu sa dá zakúpiť za 40-50 eur, tiež uviedla, že si nevie predstaviť ako dieťa so zrakovou vadou používa dotykový telefón. Matka však odôvodnila nákup dotykového telefónu tým, že kvôli pracovnej zaneprázdnenosti nemala čas zisťovať aktuálne produkty na trhu. Matka uviedla, že záujem otec o dieťa nemá a mohol by ho realizovať aj tým, že by dieťaťu kupoval darčeky. Zástupkyňa otca poukázala na to, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Komárno bol zakázaný styk otca s mal. dieťaťom a z toho dôvodu otec nemôže realizovať styk s dieťaťom. V. B. družka otca je zamestnaná v ZŠ K. s čistým mesačným príjmom 628,91 eura a má vyživovaciu povinnosť voči mal. W. B.. Zástupkyňa otca založila do spisu výpis z účtu o platbách úveru, ktoré vykonáva družka otca. Matka dňa16.6.2016 na pojednávaní uviedla, že otec mal. dieťaťa sa zbavuje svojho majetku a všetko prepisuje na svoju družku a preto ona vlastní dva byty. Žiadala, aby tieto tvrdenia v konaní preukázala. Bolo v konaní zistené, že vlastníkom nehnuteľnosti vedených v k.ú Komárno na LV č. XXXX parcela reg. „C“ XXXX/X a XXXX/X, dom so súp. č. XXX a sklad č. XXXX na vyššie uvedených parcelách sú v podielovom spoluvlastníctve otec mal. dieťaťa a jeho družka, obaja v podiele po 1/2. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou V3433/2014 z 23.9.2014 a to od predávajúceho Ing. C. X.. V. B. ďalej vlastní nehnuteľnosť v k.ú. K., na LV č. XXXX na parcele č. XXXX, súp. č. XXXX a to byt v podiele 1/1, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou V110/2010 dňa 2.2.2010 a to od predávajúcich S. C. a V. X.. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2-5 Zákona o rodine. 6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Mal za preukázané, že k významnej zmene pomerov došlo predovšetkým na strane mal. dieťaťa, nakoľko od 1.9.2015 začal navštevovať prvý ročník základnej školy, čím prirodzene vzrástli výdavky na mal. dieťa oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy naposledy bolo posudzované výživné a to v roku 2014. Podstatnú zmenu pomerov súd videl aj v tom, že mal. dieťa bolo na základe komplexného posudku uznané za fyzickú osobu s ťažkých zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %. Súd zmenu pomerov videl aj v príjme matky, ktorý podstatným spôsobom vzrástol pričom príjem otca sa nezmenil. Uviedol, že vykonal dokazovanie aj v matkou navrhnutom smere, aby zistil, či otec neprevádza nehnuteľnosti a zbavuje sa tak svojho majetku. Tieto skutočnosti však listinnými dôkazmi, ktoré doručil súdu Okresný úrad, katastrálny odbor, boli vyvrátené a nebolo zistené také konanie otca, ktoré by svedčilo o zbavovaní sa jeho majetku. I keď sa príjem otca nezmenil, súd prvej inštancie bol toho názoru, že zmena pomerov na strane dieťaťa odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu a to sumou o 80 eur, preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100 eur na 180 eur. Je nepochybne preukázané, že výdavky mal. dieťaťa sa zvýšili jeho nástupom na základnú školu. To sa týka hlavne výdavkov bežného charakteru ako sú platby za stravu, ošatenie, školské pomôcky. Bolo preukázané zvýšenie výdavkov na strane mal. dieťaťa v súvislosti s jeho zdravotným stavom na základe komplexného posudku. Zohľadnil nielen výdavky a potreby mal. dieťaťa, ale aj príjem matky, ktorý sa zvýšil a príjem otca, ktorý sa nezmenil. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že určená výška výživného 180 eur bude na prospech mal. dieťaťa a neohrozí životnú úroveň ani jedného z rodičov. Zohľadnil pri rozhodovaní aj nutnosť výdavkov týkajúcich sa zdravotného stavu dieťaťa cca o 40 eur ako aj vzrast výdavkov bežného charakteru cca 40 eur. Výdavky týkajúce sa zdravotného stavu mal. dieťaťa nepredstavujú pravidelnú položku ale jednorázové nepravidelné platby. Poukázal na to, že mal. dieťa vzhľadom na svoj zdravotný stav dostalo aj kompenzačné príspevky na elektronickú stolovú čítaciu lupu ako aj príspevok na opravu uvedenej pomôcky. Matka mala zvýšený výdavok pri úhrade rozdielu medzi nadobúdacou cenou a peňažným príspevkom na kúpu pomôcky t.j. 189 eur. Poznamenal, že nákup mobilného telefónu vo výške cca 140 eur pre mal. dieťa, ktoré má zrakové postihnutie a telefón je dotykový, nie je hospodárnym nákupom a je vôbec otázne či je dieťa schopné takýto telefón používať. Nie je dostatočným odôvodnením zo strany matky, že jej časové pomery nedovoľovali výber iného telefónu. Matkou požadovanú výšku výživného v sume 300 eur súd prvej inštancie považoval za neprimerane vysokú a preto určil výživné vo výške 180 eur. Ďalej uviedol, že družka otca mal. dieťaťa nemá vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. J., avšak svojim príjmom ovplyvňuje životnú úroveň rodiny a len v takej miere mohol zohľadniť výšku jej príjmu resp. finančné a majetkové pomery. Vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od 9.9.2015 t.j. od podania návrhu, i keď zmena pomerov nastala od 1.9.2015 kedy dieťa začalo navštevovať povinnú školskú dochádzku. V konaní neboli preukázané dôvody vhodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšiť výživné skôr ako bol podaný návrh. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 9.9.2015 do 30.11.2016 predstavuje 1178,52 eura. Rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a aktuálnym určeným výživným je 80 eur. September 2015 mal 30 dní a preto na jeden deň výživné predstavuje 2,66 eura (80: 30 dní = 2,66 eura) a potom za 22 dní to činí 58,52 eura (2,66 eura x 22 dní). Za september 2015 potom zaostalé výživné predstavuje 58,52 eura. Za október, november, december 2015 zaostalé výživné predstavuje 240 eur (3 mesiace x 80 eur) a za január až november 2016 zaostalé výživné predstavuje 880 eur (11 mesiacov x 80 eur). Spolu zaostalé zročné výživné predstavuje 1178,52 eura. Uvedenú výšku zaostalého výživného súd prvej inštancie umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to z dôvodu, že príjem otca umožňuje úhradu zaostalého výživného len v uvedených splátkach. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1, § 155 ods. 3 veta druhá, § 251 CSP, § 55 CMP, § 10 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Tarifná odmena za preklad je za každú stranu prekladu medzi slovenským jazykom a inými európskymi jazykmi 19,92 eura. Znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme. 8. V súdnom konaní otec predložil súdu v holandskom jazyku doklady o svojom príjme. Súd prostredníctvom prekladateľky z jazyka slovenského do holandského doc. Mgr. V. M., W.. zabezpečil preklad týchto dokladov, ktorá si vyúčtovala trovy prekladov vo výške 137,28 eura. Prekladateľka žiadala priznať odmenu po 19,92 eura a náhradu za jedno písomné vyhotovenie prekladateľského úkonu vo výške 2,66 eura a náhradu vo výške 1,80 eura. Po preskúmaní vyúčtovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že jednotlivé položky sú v súlade s ustanovení § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 vyhlášky, ktorá vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, preto jej trovy prekladu priznal spolu vo výške 137,28 eura a k úhrade zaviazal otca mal. dieťaťa, ktorému vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na mal. dieťaťa zo sumy 100,- eur na sumu 120,- eur mesačne. Namietal, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že výdavky na mal. dieťaťa vzrástli od posledného rozhodnutia o výške výživného o 80,- eur mesačne, a to výdavky súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa o 40,- eur a výdavky bežného charakteru o 40,- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva, akými úvahami a dôkazmi sa súd riadil, keď dospel k záveru, že celú sumu 80,- eur, o ktorú sa zvýšili výdavky mal. dieťaťa má znášať výlučne otec. Od posledného rozhodnutia o výške výživného sa príjem otca nezvýšil, naopak zvýšil sa podstatne príjem matky. Poznamenal, že má vyživovaciu povinnosť k trom mal. deťom, rovnako ako aj matka. Súd prvej inštancie však prihliadol len na vyživovaciu povinnosť k mal. J. a k mal. R.. Neprihliadol však na vyživovaciu povinnosť k mal. C. B., nar. XX. XX. XXXX. Zdôraznil, že má mesačný príjem vo výške 800,- eur, pričom 200,- eur spotrebuje na cestovné náklady, pretože pracuje v dvojtýždňových turnusoch tak, že dva týždne pracuje a dva týždne je doma. Za jednu cestu platí 100,- eur. Na vyživovaciu povinnosť k mal. deťom a ostatné výdavky mu zostáva 600,- eur. konštatoval, že je rád, že má aspoň takéto zamestnanie, pretože matka mu svojim krivým obvinením zo sexuálneho zneužívania jej mal. dcéry podstatne skomplikovala situáciu na trhu práce. Nepopiera, že by na strane mal. dieťaťa prišlo k podstatnej zmene a súhlasí s potrebou zvýšenia vyživovacej povinnosti. Je však potrebné prihliadnuť aj na podstatné zmeny okolností na strane matky, ktorá začala pracovať v zahraničí. V čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti bol príjem matky 199,60 eur ako rodičovský príspevok a 46,- eur prídavky na deti. V súčasnosti má príjem z práce v T. vo výške 550,- eur a dostáva prídavky na mal. B. 23,52 eura, na mal. F. 150,- eur a na mal. J. si prídavky na dieťa vybavuje. Príjem matky sa teda zvýšil od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného na mal. J. o 477,92 eura a v tejto sume nie sú ešte zahrnuté prídavky na mal. J.. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný, pretože sa súd nevysporiadal s tým, že všetky zvýšené náklady na mal. J. premietol výlučne do vyživovacej povinnosti otca, ktorého majetkové a zárobkové pomery sa nezmenili a neprihliadol na zmenu pomerov na strane matky. Domnieva sa, že by sa matka mohla podieľať na zvýšených výdavkoch na mal. J. aspoň sumou 60,- eur mesačne bez toho, aby bola ohrozená jej existencia. 10. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca kolízny opatrovník uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok potvrdil. 11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP. 12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 17. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 18. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju. 19. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča, a to z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov, a to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne. 20. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného (oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a podobne). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho majetku a výnosov z neho, ako aj od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, a pod.); za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3). 21. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napríklad kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. Takéto určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa. 22. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Pri určovaní výživného pre deti nemožno prídavky na deti považovať za súčasť mzdy povinnej osoby. Treba ich však vziať do úvahy v súvislosti s tým, do akej miery sa nimi uhradzujú potreby detí. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov, ktorý taký výkon neuskutočňuje. 23. V danej veci bola vyživovaciu povinnosť otca k maloletému J. naposledy určená rozsudkom zo dňa 05.03.2014, kedy bolo výživné súdom zvýšené zo sumy 60 eur na sumu 100 eur. V tom čase matka poberala materský príspevok v sume 199,60 eura a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. B. D., nar. XX.XX.XXXX (dostáva na ňu výživné v sume 100 eur) a k mal. F. Q., nar. XX.XX.XXXX (dostáva na ňu výživné v sume 300 eur). Otec mal príjem vo výške 800 eur a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. R. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z jeho vzťahu s družkou V. B.. V súčasnosti maloletý J. je od 01.09.2015 žiakom základnej školy, bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, ktorá sa týka zraku. Matka je zamestnaná s príjmom podľa jej vyjadrenia vo výške 550 eur, poberá na mal. F. rodinné prídavky z T. v sume 150 eur a vybavuje si aj na mal. J.. Otec má príjem 842 eur. 24. Súd prvej inštancie dostatočne vykonal dokazovanie, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Taktiež súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že došlo v danej veci k takej výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Je nepochybné, že nástupom maloletého J. na základnú školu, došlo k výraznému zvýšeniu nákladov na neho v súvislosti so školou i zdravím. Bolo preukázané zvýšenie príjmu matky, u otca sa príjem nezmenil. Iné majetkové pomery otca neboli žiadny spôsobom preukázané. 25. Súd prvej inštancie pri určení zvýšenej sumy výživného zohľadnil zásadu, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, zohľadnil vyšší príjem matky, zvýšenie výdavkov na maloletého týkajúcich sa jeho zdravotného stavu o XX eur a bežných výdavkov o 40 eur a bežných výdavkov o 40 eur mesačne a dospel k záveru, že výživné je dôvodné zvýšiť o 80 eur. 26. Odvolací súd sa s takým záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Pri určení zvýšenej sumy výživného súd prvej inštancie nezohľadnil, že od poslednej úpravy výživného v roku 2014 do podania návrhu na zvýšenie výživného v roku 2015 uplynula krátka doba, nezohľadnil, že i matka je povinná zo svojho príjmu podieľať sa na výžive maloletého aspoň sumou cca 80 eur. Výživa maloletého J. je krytá i rodinnými prídavkami, ktoré matka bude poberať i z T. v podstatne vyššej sume ako na Slovensku. Na dcéru F. poberá rodinné prídavky z T. v sume 150 eur mesačne. Odvolací súd poukazuje na to, že výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého nie sú pravidelné mesačné, sú skôr nárazové. 27. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určená suma zvýšeného výživného nezodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam, preto rozsudok v časti výšky zvýšeného výživného zmenil a zvýšil výživné na sumu 150 eur (o 50 %), ktorú považoval za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého J. i zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Výživa maloletého tak bude krytá sumou cca 400 eur mesačne (výživné od otca, od matky, rodinné prídavky na Slovensku a z T.). 28. V časti zročného výživného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože nemal podklady pre ustálenie v akej výške otec doposiaľ zaplatiť výživné od 01.09.2015. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vypočuje rodičov ohľadne platenia výživného otcom od 01.09.2015, ustáli výšku zročného výživného ku dňu rozhodnutia o ňom, prípadne rozhodne o splátkach. Taktiež rozhodne o trovách celého konania. 29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).